Krátky pohľad na históriu MS v cestnej cyklistike

V kalendári sme sa prehupli do druhej polovice septembra, čo pre fanúšikov cyklistiky znamená veľké očakávania. Majstrovstvá sveta sú preteky, na ktoré musí byť pretekár pripravený stopercentne. Na získanie titulu nemá k dispozícii viacero etáp ale len jediný deň, na ktorý treba presne načasovať formu. Zaujímavosťou je, že o biely dres s farebnou dúhou, podľa ktorého je svetový šampión potom v pelotóne celý rok jednoducho rozpoznateľný, sa v minulosti bojovalo v iných termínoch. Bolo to zhruba o mesiac skôr ako v súčasnosti. Do roku 1995 sa jazdilo buď na konci augusta, alebo na začiatku septembra.

 

 

 

Všetko sa to začalo súťažením amatérov v roku 1921, v hlavnom meste Dánska, Kodani. Historicky prvým víťazom sa stal Švéd Gunnar Skjöld. Od roku 1927 sa už píšu aj dejiny profesionálnych Majstrovstiev sveta cestnej cyklistiky. Odštartovali na nemeckom Nürburgringu, tesne po jeho dokončení. Pohár šampióna nad hlavu dvíhal Talian Alfredo Binda a stal sa prvým profesionálnym víťazom. Predbehol dokonca aj legendy Formuly 1, pretože prvé automobilové preteky, Grand Prix Nemecka, tam odštartovali až o mesiac neskôr. Alfredo neskôr vytvoril aj jeden z rekordov majstrovstiev. V ich histórii dokázal zvíťaziť až trikrát, v rokoch 1927, 1930 a 1932. Takýto úspech už po ňom dokázalo zopakovať len veľmi málo pretekárov. Vyjadrené číslom, traja. Rik Van Steenbergen z Belgicka, legendárny "kanibal" Eddy Merckx a v modernej histórii Španiel Óscar Freire.

 

Po vzniku profesionálnych majstrovstiev stále paralelne súťažili aj amatérski cyklisti. A aj v tejto kategórii sa stále objavovali zvučné mená. V roku 1993 napríklad zvíťazil Nemec Jan Ullrich. O rok neskôr prišla veľká chvíľa pre Slovensko. Milan Dvorščík v ročníku 94 vybojoval fantastické druhé miesto. Jeho striebornú medailu dokázal v nástupníckej súťaži, mužov do 23 rokov, vylepšiť až v roku 2007 Peter Velits v Stuttgarde. Amatérov nahradili dvadsaťtrojkári v roku 1996. Táto kategória je veľmi sledovaná aj odborníkmi, pretože z nej vychádzajú veľmi nádejní cyklisti. Napríklad Konstantin Sivtsov (2004), Gerald Ciolek (2006), Michael Matthews (2010), Arnaud Démare (2011) či zatiaľ posledný víťaz Matej Mohorič. Z absolútnych hviezd možno spomenúť Ivana Bassa (1998).

 

Ženy zaradila UCI do kalendára Majstrovstiev sveta v roku 1958. Premiéru mali vo francúzskom Remeši, zvíťazila vtedy Luxemburčanka Elsy Jacobs. Absolútnou legendou sa stala Francúzka Jeannie Longová. Titul získala štyrikrát v rade (1985 – 89). Ročník 88 bol zrušený pre letné Olympijské hry a podobne dopadli aj ročníky 84 a 92. Piaty titul pridala Jeannie v roku 1995. Prekonala aj dovtedajšiu métu, ktorú určila Belgičanka Yvonne Reynders. Zvíťazil štyrikrát v rokoch 1959, 1961, 1963 a 1966.

 

 

 

Populárna časovka sa dostala do programu majstrovstiev sveta v roku 1994. Legendou sa stal Spartakus, čiže Fabian Cancellara. Švajčiarsky cyklista zvíťazil štyrikrát, v rokoch 2006-2010. Jeho šnúru dokázal prerušiť v roku 2008 len Bert Grabsch. Dominátorom posledných ročníkov je však Nemec Tony Martin. Od roku 2011 až dodnes ho nikto neporazil. Vlani vyrovnal tri víťazstvá Michaela Rogersa (2003-2005) a tento rok to môže dosiahnuť a v prípade Cancellarovej štvorice víťazstiev. Ak by sa mu to ale podarilo, bol by to unikátny zápis, lebo by išlo o štvrté víťazstvo po sebe. Navyše pri jeho veku a výkonoch exituje minimálne teoretický predpoklad, že by mohol vytvoriť nový rekord. Z dávnejšej histórie časovky môžeme spomenúť víťaza ročníka 1995, Miguela Induraina, či dvojnásobného víťaza (1999 a 2001) Jana Ullricha.

 

Aj ženská časovka píše históriu od roku 1994.  Bezkonkurenčne v nej kraľuje Jeannie Longová. Získala štyri časovkárske tituly (95 - 97, 2001). Spolu má teda deväť titulov majsterky sveta. Nehovoriac o ďalších štyroch olympijských medailách (hromadný štart - zlato 96, striebro 92 a časovka - striebro 96, bronz 2000).

 

V histórii kategórie do 23 rokov (v programe od roku 1996) nachádzame viacero zaujímavých víťazov. Thor Hushovd z Nórska zvíťazil v ročníku 98.  Neskôr sa mu to podarilo aj v pretekoch s hromadným štartom. V roku 2010, teda po dlhých dvanástich rokoch. Výborné časovkárske roky mali aj Slovinec Janez Brajkovič (2004), Holanďan Lars Boom (2007). Dodnes vynikajúci časovkár je Adriano Malori, víťaz ročníka 2008. Pred štyrmi rokmi vyšli z kategórie U23 až dve veľké hviezdy. Víťaz Američan Taylor Phinney a bronzový Marcel Kittel.

 

Tímová časovka má tiež bohatú históriu. V rokoch 1962 – 1994 sa jazdila ako časovka národných mužstiev. Najúspešnejšou krajinou je Taliansko, ktoré získalo až sedem víťazstiev. Bývalý Sovietsky zväz je na druhom mieste s piatimi. Obe krajiny však majú zhodný súčet všetkých medailí, úctyhodných štrnásť. Veľký zápis urobili aj tímy bývalého Československa. Získali dve striebra a dve bronzové medaily. Prispel k nim napríklad aj prvý Slovák na Tour de France Milan Jurčo (striebro 1985 a bronz 1981).

 

V roku 2012 UCI tradíciu obnovila, nie však na princípe národov, ale podľa profesionálnych tímov, ako jazdia v kalendári pretekov. História zatiaľ pozná len jediného víťaza a tým je OPQS. Nás teší, že k tomuto úspechu oba razy prispel Peter Velits. Tento rok by rád uspel so svojim novým zamestnávateľom BMC, ktorý má zatiaľ jedno striebro, práve z premiérového ročníka.