Najznámejší športoví riaditelia profesionálnych tímov

Úloha športového riaditeľa je kľúčová pri aplikovaní správnej taktiky na jednotlivé preteky, preto sa do tejto funkcie najlepšie hodia bývalí cyklisti, ktorí priamo na trati prežili krušné chvíle, z čoho pramení ich neoceniteľná schopnosť správne poradiť svojim zverencom. Vo väčšine prípadov sú to aj veľmi dobrí tréneri a sú to práve oni, ktorí počas pretekov komunikujú s pretekármi cez vysielačky.

Wilfried Peeters (OPQS). V tomto čase už 49-ročný belgický špecialista na kockové klasiky, ktorý prežil najlepšie časy svojej kariéry v tíme Mapei v spoločnosti Johana Museeuwa a pod vedením Patricka Lefevera. Pre Museeuwa bol na týchto pretekoch dvorným domestikom v rokoch 1995 - 2001, počas ktorých ho priviedol k štyrom víťazstvám na monumentoch. Peetersovým najväčším triumfom je prvé miesto na Gent - Wevelgem v roku 1994, ktoré presvedčilo Lefevera, aby ho vzal do svojho klasikárskeho tímu. Po skončení aktívnej kariéry okamžite zasadol na riaditeľskú stoličku a po krátkom čase sa spojil so svojím krajanom Patrickom Lefeverom a ich športové cesty fungujú až doteraz v tíme OPQS, kde je hlavným športovým riaditeľom.

Tom Steels (OPQS). Ďalší úlovok charizmatického Lefevera vo vodách svojich bývalých zverencov. Tom Steels totiž vyrástol v tíme Mapei, za ktorý jazdil v rokoch 1996-2002, na jedného z najlepších šprintérov na svete. Môže sa pochváliť deviatimi víťaznými etapami na Tour de France a štyrmi titulmi belgického šampióna. Okrem toho sa nevyhýbal ani domácim klasikám a dvakrát sa mu podarilo vyhrať Gent - Wevelgem. Jazdiť prestal až v roku 2008, potom si dal dvojročnú pauzu od cyklistiky a od roku 2011 je športovým riaditeľom OPQS. V rozhovore pre náš portál prezradil, že jeho úlohou sú jarné klasiky a tímová časovka.

Brian Holm (OPQS). Dánsky pretekár, ktorý svoju kariéry prežil v úlohe domestika. Tým najväčším pretekárom, ktorý využíval jeho služby, bol Bjarne Riis, ktorý s ním vyhral v tíme Deutsche Telekom v roku 1996 Tour de France. Samotný Holm sa predstavil na Starej dáme sedemkrát a najlepšie cyklistické roky prežil práve v tomto celku. Aj on sa však priznal k užívaniu dopingu v 90-tych rokoch. Po skončení kariéry v roku 1999 sa stal športovým riaditeľom, najskôr viedol dánsky národný tím, aby sa znovu stal súčasťou tímu Telekom od roku 2003 až do jeho konca v 2011, ale už pod novým názvom HTC-Highroad, kde urobil z Marka Cavendisha v tom čase najlepšieho šprintéra. Potom prestúpil do OPQS a na starosť si zobral Toma Boonena, ktorý hneď vyhral všetky štyri dlažobné klasiky za sebou. A momentálne znovu vedie Cavendisha, pre ktorého je Brian Holm mimoriadnym motivátorom. Sú veľkými priateľmi a vedú spolu viacero projektov aj mimo cyklistiky.

Fabio Baldato (BMC). Začínal najskôr na dráhe, ale potom sa mu podarilo nadviazať na silnú taliansku šprintérsku tradíciu. Vyhral dve etapy na Tour a Vuelte, na Gire sa mu podarilo triumfovať štyrikrát. Jeho profesionálna kariéra trvala 18 rokov, ale často bola prerušovaná zraneniami. Okrem šprintov sa dokázal presadiť aj na najväčších klasikách. V roku 1994 skončil druhý na Paríž - Roubaix a podobným spôsobom mu ušlo víťazstvo aj na Miláno - San Remo a Okolo Flámska. Súčasťou organizácie BMC je od roku 2010 a zo začiatku mal na starosti prípravu na talianske podujatia a veľké klasiky.

Alan Peiper (BMC). Rýchly pretekár, ktorý začínal na dráhe a ktorý bol typickým prototypom austrálskeho cyklistu. Podarilo sa mu vyhrať etapu na Gire alebo prológ na Paríž - Nice, jazdil v spoločnosti Stephena Rocha či Seana Yatesa. Oveľa väčšie úspechy však zbiera tento skúsený Austrálčan na pozícii športového riaditeľa. Bol Evansovým učiteľom v tíme Lotto, keď rozbiehal svoju cestnú kariéru. Bol zakladateľom neprekonateľného špurtérskeho vláčika Marka Cavendisha v tíme Highroad a stál pri Hesjedalovi na jeho triumfálnom Gire. V súčasnosti má na starosti oživiť mierne stagnujúci tím BMC, čo sa mu úspešne darí prostredníctvom osobnejšieho, ale motivujúceho vedenia celého tímu.

