Vysiela Šport RTVS
Dobrodružstvo na mačacích hlavách aj v tejto sezóne urobilo pre cyklistiku perfektnú reklamu vzrušujúcim predstavením, ktoré nielenže pritiahlo na samotné preteky obrovské množstvo zvedavcov, ale rozprúdilo aj fandenie pri televíznych obrazovkách.
Počasie a vyrovnanosť
Prvým dôležitým faktorom, ktorý zasiahol do priebehu štyroch najväčších kockových klasík, bolo slnečné počasie. Príjemné podmienky nemajú taký selektívny charakter ako dážď, preto aj z toho dôvodu sa na konci jednotlivých pretekov udržiavala vpredu početná skupina. Nesmieme zabúdať ani na protivietor, ktorý ovplyvnil Paríž - Roubaix a Gent - Wevelgem. V obidvoch prípadoch znemožnil výraznejšiu akceleráciu favoritov na konci podujatia, v opačnom prípade sme mohli byť svedkami ešte útočnejšej a dramatickejšej cyklistiky, i keď samotné vyvrcholenie týchto klasík bolo určite napínavé.
Ďalej sme v tomto roku videli vyrovnanejšie štartové pole ako v poslednej sezóne, kde sa všetko točilo okolo Cancellaru a Sagana. Mnohí jazdci načasovali svoju formu parádne, a preto sa v záveroch udržalo viac pretekárov, ako sme boli zvyknutí. Na rozhodujúce útoky museli potom borci vynaložiť obrovské úsilie, ktoré však dokázala konkurencia takmer vo všetkých prípadoch eliminovať. Len jedno víťazstvo sa získalo po sólovej jazde, aj tá Terpstrova však trvala len šesť kilometrov.
Saganov silný úvod
Na E3 Harelbeke najskôr nabudil našincov Peter Sagan skvelým triumfom, ale už tam bolo vidieť, prečo Spartakus dookola opakoval, že Kwaremont nie je kopec pre nášho cyklistu. 
Obrovskou voľou sa však Sagan prepracoval po tomto stúpaní do prvej skupiny, kde už v závere takticky a výkonnostne úradoval. „Malé Flámsko“ odhalilo na Kwaremonte super formu Nikiho Terpstru, veľké jarné odhodlanie Gerainta Thomasa a výrazný výkonnostný vzostup Johna Degenkolba. Takisto poukázalo na stopercentný stav Fabiana Cancellaru, ktorý ho kvôli pádu však predviedol len pri dobiehaní favoritov. Ostatní pretekári tu naplno nevytiahli svoje zbrane, veľkým smoliarom bol Tom Boonen, ktorý si pri jednom páde poranil prst na ruke a potom polovicu týchto pretekov pretrpel.
Degenkolb je v hre
Druhá príprava na monumenty zostala vo svojich medziach, preto hromadný dojazd do cieľa približne 40-člennej skupiny na Gent - Wevelgem slúžil všetkým favoritom ako dobrý tréning. Ani jeden z nich sa neodvážil zaútočiť, hlavným dôvodom bol spomínaný protivietor, ale aj veľké odhodlanie tímov ako Giant-Shimano a FDJ, ktoré sa sústredili na záverečný špurt. Nakoniec boli odmenené víťazstvom Johna Degenkolba a druhým miestom Arnauda Démara, hneď za nimi dorazil Peter Sagan. Nemecký špurtér len potvrdil skvelé načasovanie formy, Démare zas vo veku 22 rokov oprávnené ambície na týchto podujatiach. Sagan sa zas presvedčil, že konkurencia na dlažobných klasikách je vo vysokej bojovej pohotovosti.
Cancellara zo scény neodchádza
Samotný vrchol na flámskych bergoch bol poznačený brutálnym záverom, keď rozhodujúcu dvojicu Kwaremont - Paterberg doplnila ďalšia stena Koppenberg. Všetci favoriti si tak veľmi dobre uvedomovali, že pred a po finále veľa síl nezostane ani jednému z nich. Počas Okolo Flámska sme v závere nevideli zbytočné nástupy, prirodzenú selekciu štartového poľa však automaticky vykonala spomínaná troj-kombinácia krátkych stúpaní. Aktívne jazdiť sa začalo na Taaienbergu, po ktorom sa prebojovali na čelo van Avermaet a Steegmans. Za nimi zostali už len všetci najväčší, no osamotení favoriti a OPQS. Keď nikto nechcel plytvať silami pri dobiehaní vedúcej dvojice, zozadu sa k nim dostali ešte ďalší cyklisti a pred posledným prejazdom cez Kwaremont - Paterberg bolo v hlavnej skupine nečakane až okolo 35 jazdcov.
