Generálni manažéri tímov World Tour

2.4.2014, 22:00 | Magazín C-I.sk | Tomáš Šandor

Sú najdôležitejšími mužmi jednotlivých tímov, ktorí sa schovávajú počas pretekov pred pohľadmi verejnosti v sprievodných vozidlách. Napriek tomu sú ich rozhodnutia rovnako dôležité, ako výkony samotných cyklistov. Vo veľkej väčšine je však generálny manažér tímu pôvodným architektom zoskupenia a ovláda každý jeho pohyb.

 

Ag2r. Vincent Lavenu. Bývalý francúzsky cyklista nikdy nevynikal vo svetovom pelotóne. V roku 1992 zavesil bicykel na klinec a založil malý francúzsky tím, ktorý sa skladal z nezamestnaných domácich cyklistov. Odhodlaný Vincent Lavenu potom sedem rokov tvrdo lavenu-vincentbojoval o každý cent, aby udržal svoj tím pri živote. Najdôležitejším okamihom v jeho manažérskej činnosti bol rok 2000, v ktorom sa jeho cesty spojili so spoločnosťou Ag2r Group, ktorá až do súčasnosti podporuje tento cyklistický tím. V roku 2005 sa stal tento celok členom UCI Pro Tour. Financie neboli nikdy silnou stránkou Ag2r-La Mondiale, preto Lavenu vsádza na domácich jazdcov, ktorí sa na pretekoch prezentujú aktívnou, viditeľnou cyklistikou, čím si získal nielen medzi francúzskymi fanúšikmi veľkú popularitu.

 

Astana. Alexander Vinokurov. Obľúbený cyklista, ktorý zakončil svoju bohatú kariéru zlatou olympijskou medailou, ale ktorý si aj odsedel trest za doping. Už pri vzniku Astany v roku 2007 bol Vinokurov ešte ako jazdec šedou eminenciou tohto projektu vďaka svojej popularite a výborným kontaktom na tie správne osoby. V roku 2013 po ukončení profesionálnej kariéry sa celkom prirodzene stal riaditeľom tohto tímu a do vedenia sa snažil vniesť viac profesionality. Vďaka jeho stykom funguje Astana výborne tak po ekonomickej, ako aj športovej stránke, preto už dávno nie je tento celok len kazašskou záležitosťou, ale medzinárodným zoskupením.

 

Belkin. Richard Plugge. Tento Holanďan sa dostal na najvyššiu manažérsku funkciu v tomto tíme v roku 2013 po tom, čo dopingová minulosť donútila dlhoročného sponzora Rabobank odísť z cyklistiky. Na začiatku roku 2013 sa tak udiali v tomto holandskom tíme dôležité zmeny, ktorých cieľom bolo vymazanie predchádzajúcich záväzkov a naštartovanie novej éry. A práve Richard Plugge sa stal tvárou tohto procesu, pričom jeho menovanie na generálneho manažéra bolo značným prekvapením, keďže na túto funkciu nastúpil z pozície tlačového hovorcu tímu a jeho skúsenosti pochádzajú predovšetkým z mediálneho prostredia. Napriek tomu sa mu podarilo s podporou skúsených športových manažérov zachovať holandskú identitu tímu a naďalej vychovávať domáce talenty, avšak bez škandálov.

 

BMC. Jim Ochowicz. Bývalý jazdec, ktorý je rešpektovaný nielen na americkom kontinente. Už v roku 1981 sa stal manažérom svojho prvého cyklistického celku. Odvtedy niekoľkokrát viedol americkú reprezentáciu na olympijských hrách a za svoje zásluhy je aj členom Americkej cyklistickej siene slávy. V roku 2007 sa spojil so švajčiarskym milionárom Andym Rihsom, s ktorým založili tím BMC, a dokázali z neho urobiť jeden z najsilnejších celkov vo svetovom pelotóne. Jeho skúsenosti a prehľad sú pre BMC na nezaplatenie, z jeho posledných rozhodnutí vyčnieva angažovanie na pozíciu športového manažéra Valeria Pivu, ktorému sa podarilo prebrať lídrov tímu.

