Pozdrav z planéty Štrbské Pleso

b) Viete, čo sa dialo 7. augusta 2014 na Štrbskom Plese? Správne: historicky prvý dojazd World Tour pretekov Okolo Poľska na Slovensku.
Toľko teória.

 

Tour de Pologne alebo Okolo Poľska. Týždeň trvajúce etapové preteky s priemernou dĺžkou 1200 kilometrov. Prvýkrát sa konali v roku 1928 a zúčastnilo sa ich 71 odvážlivcov. Potom sa zo dve dekády organizovali nepravidelne, pričom sa však nerozpakovali zahŕňať aj nadľudské etapy dlhé viac ako 300 kilometrov.

 

Po skončení Druhej svetovej vojny bola súťaž obnovená. Avšak už v roku 1948 úroveň podujatia výrazne klesla. Za úpadok sa mohla poďakovať vzniku konkurenčných  Pretekov mieru.

 

Od roku 1993 je športovým riaditeľom Tour de Pologne bývalý poľský cyklista Czeslaw Lang, prvý jazdec z východného bloku, čo v ére socializmu uzavrel zmluvu s profesionálnym tímom.  Od nástupu Langa sa Okolo Poľska rok čo rok blýska na lepšie a lepšie časy. Najprv sa Tour de Pologne stalo špičkou medzi cyklistickými podujatiami v strednej a východnej Európe. Po zrode elitného kalendára UCI World Tour si získalo svoje miesto medzi pätnástimi najprestížnejšími etapovými zápoleniami na svete.

 

Pre slovenských stúpencov kultu jedného človeka na mašine na dvoch kolesách ťahaných na vlastnú paru znamená Tour de Pologne šancu vidieť vrcholové cyklistické podujatie naživo len kúsok za hranicami...

 

Stop! Stop! Stop!

 

Toto univerzálne konštatovanie skončilo svoju platnosť v stredu 6. augusta 2014 o 23.59 miestneho času. 71. ročník Tour de Pologne, konkrétne jeho 5. etapa, totiž prepísali históriu. Trasa sa síce začala v poľskom Zakopanom, no z ďalších štyroch pätín už viedla cez všetky možné rázovité oblasti, ktoré len možno nájsť na... mape severného Slovenska.

 

Napísanie tejto vety mi trvalo 15 sekúnd, príprava historicky prvej etapy World Tour na území Slovenska zabrala organizátorom 6 mesiacov a koľko nám bude trvať úplné vstrebanie faktu, čo všetko znamená prvý fyzický dotyk pretekov World Tour s tým našim "cudzie nechceme, svoje si nedáme", neviem presne odhadnúť.    

Dnes je veľký deň (minimálne pre slovenskú cyklistiku), a tak by sa celkom hodilo zaujať niečo ako zodpovedný postoj.

A preto hneď takto za ránka, priamo pod tými našimi Tatrami, z ktorých kedysi zleteli orly, čo nakoniec sadli za pomedzím slovenského rodu, čarbem do hotelového diára veľkolepý Plán dňa a nemenej grandiózne Míľniky dňa. A podľa oboch hodlám dnešok prežiť stopercentne pozorne, maximálne náučne a pokiaľ možno i pri plnom vedomí.  

Historicky prvá etapa Tour de Pologne na Slovensku. Plán dňa:

*kúpiť si plyšovú ovcu (buď malú alebo strednú alebo aj tú veľkú)

*hodiť pohľadnice do schránky

*recon trasy pretekov  

*milo privítať Kevinka D., Rudyska P., Mareka S. a Luda V. D. M., ergo môjho najobľúbenejšieho mechanika, mojich dvoch najobľúbenejších soigneurov a môjho čochvíľa určite nového najobľúbenejšieho šoféra autobusu z tímu Omega Pharma - Quick-Step

*v Potravinách Dominika Tatarku zakúpiť tri TriBitky

*tá etapa

*après-arrivée-affaires

Historicky prvá etapa Tour de Pologne na Slovensku. Míľniky dňa:

