Vysiela Šport RTVS
Nemecký cyklista Jens Voigt oficiálne uzavrel aktívnu kariéru po svojom poslednom predstavení na USA Pro Challenge, ale pred definitívnym odchodom do dôchodku chcel ešte naposledy využiť svoju popularitu, takže sa rozhodol vyzvať na súboj hodinový rekord v cyklistike.
Teraz už bývalý, mimoriadne obľúbený cyklista, ktorého milovali fanúšikovia na celom svete pre jeho neustále útoky, sa rozhodol ukončiť kariéru slávnostným spôsobom, keď sa snažil prekonať hodinový rekord českého jazdca Ondřeja Sosenku, ktorý dokázal v roku 2005 v Moskve zdolať vzdialenosť 49,7 km. Ešte donedávna boli okolo tejto disciplíny nejasnosti, až UCI v máji tohto roku definitívne rozhodla, že platný rekord je ten Sosenkov a na jeho prekonanie môžu pretekári využiť dráhový bicykel s adekvátnym zariadením, ktorý schválila Medzinárodná cyklistická federácia.
Jens Voigt si na svoj pokus vybral švajčiarsky velodróm v meste Grenchen. Zaujímavosťou bolo, že túto cyklistickú halu čiastočne financoval vlastník tímu BMC a domáci miliardár Andy Rihs, ktorý je priamy konkurent v predaji bicyklov spoločnosti Trek, ktorá postavila pre túto príležitosť špeciálny stroj. Predstavitelia Voigtovho celku ohľadom tejto udalosti prezradili, že nemecký jazdec pri pokuse nemohol priamo sledovať svoje wattové dáta, ale tie môžu byť neskoršie použité pre analýzy. Okrem toho nemal povolené ani používať vysielačku, ale na trati mal pripraveného jedného človeka, ktorý mu podával pokyny. Samotný jazdec sa vyjadril, že jeho taktika bude jednoduchá. Prvých tridsať minút pôjde kontrolovaným tempom, druhú polovicu sa pokúsi rozbaliť naplno. A pri tom mu hrali také kapely ako Metallica, AC/DC, Black Sabbath, poslednou skladbou bol hit skupiny Europe "Final Countdown".
Na záver to rozpálil
Na samotnej trati bol jediným Voigtovým súperom čas Ondřeja Sosenku, pred ktorým si od začiatku udržiaval mierny odstup. Pre nemeckého cyklistu, ktorý počas kariéry strávil osamotený hodiny pred pelotónom, to musela byť nevšedná situácia, pretože na pretekoch zakaždým niekomu unikal, alebo niekoho náskok sťahoval. Teraz mal pred sebou len prázdnu dráhu, na ktorej mu sprostredkovával pokyny ohľadom jeho tempa a času pracovník tímu Trek. Veľmi dôležitým faktorom bola aj výborná podpora fanúšikov, na ktorú bol počas svojej aktívnej kariéry určite zvyknutý a ktorá bola na velodróme veľmi prajná.
Do štyridsiatej minúty jazdil pravidelne, na každých desiatich kilometroch získal na svoju stranu približne desať sekúnd. Potom si však spomenul na svoje motto „shut-up legs!“ a začal naberať na rýchlosti. Na konci sa mu to podarilo bravúrnym spôsobom, a keď sa dostal na úroveň predošlého rekordu, mal k dobru ešte deväťdesiat sekúnd. To pre neho nakoniec znamenalo odjazdených 51 115 metrov a na velodróme musel prekonať necelých 206 okruhov. Oproti svojím plánom tak jazdil ešte opatrnejšie a naplno to rozbalil len počas záverečných dvadsiatich minút. Nič to však nemení na tom, že prekročená hodnota 51 kilometrov je veľmi dobrým výsledkom, ktorého vytvorenie určite odštartovalo novú éru tejto cyklistickej disciplíny. "Som nadšený. Je pravda, že som začal trošku rýchlejšie, ako som chcel, ale potom som sa dokázal uvoľniť a záverečných dvadsať minút som išiel naplno. Bol som veľmi motivovaný. Na konci som dal do toho všetko, pretože som vedel, že sú to posledné okamihy mojej kariéry. Rozhodli sme sa zvoliť konzervatívnu stratégiu, pomaly sa dostať do tempa a na záver to rozbaliť. Môj výsledok je nakoniec trošku rýchlejší, ako som očakával. Ďakujem za podporu mojej rodine, priateľom a všetkým fanúšikom. Aj keď môj rekord bude prekonaný, je to pre mňa veľmi dôležité. Dostal som sa totiž do vyberanej spoločnosti. Je to vrchol mojej kariéry. Teraz budem čakať, ako budú ostatní odpovedať."
Krásna bodka za kariérou
Jens Voigt tak dokázal veľmi úspešne zakončiť svoju bohatú kariéru. Profesionálom sa stal v roku 1998 a je obrovskou raritou, že od toho ročníka až do jeho poslednej sezóny v roku 2014 sa nepretržite predstavil na Tour de France, ktorú len trikrát nedokončil. Jeho sedemnásť rokov v profi-pelotóne tak znamenalo rovnaký počet účastí na Starej dáme. Na tomto podujatí sa mu podarilo dvakrát vybojovať žltý dres a dve víťazné etapy, ktoré získal, ako inak, po pobyte v úniku. Ešte jeden etapový triumf si pripísal v tímovej časovke.
Úspešný bol aj na Giro d'Italia, na ktorého cestách vyhral jednu etapu, ale najväčšie úspechy dosahoval na Critérium International, odkiaľ až päťkrát odišiel ako celkový víťaz. Jednoznačne najväčšie sympatie však získal za neustále útoky, prostredníctvom ktorých chcel vyhrávať. Aj keď sa mu to podarilo len zriedkavo, tie dosiahnuté potom boli nezabudnuteľné.