 

Cannondale. Roberto Amadio. Ako dráhar sa stal majstrom sveta v stíhacích pretekoch, no pretekal aj na ceste. Už od roku 1992 pôsobí na pozícii športového riaditeľa, ale medzi elitu sa dostal až v roku 2005, keď bol poverený talianskou spoločnosťou Liquigas vybudovať cyklistický tím. V jeho štruktúrach pôsobí až doteraz a nezlomilo ho ani odídenie hlavného sponzora v minulej sezóne. Amadio je známym podporovateľov talentov, pod jeho vedením vyrástli Nibali či Kreuziger, a momentálne mu celý svet závidí Petra Sagana a jeho výnimočnú prezieravosť.

 

FDJ. Marc Madiot. Ďalší z cyklistov, ktorí po ukončení kariéry zasadol na manažérsku stoličku. Aj on vybudoval svoj tím na zelenej lúke a od založenia FDJ je nepretržite na jeho čele. Dvojnásobný víťaz Paríž - Roubaix sa sústredí na domácu liaheň talentov a počas histórie tohto tímu sa mu vyhýbali dopingové tresty. Madiot má podobnú stratégiu ako Vincent Lavenu, keďže sa snaží svojím jazdcov vštepiť agilný štýl, ktorým by prilákali nádejných sponzorov, ale hlavne tešili francúzskych priaznivcov. Okrem toho sa mu v poslednej dobe podarilo vychovať množstvo talentovaných borcov, ktorí sú veľkou nádejou pre tento tím.

 

Garmin-Sharp. Jonathan Vaughters. 40-ročný Američan bol počas svojej kariéry pokladaný za mimoriadne talentovaného pretekára, ktorý bol dva roky aj súčasťou amerického cyklistického sna US Postal, ale nakoniec sa mu nepodarilo dosiahnuť výsledky svojich bývalých kolegov. Po odsúdení Lanca Armstronga to bolo pre neho nakoniec dobré, a aj keď sa priznal k užívaniu zakázaných látok aj on, momentálne je vysokou autoritou v boji proti dopingu. V roku 2007 stál pri zrode terajšieho tímu Garmin-Sharp, ktorý vytiahol až na najvyššie miesta víťazstvom Rydera Hesjedala na Gire. Už dávno to ale nie je čisto americký tím, i keď sa v ňom nezaprie tradičná americká časovkárska tradícia a podpora domácich talentov.

 

Lampre-Merida. Copeland Brent. Tento Juhoafričan odštartoval svoju cyklistickú kariéru ako pretekár, ale už vo veku 27 rokov sa stal v tomto talianskom tíme športovým riaditeľom, pretože ho táto práca priťahovala viac. V Lampre-Merida pracoval na tejto pozícii až desať rokov, potom si dal od cyklistiky prestávku. V roku 2014 sa znovu vrátil do tohto celku, ale už na pozícii generálneho manažéra, a jeho úlohou sa stala reorganizácia tímu a väčšia internacionalizácia. Príchod Ruia CostuChrisa Hornera ukazujú, že Copeland Brent je už aj vo veku 41 rokov veľmi skúseným manažérom, veď v minulom roku ešte v službách MTN-Qubecka priviedol Geralda Cioleka k triumfu na Miláno - San Remo.

 

Lotto-Belisol. Marc Sergeant. 54-ročný typický predstaviteľ belgickej cyklistiky, ktorý bol počas aktívnej kariéry špecialistom na preteky na mačacích hlavách, kde sa mu na tých najväčších z nich niekoľkokrát podarilo skončiť v TOP 10. Manažérom tohto celku je od roku 2003 a medzi jeho najväčšie úspechy patrí výnimočná ardénska časť sezóny Philippa Gilberta v roku 2011. Ani Lotto-Belisol nepatrí medzi najbohatšie tímy, preto Marc Sergeant najskôr staval na domácich borcoch a tím bol zameraný predovšetkým na klasiky. No v súčasnej cyklistike to nestačilo na udržanie sa medzi najlepšími, preto Sergeant vybudoval okolo Greipela najlepší lead-out na svete a do tímu zaradil aj Jurgena van den Broecka pre Grand Tour.

