Vysiela Šport RTVS
Kým v prvej polovici sezóny sa mohli poľskí fanúšikovia radovať z úspechov Michala Kwiatkowskeho, úvodné Grand Tour v ročníku nadmieru vyšli Rafalovi Majkovi, ktorý sa nenápadne stáva jedným z najsilnejších vrchárov vo svetovom pelotóne.
Jazdec tímu Tinkoff-Saxo včera urobil na Hautacame rozhodujúci krok za ovládnutím vrchárskej súťaže, a aj keď to tak možno nevyzeralo, jeho útok za bodkovaným dresom bol skôr obranou. „Po úniku v predchádzajúcej etape som bol vyčerpaný, preto som zaútočil skôr, lebo som sa necítil dobre. Bolo to síce veľmi skoro, ale aj tak som finišoval tretí. Som veľmi šťastný, že sa mi podarilo dvakrát vyhrať etapu, dvakrát skončiť na pódiu a ukoristiť vrchársky dres, ktorý je teraz môj. Je to veľké prekvapenie pri mojej premiére na Tour de France. Možno sa mi podarí v budúcnosti vyhrať tieto preteky.“
Tejay van Garderen musel včera na konci tlačiť do pedálov, ak sa chcel pred časovkou priblížiť k svojim súperom, ktorí sa zatiaľ usalašili na pódiových priečkach. Lenže tí mu na poslednom kopci nedarovali ani jeden meter k dobru. „Stále som si opakoval, že toto je posledný deň v kopcoch, a keď chceš ešte niečo urobiť, musí to byť dnes. Keď som na záverečnom kopci nastavil ťažké tempo, pozeral som sa na Pinota, ktorý vždy vyzeral pokojne zavesený na mojom zadnom kolese. Niekoľkokrát na Tour ukázal, že je výbušnejším jazdcom ako ja, takže som si nemohol vytvoriť medzeru a dostať ho od seba preč, pretože bol veľmi silný.“ Aj keď americký jazdec už pravdepodobne nedosiahne na pódium, stále je v jeho silách posunúť sa na piatu priečku, čím by vyrovnal svoje maximum na francúzskej Grand Tour.
Práve Romain Bardet sa momentálne nachádza na tejto pozícii, a aj keď má pred van Garderenom stále dvojminútový náskok, po záverečnej horskej etape nebol veľmi spokojný. 
„Som sklamaný z toho, že som stratil čas na van Garderena, ale myslím si, že Peraud skončí na pódiu, čo je fantastické. Keď van Garderen zaútočil šesť kilometrov pred vrcholom, bol som už mŕtvy. Na konci som ešte pozbieral sily, ale vlak už bol preč. Pre mňa je to trochu osobným sklamaním, že som mal problémy v treťom týždni. Bolo to spôsobené tým, že som bol dobrý na Dauphiné a už som pravdepodobne prešiel svoj vrchol. Ešte nikdy som nešiel časovku dlhšiu ako 30 kilometrov, takže to bude v sobotu pre mňa veľká neznáma. Cieľom však zostáva udržať piate miesto.“
Jedným z hrdinov včerajšieho dňa sa chcel stať Chris Horner, ktorý na Hautacame atakoval takmer na jeho začiatku, ale svojím pohybom nakoniec nechtiac odpálil ďalšie Nibaliho skvostné predstavenie. „Bol som si vedomý toho, že Nibali chce vyhrať etapu, keďže Astana kontrolovala utečencov celý deň, preto bolo riskantné zaútočiť na Tourmalete. Tak som čakal až na posledný kopec. Jedenásť kilometrov pred jeho vrcholom boli dobré podmienky na atak, vytvoril som si pekný náskok, len Nibali ma bol schopný nasledovať. Vedel som, že bude ťažké udržať sa pri ňom. Dúfal som, že jeho útak príde neskôr, ale v skutočnosti nečakal veľmi dlho. A potom som už len išiel vlastným tempom.“
Podobný osud postihol aj Mikele Nieveho, ktorý stavil na dlhý únik, ktorý odštartoval už na Tourmalete, ale aj španielskeho jazdca v závere pokoril prízrak menom Nibali. „Bol to posledný deň, v ktorom som mohol niečo vyskúšať, pretože som vrchár a toto bola záverečná horská etapa. V posledných dňoch som mal síce zdravotné problémy, ale už som sa cítil lepšie, takže som chcel využiť moju záverečnú šancu. Včera som mal dobré nohy. Keby som nebol chorý, určite by som prežil lepšie preteky, ale aj tak snažil som sa ísť čo najlepšie. Nibali bol veľmi silný, keď zaútočil. Výkonnostne bol skutočne nad všetkými ostatnými a ešte chcel získať nejaký čas na svojich súperov, takže bolo nemožné ho nasledovať. Ale ja som spokojný s mojou Tour.“