*13.00 – Kevin & Rudo

*15.00 – Marek & Ludo

*17.18 – prvý okruh

*17.54 – druhý okruh

*18.30 – tretí okruh

*18.33 – cieľ

Whatsapp od nemenovaného člena tímu OPQS: 

Whatsapp nemenovanému členovi tímu OPQS:

Spolovice spontánne - spolovice naplánované stretnutie so šéfredaktorom a fotografom najlepšieho cyklistického média pod slovenským slnkom. V  najvycibrenejšom možnom štýle - pri socialistických tyčinkách Dru vytiahnutých z minibaru.

 

Družnú diskusiu a žoviálny rehot ruší časté telefonovanie Lukáša T., prenos v STV musí byť tip-top. Pokoj! Cyklisti tu budú až o päť hodín. A čože je to päť hodín? Veď to je ako päť rokov.

Zábavné je to naše rendez-vous. A ešte sa aj dozvedáme všelijaké super užitočné detaily týkajúce sa etapy. Ako napríklad to, že:

*štúdio STV bude bez stoličiek

*isto bude pršať

*na cestu niekto nastriekal okrem Velits, Majka a Belkin aj Sagan a predseda (komu je toto povzbudivé oslovenie určené, zostáva do dnešných dní zahalené rúškom mystéria)

Inak, myslím, že už tu nejakú chvíľu máme truck Omega Pharma - Quick-Step, prehovorí od nášho mega okna hlas podobný Lukášovmu. A niekto z neho práve vyskakuje... 

Rada starších zasadá a polhodinu sa vážne radí, či ísť privítať Omegáčov na slovenskej hrude hneď alebo až o päť minút.

Keďže máme uznášaniaschopnú náladu, pomerne svižne dospievame ku kompromisu: vyrazíme o štyri a štvrť minúty. A neohlásene. Však čo je krajšie na tom svete ako tie prekvapenia?

Fotografa Jara vyzbrojujeme pršiplášťom zakúpeným za účelom prežitia dneška v inej forme ako mokrá myš a s pocitom spasiteliek sveta opúšťame premisy prechodného domova.

Za hotelom vskutku tróni malý kamión v metelicovo - bielych farbách OPQS. Na schodoch vegetuje starý vlk Rudo a dobre že mu tyrkysové očiská nevypadnú na asfalt, keď ho tam navštívime akože úplne bez jediného whatsappového ohlásenia.

Zvítanie po jedenástich mesiacoch. Priebeh nasledovný: Rudo nám statnou labou rad - radom každému stisne ruku tak priateľsky, že nám takmer rozdrví dlaň na prach.

Z tzv. terasy hotelovej reštaurácie nám štýlom kráľovnej Alžbety Alexandry Márie II. Windsorovej máva Kevin Desmedt, jeden z najlepších (a najmladších) mechanikov na planéte  World Tour.

Páni z tohto portálu nás opúšťajú. Chceli by už začať pracovať.

Obed s Omegáčmi. Nie že by gastronomická stránka stála za veľa, ale nezabúdajme, že nejde o to, čo, ale s kým!

Kevin ohromene vyvaľuje oči, keď sa dozvedá v akej nadmorskej výške (1346 metrov) sa to až ocitol nad miskou presolenej polievočky.

Vysoká obedová škola Kevina D.: Priúčame sa, ako sa z pivovej peny robí bublifuk, ako sa dá driblovať s bidonom a ako si možno zapnúť zips na mikine jednou rukou.

Bože, ako som len mohla bez týchto životne dôležitých zručností vôbec existovať?!

Na oplátku sa snažím Kevinovi vštepiť do hlavy rozdiel medzi Štrbským Plesom a Štrbským plesom. Tvári sa síce náramne chápavo a aj úprimný záujem o tému predstiera celkom slušne, no dodnes si nie som istá, nakoľko lekcia padla na úrodnú pôdu.