Kurt Asle Arvesen (Sky). Nórsky rýchly cyklista, ktorý je vtíme Sky od samého začiatku. Ako aktívny jazdec vynikal v špurtoch, ale z jednodňových pretekov dokázal napríklad vyhrať aj E3 Harelbeke. Na všetkých troch Grand Tour sa mu podarilo ukoristiť etapu. Najväčšie úspechy dosiahol v tíme CSC, od roku 2010 sa však stal súčasťou nového celku Sky, kde po skončení pretekárskej kariéry zostal na pozícii športového riaditeľa. Jeho zameraním boli najskôr klasiky, ale neskôr začal Sky využívať jeho skúsenosti aj na Grand Tours.

Giuseppe Martinelli (Astana). Taliansky športový riaditeľ, ktorý je za posledné roky úzko spätý s najväčšími úspechmi talianskej cyklistiky. Ako aktívny pretekár vybojoval na Olympijských hrách v Montreale 1976 striebornú medailu, kariéru ukončil v roku 1985. Okamžite potom naskočil na dráhu športového riaditeľa a až do roku 2010 pracoval len v talianskych tímoch. Jeho najväčším úspechom je triumf Marca Pantaniho na Tour de France z roku 1998. Jeho osoba stojí za víťazstvami Garzelliho, Scarponiho alebo Cunega. Od roku 2011 prijal ponuku celku Astana a pod palcom má tak najväčší taliansky drahokam Vincenza Nibaliho.

Jaan Kirsipuu (Astana). Estónsky šprintér, ktorý za 13 rokov svojej kariéry triumfoval až 130-krát. Tešil sa mohol zo štyroch víťazstiev na Tour de France, kde si v roku 1999 obliekol žltý dres, víťazný zárez má aj z Vuelty. Oficiálnu kariéru ukončil v roku 2006 ako 37-ročný, ale o tri roky neskôr sa rozhodol ešte pokračovať v pretekaní na kontinentálnej úrovni a definitívnu bodku za aktívnou kariérou dal po sezóne 2012. Jazdil hlavne za francúzske tímy a v pelotóne patril k najrýchlejším pretekárom svojej doby. Od roku 2013 preto vedie rýchlostnú zložku v Astane s dôrazom na klasiky.

Erik Dekker (Belkin). Holandský bojovník, ktorý je od roku 1996 spätý len s domácim profesionálnym celkom. Dekker nebol šprintér, ani jazdec na celkové poradie, ale na mnohých podujatiach sa dokázal presadiť svojou bojovnosťou. Ešte ako amatér získal na olympiáde v roku 1992 striebornú medailu, potom jeho kroky smerovali medzi profesionálov, avšak jeho kariéru sprevádzalo mnoho zranení. Až do skončenia kariéry v roku 2006 vyhral štyri etapy na Tour de France, klasiku Amstel Gold Race, ale úspešný bol aj na etapových pretekoch Tirreno - Adriatico. Okamžite po skončení pretekárskej činnosti sa stal športovým riaditeľom tímu Rabobank a na tejto pozícii sa udržal až doteraz. Erik Dekker je v Holandsku veľmi populárny, ale ani on sa nevyhol dopingovým obvineniam z minulosti počas svojej kariéry. Tím Blanco/Belkin ho preto čiastočne suspendoval z jeho funkcie, ale čoskoro sa vrátil späť, a momentálne je znovu dôležitým stratégom športových operácii.

Dirk Demol (Trek Factory). Belgický špecialista na flámske klasiky, ktorý v roku 1988 vyhral Paríž - Roubaix. Profesionálnu kariéru ukončil v roku 1995 a hneď sa stal trénerom. Od roku 2000 sa jeho cesty spojili s Johanom Brunyeelom a Dekker sa stal v tímoch US Postal a Discovery špecialistom na vedenie pretekárov na jarných klasikách. V roku 2008 si síce odskočil do Quick-Stepu, kde vyhral prostredníctvom Stijna Devoldera Okolo Flámska, ale hneď počas budúcej sezóny sa znovu pripojil k Bruyneelovi v Astane, následne s ním odišiel do Radioshacku. Tu sa zas jeho cesty prekrížili s Fabianom Cancellarom, ktorý zostáva pod jeho vedením dominantným jazdcom jarných kampaní.

