Dovolil som si napísať také dlhšie, no určite nie úplne komplexné zhodnotenie tohtoročnej Vuelty. Snáď nikoho neurazím dĺžkou tohto subjektívneho príspevku, ani názormi v ňom.
Vuelta a España, tak ako po minulé roky, predstavovala opäť nezabudnuteľný zážitok pre fanúšikov cestného utrpenia. Už súpisky s menami najväčších GC hviezd pelotónu naznačovali, že priaznivci súbojov o tričko vedúceho pretekára celkového poradia (tentokrát Maillot y pantalón rojo) sa majú na čo tešiť. Horšie na tom boli fanúšikovia hromadných dojazdov, ktorí sa museli uspokojiť s treťou triedou (niekedy máte skrátka väčšiu konkurenciu v závode kategórie 2.1 ako na GT).
Vuelta opäť potvrdila to, čo sme už vedeli. Niet lepšieho vrchára ako Nairo Quintana, no najlepším pretekárom pre Grand Tour je jednoducho vychudnutý Brit narodený v Keni, ktorého nohy kmitajú akoby boli na kľúčik. Froomey je prakticky neporaziteľný a prehrať si to môže len sám (za výdatnej tímovej podpory). Quintana totiž môže ruky, nohy bozkávať španielskemu pištolníkovi, ktorý síce tentokrát nedosiahol ani na pódium, no v pravom momente dokázal nadviazať na útok Gianlucu Brambillu na Aramon Formigal (mimochodom ďalšieho neopomenuteľného hrdinu Vuelty) a trafiť tak tím SKY priamo do srdca (jediný český pretekár v tíme SKY by vedel rozprávať).
Bohužiaľ budúcnosť – napriek úspechu v Španielsku – pre Quintanu nevyzerá dobre. Jeho hlavným cieľom musí byť už zo zásady Tour. Tu však má všetky triumfy v rukách Froomey – oveľa silnejší tím (a to Movistar bude v budúcej sezóne ešte slabší), oveľa lepšia časovka, kde Chris dokáže pomerne pohodlne eliminovať nejakú tú prípadnú stratu z hôr, väčšia varibialita Froomovej jazdy (Froome je lepší na rovine, na vetre a vyzerá to, že aj v zjazde). Podobné zaváhanie ako na Vuelte je pritom pri sile s akou SKY chodí na Tour extrémne nepravdepodobné. Veľmi podobne je na tom Esteban Cháves, ktorý by mal rozhodne voliť skôr kombináciu Giro-Vuelta.
Do budúcna tiež možno očakávať, že na Frooma nebude mať ani Contador, ktorého ťažké prevody už zrejme nemôžu v horách konkurovať Froomeyho frekvenčnej jazde a stále viac sa zdá, že ani mladším puškám Cháves, Quintanu, či do budúcna bratov Yatesových, ktorých zrejme bude stále viac vídať v top 10. Na Vuelte sa rozhodne nestratil Simon a Orica preukázala aj peknú dávku taktických manévrov, keď jej akcie v bojoch o celkové poradie každý rok stúpajú vyššie a vyššie, kým taký Simon Gerrans akoby naopak začal upadať, podobne ako vytrácajúci sa Teejay van Garderen, ktorý mal Vueltu radšej vynechať (napokon asi len potvrdil, že v súčasnosti sa jasnou jednotkou ukazuje byť Porte, ktorý bol na Tour výborný). Len pre úplnosť, som celkom zvedavý, kde budúci rok zamieri Nibali, logické by sa javilo Giro, ale kto vie ? Pri súhre náhod by možno ešte mohol zopakovať aj výhru na Tour, to by však musela byť naozaj veľká súhra náhod. A súboj Kruijswijk, Cháves, Nibali (a možno niekto ďalší, Zakarin ?) na Gire by určite nebola na zahodenie.
Vráťme sa však k Vuelte. V šprintérskych dojazdoch sa tu pre kopcovitý charakter etáp v Španielsku naozaj nezišla elita. Nemožno však poprieť, že to zároveň dodávalo týmto záverom prvok nepredvídateľnosti. Žiadny veľký favorit tu tak nebol a o etapové víťazstvo sa mohli pobiť aj cyklisti, ktorí takúto možnosť inak príliš nemajú. Výborne sa chytili najmä Gianni Meersman a Magnus Cort Nielsen, ktorým sa podarilo ukoristiť až dve etapy. Ani jeden z nich pritom počas sezóny nezískal žiadne iné víťazstvo (ale treba uznať, že Meerman mal aspoň druhé, tretie mesta, hoci v nižších kategóriách. Podobne by ťažko čakal niekto ako víťaza Jensa Keukeleira. Skôr by sa možno očakával etapový triumf od víťaza bodovačky, no hoci Fabio Felline v hromadných dojazdoch nestratil, ďaleko viac udivoval v náročných horských dojazdoch. Tretie miesto v poriadne náročnej 20.etape v konkurencii pretekárov, ktorý s ním boli v úniku by mu snáď netipoval ani jeho najväčší fanúšik.
Vuelta však mala aj množstvo ďalších hrdinov. Vo veľkej paráde sa vrátil Sammy Sanchéz, ešte po 18. etape bol na skvelom 7.mieste so 40 sekundami na Talanskeho (ktorý po dlhšom čase opäť ukázal, že je kvalitným pretekárom na celkové poradie), no v ďalšej etape padol v časovke a bolo po viac ako slušnom výsledku, ktorý sa črtal. Nemôžem si pritom odpustiť poznámku, že vychutnanie si Sanchézovej profesionálnej a zrejme i osobnej tragédie tvorcami televízneho prenosu považujem za ďalšiu známku malej úcty médií k pretekárom. Aspoň teda ja osobne som rozhodne nepotreboval vidieť plačúceho zlomeného i dolámaného Sanchéza.