Po obede nás čaká typická preteková kratochvíľa, ktorú s (niektorými) príslušníkmi tímu praktizujeme už tretím rokom - porovnávanie hotelových izieb. Dnes vyhráva tá naša. Rudov a Kevinov apartmán sa javí akýsi stiesnený. Že by to bolo tým, že polovicu ich akože obývačky zaberá masérsky stôl, chladiace boxy, uteráky, podhlavníky a ďalší arzenál potrebný pre večerné montovanie jazdcov OPQS dokopy?

Na Štrbské Pleso slávnostne prichádza ďalšia časť omegáčskej svorky - soigneur Marek v bufetovom autíčku a šofér Ludo v tímovom autobusíčku.

Úloha slovenských native speakeriek na mieste činu je jasná: vysvetliť dvom ochrankárom strážiacim hotelové parkovisko, že áno, tak ako kamión, tak aj autá a autobus tímu OPQS majú byť odstavené na hotelovom parkovisku a nie pri ostatných tímoch v bus village. Omega Pharma - Quick-Step totiž ako jediné družstvo ostáva na Štrbskom Plese aj nocovať.

Stačia dve minúty a nebezpečne sa tváriaci páni v čiernom plne chápu špecifickú situáciu a dokonca ešte aj pomôžu nadvihnúť konárik a odpratať kvetináčik, aby náhodou Rudka pri toľkej lopote neseklo v 48-ročných krížoch. 

Prvé potrasenie rukou so šoférskym prírastkom do rodiny OPQS Heer Ludom Van Der Meierom. Dhr. LVDM je veľmi milý pán, ktorý do bodky spĺňa všetky bohaté, kvetnaté, siahodlhé referencie, ktoré mi o ňom pred pár dňami poskytol šéf omegáčskych šoférov Dirk Clarysse: 60 years, Belgium, good gay. Čím mimochodom myslel good guy. 

Good gay Ludo do Omegy prikvitol na začiatku sezóny a krátko na to už aj absolvoval všetky jarné klasiky. Do roku 2013 jeho kariéra predstavovala šoférovanie autobusu v prázdninovom tíme Vacansoleil (citujeme soigneura OPQS Thomasa Me Halbhubnera).

A Marek? Pan Sawicki je ako zvyčajne samá piekna dziewczyna sem a ładna kobieta tam a oči mu pri tom žiaria takým plameňom, ani čo by mu v žilách namiesto poľskej krvi prúdil afgánsky heroín.

 

Pán Ludo (pozor, nemýliť si s Bosorákom Rudom!) nám zodpovedne odovzdáva klasický darček od športového riaditeľa Rika van Slycka - za hrsť akreditácii.

 

Pripájame sa k Jarovi, ktorý už v trávovo zelenej vestičke fotografa cvaká ostošesť, a spoločne mašírujeme na trať ako Omega Pharma - Quick-Step. Celkom vtipné. No minulý rok to bolo ešte vtipnejšie. To som po Bukowine Tatr-niečo behala ako Dyrektor Sportowy Omega Pharma - Quick-Step. Ten Rik má tuším zmysel pre humor.

Previerka parkoviska naládovaného tímovými autobusmi. Sú tu všetci! (S výnimkou Omega Pharmy - Quick-Step, majestátne sa rozpínajúcej pri tímovom hoteli). Ag2r. Astana. Belkin. BMC. Cannondale. FDJ.fr, Garmin-Sharp, Lampre-Merida, Lotto Belisol, Movistar, Orica-GreenEDGE, Europcar, Giant Shimano, Katusha, Sky, Tinkoff-Saxo, Trek Factory Racing. (A potom ešte aj tí, ktorých za všetko nepokladáme, ale napriek tomu registrujeme a akceptujeme ich výskyt. Teda ruský tím RusVelo a poľské zoskupenia CCC Polsat Polkowice a Reprezentacja Polski.)