 

Movistar. Eusebio Unzue. Najväčší matador medzi generálnymi manažérmi. Takmer šesťdesiatročná španielska ikona cyklistiky je na čele najlepšieho tímu z Pyrenejského polostrova nepretržite už 27 rokov, pritom na túto šancu sa pripravoval desať rokov medzi juniormi a amatérmi. Pod jeho vedením päťkrát na Starej dáme triumfoval Miguel Indurain, medzi jeho zverencov patrili aj výborní vrchári Abraham Olano či ďalší víťaz Tour de France Oscar Pereiro. V súčasnosti sú jeho úspechy spojené s menom Alejandro Valverde a veľké uznanie si zasluhuje za brúsenie cyklistického diamantu, ktorým je Nairo Quintana.

 

OPQS. Patrick Lefevere. Ďalší starý lišiak na manažérskej stoličke. Ako aktívny cyklista vyhral napr. Kuurne–Brussels–Kuurne, takže jednorazovky na dlažobných kockách boli prirodzeným miestom záujmu pre Belgičana narodeného vo Flámsku. Športový riaditeľom sa stal už v roku 1980 a najväčšie úspechy dosiahol najskôr v polovici deväťdesiatych rokov s tímom Mapei, za ktorí jazdili Johan MuseeuwMichele Bartoli. V roku 2002 stál pri zrode tímu okolo sponzora OPQS, ktorý vedie až doteraz. So silného celku na klasiky, v ktorom dominoval a stále vyčnieva Tom Boonen so siedmimi víťazstvami na kockových monumentoch, sa Lefevere momentálne snaží vytvoriť z OPQS univerzálnejší celok, ktorý dokáže uspieť aj na etapových podujatiach. Ale jeho hlavná sila stále spočíva v klasikách, ktorú má na svedomí okrem výborných jazdcov aj mimoriadne skúsený manažér.

 

Orica-GreenEdge. Shayne Bannan. Dlhoročná tvár austrálskej funkcionárskej časti cyklistiky. Shayne pracoval na domácom zväze, keď prostredníctvom svojich skúseností a poznania austrálskych talentov spoločne s kapitálom spoločnosti Orica vytvoril pred tromi rokmi postupom času uznávaný tím, ktorý sa však jeho zásluhou nestal len izolovaným austrálskym podnikom. Shayne trval na tom, že Orica musí byť medzinárodným celkom, i keď podstatná časť jazdcov má byť z domácej liahne. V Orice tak vidíme pod jeho vedením jazdiť Taliana, Holanďana či Brita. Vďaka výborným finančným podmienkam a správnemu riadeniu si tento tím získal medzi fanúšikmi veľkú obľubu, aj vďaka svojím neformálnym videám na sociálnych sieťach.

 

Europcar. Jean-René Bernaudeau. Francúzsky nadšenec, ktorý je v riadiacej funkcii verný len jednému zoskupeniu. Bernaudeau skončil pretekársku kariéru v roku 1988 s účasťou na mnohých domácich podujatiach. Do vedenia tohto francúzskeho tímu sa dostal už v roku 1995. Prvé štyri sezóny neboli veľmi úspešné, pretože tím vypadol do regionálnej úrovne. Bernaudeau sa však nevzdával a v roku 2000 získal silného sponzora, ktorý mu zaručil lepších jazdcov a lepšie výsledky. Tým najlepším bol Thomas Voeckler, ktorý dvakrát zažiaril na Tour de France v žltom tričku. V súčasnosti sa Bernaudeau postaral o získanie licencie World Tour a celá agenda Europcaru stojí a padá na tomto francúzskom manažérovi, ktorý vybudoval cyklistický tím hlavne vďaka svojej nepoddajnosti a horlivosti, ktoré vyžaduje aj od svojich pretekárov.