Kim Andersen (Trek Factory). Dánsky jazdec, ktorý ako prvý z tejto krajiny mal oblečený žltý dres na Tour de France. Silný pretekár do dlhých únikov, po jednom z nich sa mu podarilo vyhrať Valónsky šíp. Na svojom konte má aj etapový skalp z Tour de France a Vuelty. S jazdením skončil v roku 1992 a postupne si začal budovať kariéru športového riaditeľa v menších tímoch. V roku 2004 však prestúpil do dánskeho tímu CSC, neskôr Saxo, kde sa udržal šesť rokov. Tu počas svojho pôsobenia odchoval bratov Schleckovcov a asistoval pri triumfe Carlosa Sastreho na Tour de France. V roku 2011 opustil toto zoskupenie a spolu s luxemburskými bratmi sa stal súčasťou organizácie Leopard/Trek. Andersen teda stojí za najväčšími úspechmi Andyho Schlecka a v súčasnosti je jeho dôležitým stimulačným prvkom. Ale tento dánsky odborník sa momentálne stará aj o ďalšieho talentovaného Luxemburčana Boba Jungelsa.

Alain Gallopin (Trek Factory). Jeho cyklistická kariéra skončila veľmi skoro kvôli ťažkému zraneniu, profesionálom bol len tri mesiace. Ako 25-ročný sa potom stal osobným masérom Laurenta Fignona, o ktorého sa staral desať rokov. V 90-tych rokoch naskočil na dráhu športového riaditeľa, najskôr v menších francúzskych tímov. Medzi elitu vstúpil v roku 2004 v celku CSC, neskôr začal spolupracovať s Johanom Bruyneelom v Astane a Radioshacku, momentálne sa venuje borcom v tíme Trek. Vo svojej riadiacej funkcii mal na starosti takých jazdcov ako Riise, Ullrich, Armstrong a Contador, teraz sú to Schleckovci. Jeho špecializáciou je Tour de France, na ktorej sa zúčastnil 22-krát, a veľké etapové preteky.

Walter Planckaert (Topsport Vlaanderen). Stredný člen slávnej bratskej trojice, ktorého meno má stále nielen v Belgicku veľký cyklistický cveng. Dynastia Planckaertovcov dominovala v sedemdesiatych rokoch, Walter má na svojom konte 74 víťazstiev. Najväčším z nich sú triumfy na Tour of Flanders a E3 Harelbeke v roku 1976 a štyri roky predtým zvíťazil aj na Amstel Gold Race. 66-ročná legenda je stále zainteresovaná v cyklistike, keď ako športový riaditeľ odovzdáva svoje skúsenosti mladým, talentovaným, domácim jazdcom v pro - kontinentálnom tíme Topsort Vlaanderen. Jeho úlohou je starať sa o týchto mladých borcov, aby sa mohli neskôr presadiť v profesionálnych tímoch, ako sa to podarilo napríklad Sepovi Vanmarckemu.

Fabrizio Guidi (Tinkoff-Saxo). Bývalý taliansky šprintér, ktorý vyhral dve etapy na Gire a tri na Vuelte. Kariéru zakončil v roku 2007, od roku 2011 je členom dánskeho tímu Tinkoff-Saxo. Ani on sa ale nevyhol dopingovej pasci na prelome milénií. Guidi sa s Riisem spoznal počas dvoch rokov strávených v CSC (2004-2005), keď jazdil pod jeho vedením, takže dánsky stratég nemal problém v budúcnosti využiť služby ďalšieho šikovného taktika. Jeho najlepším možným vstupom do tohto celku bolo excelentné vystúpenie Alberta Contadora na Gire v roku 2011, ktoré však bolo neskôr anulované.

Neil Stephens (Orica-GreenEdge). Mierne kontroverzný Austrálčan, ktorý bol spojený s viacerými dopingovými škandálmi, ale ani raz nebol medzi obvinenými. Ako profesionálny jazdec síce vyhral etapu na Tour de France, ale v pelotóne bol považovaný skôr za super - domestika. Pretekal prevažne vo francúzskych a v španielskych tímoch, bol súčasťou celku Festina pri jej škandalóznej účasti na Tour, ale Stephens sa vyhol obvineniu z tejto kauzy. V roku 1999 po tomto škandále prestal jazdiť a jeho služby športového riaditeľa využívali najmä španielske zoskupenia. V roku 2006 bol znovu zapletený do dopingovej aféry Puerto s tímom Liberty Seguros. Napriek tomu po dvojročnej prestávke od cyklistiky získal angažmán v Caisse d'Epargne a v súčasnosti je v riadiacej funkcii v domácom tíme Orica, ktorý sa spolieha na jeho skúsenosti pri rozvoji austrálskej cyklistiky.

Dominique Arnould (Europcar). Bývalý francúzsky multifunkčný cyklista, ktorý sa stal v roku 1994 majstrom sveta v cyklokrose a rok predtým dokázal vyhrať etapu na Tour de France. Okrem týchto dvoch disciplín sa venoval aj horskej cyklistke. Po skončení profesionálnej kariéry zakotvil vo francúzskom tíme Bouygues Télécom a svoje služby až doteraz ponúka jeho nástupcovi celku Europcar, kde je hlavným odborníkom na klasiky.

Súvisiaci článok:
Generálni manažéri tímov World Tour