Crème de la crème svetovej cyklistiky v najvyššie položenej turisticko-liečebnej osade na Slovensku! Sci-fi? Určite. Realita? To tiež. Sen, čo sa stal skutočnosťou? Tak na to vezmite jed. Apropo, prv ako tak urobíte, sa za tento World Tour darček môžete poďakovať Janovi M., najväčšiemu cyklistickému Ježiškovi Slovenska.

Predierame sa prvými úzkymi uličkami medzi tímovými autobusmi a už nás aj kropia hutné dažďové kvapky a plazivá zima atakuje slabšie pokryté hnáty.

Napočudovanie, 20 000 Slovákom - geneticky predisponovaných na hlbokú nespokojnosť so všetkým, čo ich momentálne obklopuje, či už je to slnečný jas ("svieti mi to do očí“),  hospodársky prebytok ("zase nás klamú“) alebo výhra v lotérii ("a teraz mi z toho polovicu zdania“) - dnešný nečas na Štrbskom Plese vadí asi tak ako Eskimákom sneh. Kam mi len pohľad padne, tam sa zachytí o rozžiarený obličaj, či dokonca prívetivé gesto a milé slovo. Preboha, kde som sa to práve ocitla?! Na masovej testovacej akcii nového druhu bolívijského kokaínu alebo v závere prvej slovenskej etapy World Tour pretekov Okolo Poľska? Verím, že všetci čitatelia si práve tipli, že B je správne.

Čo by jedincom ovešaným akreditáciami dostatočne veľkými aj krikľavými na to, aby ohúrili koho treba, sa nám poľahky lavíruje v cieľovej rovinke, kde si obzeráme poľské magic mushrooms, po prvýkrát voľne rastúce v slovenskej prírode. Najmilšou lysohlávkou je však pre nás predsa len tá prvá a pravdepodobne na dlhý čas aj jediná slovenská - biela mega hubička s modrozeleným logom, reprezentujúca spoločnosť slovenského organizátora dnešného dňa. Zhrnuté a podčiarknuté, vidieť cyklistické mushrooms na Slovensku, však to je ešte lepšie ako doin´ ´shrooms in Vegas.

Nie že by sme Jarka nenútili nafotiť každý jeden hríbik v slede farieb spektra, ale pelotón sa predsa len neúprosne blíži a treba sa pohnúť na trať a tam povzbudzovať dvojčiatka z Púchova, jazdcov tímu Omega Pharma - Quick-Step a zakývať Rikovi a Schaffimu riadicim mechanické autá. No skrátka samé zodpovedné úlohy.

A čože vidia naše oči na trati? Všetko, čo k etapovým World Tour pretekom neodmysliteľne patrí, len v triezvejšej miere a v elegantnejšej forme. To znamená kolónu tzv. alegorických vozov (nenechajte sa zmiasť, našťastie sú to všetko autá). Avšak kratšiu, s devami viac zahalenými, s muzikou likvidujúcou sluch pomalším tempom a s podarúnkami vyhadzovanými na nadšené davy menej maniakálnym štýlom (ale ktovie, možno len free gifts už vychytali diváci na Orave). More fanúšikov. No našťastie všetkých z kategórie úplne normálni ľudia, ergo nijaké vyzliekajúce sa opachy, z maškarného plesu pre úchylákov prifrčaní Boratovia, samovražední jedinci vrhajúci sa od šťastia, že naživo vidia pelotón, priamo pod jeho kolesá, a dokonca ani tie otravy s iPhonmi v pazúroch nastrčenými v polovici cesty. Disciplinované a nadšené publikum, no čo viac si môže organizátor cyklistických pretekov priať? Okrem hodiniek s vodotryskom na vlastnej ruke nám už nič nenapadá.

 

 

 

Po druhom okruhu, šmýkajúc sa po ceste poliatej akýmsi dúhovým olejom, odrážajúc Bosorákove whatsappy o zaujímavých slovenských letných teplotách, vedú naše kroky do cieľa, keďže teda chceme byť pri tom. Napriek tomu, že už začína byť jasné, že historicky prvú etapu Tour de Pologne na Slovensku náš kamarát z Púchova nevyhrá. Smrk-smrk.

