Majstrovstvá sveta nie len o cyklistike

Podobne ako vlani Toskánsko, aj tohtoročné dejisko Majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike je turisticky či cyklisticky atraktívne. Preto sa pozrieme na španielsku Ponferradu a provinciu León aj trochu iným okom. Jednoducho povedané, ak sa chcete vybrať na šampionát osobne, ponúkame pár tipov, kam si odskočiť mimo súťažných časov, keď netreba z plných pľúc kričať na našich chlapcov.

 

 

 

Začnime priamo v centre diania majstrovstiev, v meste Ponferrada. Pre našinca to nie je úplná neznáma. Slováci veľmi dobre poznajú púť do Santiaga de Compostella. A práve Ponferrada leží na tejto veľmi známej ceste svätého Jakuba. Preto je mestom pútnikov. Ešte stále do mesta vchádzajú románskym mostom ponad rieku Sil. Známa stavba, pons ferrata, dala mestu jeho meno.

 

Ponferrada je aj mestom templárov. Ich pôvodnou úlohou bolo chrániť pútnikov na svätojakubskej ceste. Spája sa s nimi množstvo legiend a príbehov. Jedna z nich napríklad rozpráva o rytierovi, ktorý v bitke proti moslimom stratil vzácny kríž z Jeruzalemu. Neďaleko mesta v dubovom háji sa mu zjavila Panna Mária s Ježiškom v náručí a vzácnou relikviou. Na počesť tohto zázraku je hlavný chrám mesta zasvätený Panne Márii z duba.

 

Aj najväčšia dominanta mesta je spojená s templármi. Hrad na skalnom vrchu začali stavať v roku 1178. Zhruba v tom období prišli do mesta. Turisti na jeho stenách s nádejou hľadajú rôzne magické znamenia a symboliku, ktoré sa templárom zvyknú pripisovať. Toto je však zbytočné, pretože nič podobné tam po nich nezostalo. Po zrušení rádu sa majitelia hradu striedali. Počas svojej existencie, ako to už býva, bol takmer zničený. Či už vo vojne, ale uvažovalo sa dokonca aj o tom, že by sa v jeho rozsiahlych priestoroch postavil futbalový štadión. Nakoniec zvíťazil zdravý rozum, hrad opravili a od roku 1924 je chránenou kultúrnou pamiatkou.

 

Tradíciu templárov si mesto pripomína dodnes. Vždy v júli počas Templárskej noci je Ponferrada plná ľudí v typickom bielom odeve s červeným krížom.

 

 

 

Neďaleko Ponferrady je nádherné miesto Las Médulas. Je akousi kombináciou prírodnej krásy s technickou činnosťou človeka v dávnej a slávnej histórii. Toto miesto je pozostatkom zlatých baní z čias antického Ríma. Celkový ráz krajiny síce pôsobí, ako keby ho vytvorila príroda, no výrazným spôsobom doň zasiahol človek, lebo krajina je vytvarovaná banskou činnosťou.

 

O Las Médulas sa dozvedáme z diela Plíniusa Staršieho. Techniku ťažby opisuje ako „Ruina Montium.“ Ide o metódu, pri ktorej sa skala navŕtala viacerými vrtmi a potom sa vymývala veľkým množstvom vody. Hornina sa následkom prúdenia a vymývania zrútila. Vodu privádzali z pohoria Sierra de La Cabrera kanálmi dlhými stovky kilometrov. Dodnes sa zachovali aj niektoré časti tohto systému.

 

V oblasti sa ťažilo zruba od začiatku nášho letopočtu do tretieho storočia. Plínius píše, že počas najväčšieho rozvoja baní pracovalo v Las Médulas 60-tisíc ľudí a ročne dokázali vyťažiť šesť a pol tony zlata, vtedajších 20-tisíc libier. Za celú existenciu baní sa vraj vyťažilo, na tú dobu neuveriteľných, takmer 1700 ton zlata. Hodnotu a obrovský historický význam Las Médulas ocenilo aj UNESCO. V roku 1997 unikátnu lokalitu zapísalo na zoznam svojho svetového kultúrneho dedičstva.

 

Okolie Ponferrady ponúka veľmi dobré možnosti na bežnú ale aj náročnejšiu turistiku a cyklistiku. Nájdete tam nespočetné množstvo cyklotrás a celý okruh okolo údolia El Bierzo, ktorý domáci nazývajú La Mirada má dĺžku 330 kilometrov. Takže vyberať je naozaj z čoho. Podobne je to z turistikou, môžete si buď vyšliapnuť na El Morredero vysoké 2135 metrov, alebo si jednoducho urobte len príjemnú prechádzku do viníc ako niekde v Pezinku. Takto sa vám možno podarí ochutnať skvelé vínko z regiónu.

 

 

 

K dobrej akcii, povzbudzovaniu ale aj prípadnej turistike a motaniu sa po meste patrí dobré jedlo. Španielska kuchyňa v celom väčšom územnoprávnom celku Kastília León je veľmi bohatá a dokáže dodať veľké množstvo energie.

 

Asi najznámejšími špecialitami sú pečené prasatá alebo jahňatá. V tomto regióne obľubujú Španieli špeciálne výrobky z iberijského prasaťa. Zväčša je totiž kŕmené bukvicami či gaštanmi a k tomu je „vyšportované“ vo veľkých výbehoch.

 

Najväčšiu tradíciu majú strukoviny. Okrem toho že sú najčastejšie využívanou surovinou v kuchyni, spájajú sa aj z ich vlastnou históriou. Veď napríklad Cícer priviezli do Španielska Kartáginci. Okrem cícera patria k najobľúbenejším strukovinám fazuľa so šošovicou. Strukoviny veľmi často podávajú v kombinácii s klobásami. Napríklad Garbanzo, ako cícer volajú domáci, je najdôležitejšou surovinou takzvaného Cocido (teda kastílsky kotlík). V ňom sú okrem cícera a klobás aj jaternica, kapusta a mäso.

 

Gurmáni si určite prídu na svoje. V regióne nájdu množstvo ďalších jedál od výmyslu sveta. V krajine mora nemôžu chýbať ryby ako treska či pstruh. Tradíciu dotvárajú aj ovčie, kravské alebo kozie syry.