Gianluca Brambilla a David de la Cruz patrili taktiež k neopomenuteľným pretekárom. Brambilla, ktorý sa ukázal počas sezóny nejeden krát v tom najlepšom svetle rozpútal šialenstvo na Formigale a etapu dokonca zakončil víťazstvom, keď sa ho dokonca nedokázal striasť ani malý-veľký Nairo, bol však vidieť aj v iných etapách. David de la Cruz zas nielen dokázal získať víťazstvo v etape a nakrátko i červený dres, ale ako lev bojoval aj o top 10, z čoho nakoniec vyťažil skvelé 7. miesto. A to za sebou nechal mená ako Moreno, Scarponi, Valverde, či Peraud. Ťažko mohol dosiahnuť viac. Navyše v 27. rokoch takýto výsledok nie je na zahodenie.
Pierre Latour sa zas ukazuje ako muž (či skôr mladík) okamžiku, ktorý vie nájsť tú správnu etapu v ktorej zo seba všetko vydá a strhne na seba víťazstvo v ťažkej horskej etape. Akurát sa ešte neukázalo, čím tento mladý Francúz môže byť. Potenciál má na rozdávanie, no nie je ani prvý, ani posledný francúzsky mladík, ktorému sa predpovedala veľká budúcnosť.
Mathias Frank bol ďalším z nezdolných mužov, ktorí sa nebáli únikov. Víťazstvo v 17.etape bolo zároveň zavŕšením skvelej sezóny pre švajčiarsky IAM, ktorý sa (bohužiaľ) lúči, aj keď teda vo veľkom štýle, ktorý zatienil viaceré tradičné tímy. Frank bol nebezpečný prakticky v každom úniku ktorého sa zúčastnil a tak mu to jedno víťazstvo nemožno nedopriať. Podobne ako Robertovi Gesinkovi, ktorý opäť raz bol tým silným vrchárom, ktorý dokáže získať víťazstvo v náročnej etape.
Na Vuelte mala význam aj súťaž o najlepšieho vrchára. O modrý bodkovaný dres si to rozdávali Kenny Elissonde a Omar Fraille. Súťaž mala poriadne grády a svoje miesto tu mala aj taktika. Hoci sa dres napokon ušiel veteránovi Omarovi, ani Kennyho výkon nebol rozhodne na zahodenie. Napokon rozhodol jediný bod.
Naopak všetci vieme akým bojovníkom je Darwin Atapuma, čo však môže byť niekedy aj na prekážku. To, že ste najsilnejší totiž neznamená, že sa nemôžete „unastupovať“ na smrť.
Nakoniec by som chcel ešte spomenúť Leopolda König, ktorý výkonnostne mal na top 10, no podobne ako väčšina SKY podcenil 15.etapu. Po sezóne poznačenej zranením totiž tento opäť ukázal, že stále patrí medzi tých najlepších pretekárov na celkové poradie a v SKY by urobili chybu, keby s ním nepredĺžili kontrakt. Nepodarilo sa mu síce získať ani len etapové víťazstvo (zrejme kvôli taktickej chybe), no výkony podával nadštandardné.
Určite by sa našlo mnoho ďalších hrdinov (Geniez, Valverde, Hermans, atď.) ktorých som nespomenul, títo mi však asi utkveli v pamäti najviac, hoc ak som na niekoho pozabudol, tak sa ospravedlňujem.
A napokon ešte krátko ku tímom. Ak sa pre mňa na individuálnej rovine stal mužom Vuelty Contador za útok na začiatku etapy, ktorý by Froome podľa mňa nikdy nerealizoval, tak v tej tímovej to bol rozhodne Movistar, ktorý predvádzal neuveriteľné divadlo a dominoval v práci zameranej na víťazstvo Naira Quintanu. Skoro vždy boli tam, kde mali byť. Hoci sa na Vuelte celkovo jazdilo v celosezónnej únave, Movistar sa jej postavil najlepšie a dokázal skvelou prácou unaviť inde strojový SKY. Kde bolo treba boli v úniku, kde bolo treba „šťaviť sa“ pre Naira, tam sa „šťavili až na kosť“. Skvelo jazdiaci Rojas, jeden z najlepších Nairových domestikov, sa tak dostal až do nemocnice. Nezaháľali však ani ostatní. Ruben Fernandéz, Jonathan Castroviejo, Daniel Moreno, José Herrada, Immanol Erviti, Rory Sutherland a napokon šialený Alejandro boli skrátka jedným z dôvodov prečo Nairo získal prvenstvo a ako fanúšik som im za to vďačný. Podarilo sa im tak napraviť dojem z Tour, kde bohužiaľ nedokázali sekundovať dream tímu SKY (ktorý bol ale naozaj extrémne silný, zrejme najsilnejšia zostava sezóny).
SKY naopak zlyhali a to v rozhodujúcej chvíli. Naopak celkom sa mi pozdávali výkony Etixxu, IAM, BMC, či Oricy (ktorá mala viacero dobrých nápadov, ktoré dokonca aj dokázali realizovať). V žiadnom prípade si však netrúfam zhodnotiť tímové výkony komplexne, to prenechám CI.sk.
Vuelta teda nesklamala a mnoho etáp nám zrejme ostane ešte dlho v pamäti, podobne ako nejeden pretekársky výkon (Contador na Formigale, Froome v časovke, kde jazdil o triedu lepšie ako všetci ostatní a to je len crème de la crème). Možno nie som sám pre ktorého bola jedným z najlepších roka.