S prezidentom SZC o témach výročného kongresu UCI v Ponferrade

 

 

Vedenie UCI definitívne rozhodlo, že v októbri 2015 dôjde k veľkej zmene v organizácii celej cestnej cyklistiky, jednotlivých tímov aj pretekov. Hovorilo sa o rozdelení hlavnej kategórie World Tour na dve divízie, kde v tej prvej by malo zostať okolo 15 tímov, o tom sa hovorilo už skôr. Takisto sa budú meniť kategórie pretekov aj bodovanie do rebríčkov UCI. Táto zmena by mala byť taká veľká ako tá v roku 2005, keď bolo zavedené ProTour. Nepadli ešte konkrétne návrhy, ale je isté, že profesionálne celky sa budú deliť na niekoľko kategórii. Podľa mňa je to naplánované na záver budúceho roka preto, lebo na jeho konci skončí klasifikácia na olympiádu v Riu, a UCI chce, aby od tej nasledujúcej sezóny 2016 prišlo niečo nové, pretože súčasný stav má mnoho kritikov.

Potom sa zvrtla debata na tému, prečo UCI viac nepodporuje národné federácie, ako je to napríklad vo futbale. Problémom je, že Medzinárodná cyklistická únia nevlastní najväčšie preteky v sezóne. Majiteľmi sú súkromné spoločnosti, ktoré zarobia veľké peniaze, ale zúčastneným z toho rozdelia len malú čiastku na odmenách. Nespokojné sú tímy a nespokojní sú aj cyklisti, ktorí za tri týždne lopotenia nedostanú takú finančnú odmenu, ako v niektorých iných športoch. Porovnajme napríklad s tenisom.

Práve pre toto nepodporuje UCI národné federácie, pretože nemá dostatok peňazí. Samozrejme, s nejakými financiami disponuje, napríklad organizovanie majstrovstiev sveta stojí  3,5 mil. eur, ale iné by bolo, keby vlastnila práva na najväčšie cyklistické preteky a zo zisku by potom mohla podporiť aj jednotlivé federácie. Poznáme napríklad Ligu majstrov vo futbale a podobne. Majiteľmi licencií pretekov World Tour sú súkromné spoločnosti (A.S.O, RCS Sport...), ktoré nemajú žiadny špeciálny dôvod vracať zarobené peniaze do cyklistiky, takže tieto financie v cyklistke proste chýbajú. UCI síce nemá dostatok peňazí, ale keby sa postavila proti týmto spoločnostiam, tie by si mohli vytvoriť vlastnú federáciu, čo by situáciu ešte viac skomplikovalo.

 

 

Zaujalo ma, že sa veľa času venovalo technickému dopingu, tzn. elektromotorom v bicykloch. Dokonca padali konkrétne návrhy, ako potrestať vinníkov, ktorí budú toto zariadenie využívať. Pravdepodobne niečo visí vo vzduchu, inak si neviem vysvetliť, že sme sa tým zaoberali v takom veľkom rozsahu. Môže to byť aj tým, že na najväčšej európskej výstave vo Friedrichshafene bol prezentovaný bicykel, ktorý sa na trenažéri točil a nikto nevidel žiadne prídavné zariadenie. Technicky sú asi elektromotory v bicykloch možné, pretože teraz sa dokáže vyrobiť bicykel ľahší ako je predpísaných 6,7 kg, preto by sa dalo do neho nainštalovať toto zariadenie a nikto si nič nevšimne. Je to celé zahalené rúškom tajomstva. Prekvapilo ma to, že sme sa tomu vôbec venovali. Čo sa týka trestov. Určilo sa, že ak by komisári objavili takéto zariadenie, vylúčia pretekára a podstúpi disciplinárne konanie. Jeho mechanika dokonca doživotne vylúčia z cyklistiky. Diskutovalo sa o treste pre celý tím, ale proti tomu boli argumenty, že môže to byť iba dohoda jednotlivca s mechanikom.

Samozrejme, preberali sa aj veci ohľadom klasického dopingu. V minulom roku bola vytvorená etická komisia UCI, ktorá prišla s vyhlásením, že sa ide pritvrdiť posudzovanie dopingu. A týka sa to hlavne biologických pasov. Ale najmä prípad Kreuziger je nejasný. Chcú suspendovať človeka, ktorého hodnoty v biologickom pase sa menia, ale národné federácie ho môžu potrestať iba za preukázaný doping. Momentálne je systém nastavený tak, že UCI dodá federáciám informáciu, že sa zmenili biologické hodnoty pretekára, a teraz je na nás, aby sme zhodnotili, či dopoval, alebo nie, hoci nemal pozitívny dopingový nález. Chystá sa zmena, že to priamo bude riešiť UCI.

V súčasnom stave by dokonca národná federácia musela ísť proti vlastným predpisom, pretože cyklista nebol pozitívny, ale zmenili sa mu hodnoty v biologickom pase, no my by sme nemali žiadne právo potrestať ho. Teda boli zavedené biologické pasy, ale nebolo to ošetrené s národnými zväzmi. Keby mal cyklista pozitívny test, máme niekoľko možností, ako ho potrestať. Biologické pasy niečo naznačujú, ale nie je to dotiahnuté do konca. Konkrétne v prípade Kreuzigera sa chce UCI odvolať na Arbitrážnom súde v Lausanne proti rozhodnutiu Českého olympijského výboru, pretože Český zväz cyklistiky prehodil tento problém olympionikom. V tomto prípade UCI pravdepodobne vie, čo robí, ale z právneho hľadiska nemajú dostatok prostriedkov. Preto bude rozhodovať Lausanne, ale bude to len na základe ľudského rozhodnutia, na základe nepriamych dôkazov, a nie na báze porušenia dopingových pravidiel. Od začiatku to nebolo premyslené, ako budú posudzované výkyvy hodnôt. Postihnutého cyklistu jednoducho nemôžu vyhlásiť za pozitívneho. Práve Kreuziger bol ten moment, že za biologické pásy prevezme zodpovednosť UCI, a nebude to na pleciach národných federácii.