V prvom rade to malo svedčiť o menšej náročnosti pretekov, ale na Kwaremonte nás Cancellara presvedčil o pravom opaku. Na jeho drvivý útok totiž dokázal spomedzi všetkých tých jazdcov reagovať len Sep Vanmarcke, ostatní museli sklamane zvesiť hlavu. Podľa priebehu zdanlivo nie veľmi náročné podujatie v skutočnosti stálo jazdcov obrovské množstvo síl a len tí skutočne najlepší boli schopní vyraziť dopredu, ani Sagan, ani Boonen to však neboli. Napríklad OPQS mal takticky výborne rozohranú partiu, ale ani početná prevaha nebola jeho výhodou, keďže ani jeden z borcov nestačil reagovať na Spartakove zrýchlenie.
Naopak výborne to zvládol Greg van Avermaet, ktorý si po týchto selektívnych pasážach najlepších počkal vpredu, ale aby sa mu to podarilo, musel tvrdo pracovať 30 kilometrov v úniku, čo len vyzdvihuje jeho skvelý výkon. V úplnom závere sa Cancellara pohral so svojími súpermi, aj keď sa už zdalo, že melie z posledného. Spartakus sa stal zaslúženým víťazom Okolo Flámska, pretože v tak náročných pretekoch dokázal zaútočiť vtedy, keď väčšina z jeho súperov mala už prázdnu nádrž, a popri tom sa mu podarilo zvládnuť takticky a rýchlostne posledných dvesto metrov.
OPQS prerušil čakanie na monument
Najdrsnejšie podujatie na mačacích hlavách potom len znovu potvrdilo tohtoročnú veľkú vyrovnanosť štartového poľa. Na Paríž - Roubaix v závere bojovala o víťazstvo 11-členná skupina, ale predtým, ako sa sformovala, predviedli cyklisti napínavé predstavenie. Prvý útok odpálil Tom Boonen, ktorý 60 kilometrov pred cieľom chcel využiť pre svoje záujmy menšiu skupinku s Geraintom Thomasom, ale jej zloženie bolo proti. Štvornásobný víťaz tohto podujatia tak síce zostával v čelnej skupine, ale len s malým náskokom. Rozhodujúce okamihy preto čakali na dvoch 5-hviezdičkových úsekoch. Na prvom z nich najskôr atakoval Sep Vanmarcke, ale bol to skôr bezpečnostný pohyb, ako sa vyhnúť komplikáciám, než skutočný atak, pretože sa mu nepodarilo rozdeliť hlavnú skupinu, v ktorej zostávalo stále okolo 25 jazdcov, medzi nimi aj Peter Sagan.
Slovenský šampión si uvedomoval, že na Carrefour de l'Arbre sa nemusí udržať v skupine najlepších, preto veľmi prezieravo opustil hlavnú skupinu a na posledný ťažký kockový úsek nastúpil osamote na čele pretekov. Bol to zlatý ťah, pretože na jeho konci dokázal zachytiť koleso Cancellaru, Vanmarckeho, Štybara a Degenkolba. Keď sa zdalo, že víťaz bude pochádzať z tejto skupiny, odzadu prihrmeli ďalší šiesti veľmi silní pretekári. Zaujímavosťou potom bolo, že možno nevyhral najsilnejší cyklista, ale ten, ktorý najlepšie využil svoje možnosti. OPQS poslal šesť kilometrov pred cieľom do útoku Nikiho Terpstru, ktorého nakoniec nemal nikto silu, odvahu, schopnosť dobehnúť.
Štyria víťazi, veľa bojovníkov
Flámska časť sezóny teda vytvorila štyroch rôznych víťazov. Peter Sagan v tomto roku síce nedosahoval také skvostné výsledky, ale na jeho konto pribudol cenný triumf z E3 Harelbeke. Aj on očakával lepší výsledok na Okolo Flámska, ale počiatočné sklamanie napravil na Paríž - Roubaix veľkou motiváciou pobiť sa o dobrý výsledok a niečo preto aj urobiť. Slovenský šampión bol tak tretí rok po sebe jedným z hlavných protagonistov na kockových klasikách, ktorí mali v závere šancu bojovať o víťazstvo, čo je určite vynikajúcou vizitkou. V tomto roku však narazil na silný odpor súperov, ale môžeme si byť istí, že Sagan je jedným z mála cyklistov, ktorý dokáže tieto nezaplatiteľné skúsenosti z monumentov už v nasledujúcom ročníku perfektne využiť.
John Degenkolb sa po tejto časti sezóny dostal vďaka svojím výkonom do vyberanej spoločnosti, ale odteraz si bude musieť aj on dávať pozor na zvýšený záujem súperov, ktorí ho už nikdy nepodcenia. Niki Terpstra mal najlepšiu jarnú kampaň z all stars tímu OPQS a triumfom na Paríž - Roubaix presvedčil aj samotného Lefevera, že už je tým veľkým cyklistom, ktorý dokáže vyhrať ťažký monument. Fabian Cancellara nemusel nikoho presviedčať o svojej výnimočnosti, napriek tomu vo Flámsku znovu potvrdil svoju extra triedu. Túto možnosť nemal Tom Boonen, ktorý kvôli rôznym príčinám nebol vo svojej top forme. Zdeněk Štybar a Sep Vanmarcke zas zostávajú čakateľmi na slávne víťazstvo, aj keď skutočne výbornými.