V cieli úplne že live vidíme víťazné gesto Rafala Majku z Tinkovovho tímu Tinkoff-Saxo a môžeme si ho porovnať s variáciami, ktoré nám boli počas Tour de France sprostredkované v bedni. Verdikt: naživo je to predsa len o čosi lepšie.

Za Majkou prifrčia do cieľa Španieli Beñat Intxausti (na krkolomnejšie priezvisko vyhlasujeme verejnú súťaž) a Jon Izaguirre z Movistaru. Viac ako pohľad na kompletnú prvú trojicu však naše oko teší pohľad na heroicky utrápenú tváričku štvrtého Taliana Gianlucu Brambillu z tímu, ktorý hádam netreba opäť menovať.

 

Peťo Velits korí dojazd na Štrbskom Plese ako 17. muž v poradí. O 90 minút starší nositeľ rovnakého priezviska prichádza 88. Najlepšou správou dňa tak ostáva fakt, že žltý dres naďalej patrí na hruď (dnes 40.) českého Omegáča Petra Vakoča. (A ešte sa to aj rýmuje.)

V cieli ma, dodnes netuším na základe čoho, oslovuje soigneur z BMC, že či by any chance nemám telefónne číslo na Peter Velits' father. Akože náhodou mám. Na to, že nás tam je 20 000 a asi 50 prítomní na Štrbskom Plese môžeme mať číslo na Peter Velits' father, celkom dobrá muška. Trafiť do čierneho pri šanci 1 : 400, tak to by sa aj mne občas zišlo.

Za týchto neskonale surreálnych okolností dostávam na starosť odkomunikovať toto, hento a ešte aj tamto ohľadom istej veci týkajúcej sa jedného bicykla. S dôslednosťou oddanej sekretárky plním pokyny, za ktoré následne dôrazne odmietam veľkorysú odmenu vo forme sweet thank you kiss a idem sa pozrieť na prácu šéfredaktora tejto stránky do najopenspaceovejšieho televízneho štúdia, aké som v živote videla (a zrejme aj uvidím).  

Pri večeri na nás v hoteli čaká radostné zvítanie sa so soigneurom Thomasom, s ktorým sme sa poobede míňali, keďže v rámci pracovnej náplne stepoval na bufete vo Važci.

Užívame si prudko oblažujúci pohľad na rozkošnú tváričku živej bábiky menom Adamko Velits (akože raz sme si navzájom pozreli do očí a hneď sme našli spoločnú reč).

Rekapitulujúci prudko kofeínový drink s fotografom. Jara čaká prebdetá noc. Program: úprava milióna fotografií, aby ste sa vy ráno dostali k jeho exkluzívnym záberom z miesta činu. Nás chuderky tiež čaká prebdetá noc. Program: súkromné finále súťaže Belgicko hľadá na Slovensku Superstar, aby sme mali do 72. Tour de Pologne na čo spomínať. Alebo aspoň do 69. Vuelty a España.

 

Jednoznačným víťazom BHNSS sa stáva Bosorák.

Historicky prvá etapa Tour de Pologne na Slovensku. Zhrnutie dňa:

*Plyšovú ovcu (malú, strednú a ani tú veľkú) som si kúpiť nestihla

*Na hodenie pohľadníc do schránky akosi nezostal čas

*Recon trasy pretekov sa konal počas pretekov samotných

*Kevinka D., Rudyska P., Mareka S. a Luda V. D. M., môjho najobľúbenejšieho mechanika, mojich dvoch najobľúbenejších soigneurov a môjho nového najobľúbenejšieho šoféra autobusu tímu Omega Pharma - Quick-Step som milo privítala

*Tri TriBitky v Potravinách Dominika Tatarku nemali

*tú etapu som nielen zažila, ale dokonca aj prežila  

*o après-arrivée-affaires nehovoriac...