 

Giant-Shimano. Iwan Spekenbrink. Majiteľ a generálny manažér tohto tímu, ktorý má dopingový čistý štít. Šikovný Holanďan sa objavil v cyklistike v roku 2005 s celkom Shimano, ktorý sa po rôznych modifikáciách vypracoval až do World Tour úrovne. Obratný manažér sa tak mohol dištancovať od dopingových praktík Armstrongovej éry a tím Giant-Shimano sa pod jeho vedením prezentuje striktným dodržiavaním antidopingových pravidiel, takže vo svetovom pelotóne predstavuje akýsi čerstvý vietor. Do svojho tímu si preto starostlivo vyberá jazdcov, ktorí budú vhodne zapadať do systému, a nielen kvôli mediálnemu efektu.

       

Kaťuša. Vjačeslav Jekimov. Vplyvný muž ruskej cyklistiky, ktorý po skončení bohatej kariéry (trojnásobný olympijský víťaz a spolujazdec Lanca Armstronga) bol najskôr manažérom v Astane, Radioshacku, aby v roku 2012 prestúpil do domáceho tímu Kaťuša. Ruský cyklista dvadsiateho storočia tak už tretí rok veľmi úspešne vedie tento tím a jeho silný hlas zapôsobil najmä v minulej sezóne, keď Kaťuša nedostala od UCI licenciu World Tour, ale nakoniec jej bola vrátená. Okrem toho je poradcom a blízkym človekom prezidenta Ruskej cyklistickej federácie Igora Makarovova.

 

Sky. Dave Brailsford. Najdôležitejší muž tímu Sky a v podstate aj celej britskej cyklistiky. Celý život sa venuje tomuto športu. Začínal s dráhovou cyklistikou, keď zastrešoval britský dráharský tím a hlavne jemu môžu vďačiť za svoje úspechy Hoy, Wiggins, Cavendish či Thomas. Potom bol v roku 2010 architektom ambiciózneho projektu Sky, ktorému sa podarilo za tri sezóny vyrobiť víťaza Tour de France. Sky sa orientuje na domácich jazdcov, ktorých dokázal Brailsford aj vďaka nekonvenčným a inovatívnym tréningovým metódam vyniesť na samotný vrchol. Za svoje zásluhy je nositeľom titulu Sir.

 

riis-tinkoffTinkoff-Saxo. Bjarne Riise. Považovaný za veľkého stratéga, ktorý vybojoval so svojími zverencami niekoľko veľkých triumfov, ale ktorý má pri svojom mene aj nedokázané dopingové obvinenia. V roku 1996 vyhral Tour de France, o tri roky neskôr ukončil kariéru, založil prvý dánsky tím, ktorý štartoval na Starej dáme. Kvôli dopingu však po roku stratil sponzora, čo využil Riise na kúpu licencie. Z malého dánskeho tímu nakoniec vytvoril neodmysliteľnú súčasť Grand Tours s takými jazdcami ako Basso, Sastre, Schleck, Contador. V tejto sezóne Riise predal licenciu Olegovi Tinkovovi, dánsky mysliteľ však zostal na pokojnejšom poste generálneho manažéra.

 

Trek Factory Racing. Luca Guercilena. Manažér, ktorý v roku 2012 prevzal vedenie tímu po Johanovi Bruyneelovi. Po dopingových prehreškoch bývalého riaditeľa padla voľba na 40–ročného Taliana, pretože nebol zaťažený čiernou minulosťou. Predtým dlhé roky pracoval v tíme MapeiOPQS, do Treku prišiel v roku 2011. O rok neskôr už bol poverený vedením celého tímu s úlohou zreštaurovať zlú povesť zoskupenia a zabezpečiť generačnú výmenu kádra.

 

 

Diskusia

Diskusia neobsahuje príspevky.
 
Náš eshop