Aj v skupine elitných cyklistických tímov panuje hierarchia, ktorú UCI pravidelne deklaruje ziskom World Tour bodov v tej ktorej sezóne. V ročníku 2014 prežil najúspešnejšie chvíle jediný španielsky profesionálny celok, naopak na konci rebríčka sa umiestnili dve zoskupenia z Talianska a Francúzska.
Movistar obhájil, na čele štyri nové celky
Movistar prežil skutočne skvelú sezónu, pretože okrem víťazstva v tímovej súťaži sa na konci roka tešil aj z individuálneho triumfu Alejandra Valverdeho. Práve tento skúsený borec bol hlavným ťahúňom celku počas celej sezóny spoločne s Nairom Quintanom, ktorí pre Movistar zabezpečili drvivú väčšinu UCI bodov. Valverde je už dlhé roky kapitánom tohto zoskupenia, ale zďaleka to nie je len úcta voči jeho predchádzajúcim výsledkom. Aj vo veku 34 rokov totiž ukázal na takmer všetkých druhoch pretekov obrovskú konkurencieschopnosť s mladšími pretekármi, preto nebol dôvod, aby zo strany Movistaru neprišla ponuka na trojročné predĺženie vzájomného spolunažívania.
Obrovskou devízou do tímovej budúcnosti bolo najmä odhalenie výnimočnosti Naira Quintanu, ktorý sa im v priebehu dvoch rokov za toto pozorné oko odvďačil celkovým víťazstvom na Gire. Spomínaný kolumbijský mladík by mal patriť medzi hlavných adeptov na veľké Grand Tour víťazstvá v najbližších rokoch, preto z tohto pohľadu manažér celku Eusebio Unzue nemusí mať žiadne starosti. Okrem toho tu svoju šancu postupne dostávajú talentovaní španielski jazdci ako Juan José Lobato alebo bratia Izagirreovci a Herradovci, pričom najmä 25-ročný Ion Izagirre patrí medzi najlepších domestikov do kopcov. Teda ak na Movistar nepadnú v najbližších rokoch finančné mračná, zoskupenie si môže komfortne užívať cennú stabilitu.
Hneď za nimi sa umiestnil tím BMC, ktorý po nedávnom príchode športového riaditeľa Alana Piepera začal konečne využívať svoj potenciál. Celok postavený na americko-švajčiarskej báze patrí k jedným z mála zoskupení, ktoré dokážu výborne jazdiť na najväčších klasikách a aj na Grand Tour. Na etapové preteky sa spoliehali predovšetkým na Tejay van Garderena, ktorým sa im odmenil piatym miestom na Tour de France, ale výborne sa prezentovali aj na Vuelte šiestym miestom Samuela Sáncheza či ôsmou priečkou Cadela Evansa na Gire. V budúcom ročníku bude ešte väčšia ťarcha na pleciach amerického jazdca, ktorého veľkým cieľom bude vybojovať stupne víťazov na GT. V klasikárskej časti sa pripomenul Philippe Gilbert triumfom na Amstli, ale výborne jazdil aj na ostatných dvoch jednorazovkách v Ardenách. Na svoj prvý veľký triumf stále čaká Greg van Avermaet, ktorý potrebuje skutočne málo k tomu, aby sa raz zaradil medzi velikánov jarných klasík. Aj v tíme BMC všetko klape tak, ako má, každý cyklista presne vie, čo sa od neho očakáva, preto má aj naďalej všetky predpoklady na to, aby sa udržali medzi najlepšími celkami na svete.
Na tú najvyššiu priečku zreteľne mieri Tinkoff-Saxo, ktorý sa na etapových podujatiach jasne spoliehal na Alberta Contadora a ktorý podpisom Petra Sagana výrazne zvýšil svoju silu na klasikách. Contador má za sebou skvelú sezónu, jeho úspechy v podstate ťahali celé zoskupenie, ktoré mu za odmenu darovalo exkluzívnu podporu. Aj keď im v druhej časti sezóny výrazne chýbal druhý najdôležitejší muž Roman Kreuziger, český jazdec aj tak stihol priniesť niekoľko pekných úspechov. Na jeho miesto preto nastúpil talentovaný poľský pretekár Rafal Majka, ktorý všetkých ohúril predovšetkým na Tour de France. Po úspešnom ročníku tento tím naďalej výrazne posilňuje, preto na konci toho budúceho majú pred sebou len jeden cieľ: vyhrať Grand Tour, klasikársky monument a rebríček UCI.
Belgický celok OPQS bol dlhú dobu zadefinovaný ako klasikárska zostava, ale v poslednej sezóne ambície vedenia tímu siahali aj na úspech na Grand Tour. Kúpa Rigoberta Urána sa nakoniec ukázala ako mimoriadne dobré rozhodnutie, pretože druhé miesto na Gire je pre OPQS historickým úspechom na trojtýždňovom podujatí. Preto sa v nasadenom trende rozhodli pokračovať a kolumbijskému borcovi priniesli ďalších pomocníkov do hôr. Najväčšou hviezdou však zostáva čerstvý majster sveta Michal Kwiatkowski, ktorý však svoju nesmiernu univerzálnosť nedokázal predvádzať počas celého ročníka, ale keď mal svoju najlepšiu formu, patril medzi najlepších jazdcov na svete. Nesmieme zabúdať na Tonyho Martina, ktorého časovky sú stále najlepšie, i keď to na MS nepotvrdil. Výbornú štruktúru mali a majú aj na jarné klasiky, kde trio Terpstra, Štybar, Boonen dokáže rozhodovať preteky. Ako napríklad na Paríž – Roubaix, kde bol najšťastnejším práve Niki Terpstra.
Vysoko v tímovom hodnotení skončila aj Orica-GreenEdge, ktorá za to môže vďačiť vynikajúcim výsledkom Simona Gerransa a mnohým motivovaným jednotlivcom. Gerrans nezostal v tejto sezóne nič dlžný svojej povesti, že si dokáže v ročníku povyberať tie najlukratívnejšie hrozienka, ktoré mnohokrát skončia v jeho hrsti. Pre austrálske zoskupenie boli jeho triumfy na L-B-L, v Montreale, Quebecu a striebro z MS veľmi inšpirujúce, ktoré dokázali zmazať aj mierne sklamanie zo Starej dámy. Pre nich je veľmi dôležité, že im vyrastá nová generácia na etapáky, ktorú stelesňujú súrodenci Yatesovci a Esteban Chávez, nesmieme zabudnúť ani na talentovaného šprintéra Caleba Ewana. Výborný mix skúsených a perspektívnych pretekárov spoločne s útočným pretekaním tak robia z tohto celku medzi fanúšikmi jeden z najsympatickejších tímov, no pre súperov na trati však jeden z najnebezpečnejších.
Najmenej radosti aj s veľkými hviezdami
Z opačného súdka je príbeh francúzskeho celku Europcar, ktorý sa umiestnil na samom konci tímového rebríčka. Spasením pre túto zostavu boli prebraté výkony Pierra Rollanda, ktorý sa na Gire umiestnil na štvrtom mieste a na Tour obsadil jedenástu priečku. Ďalším umiestnením v TOP 10 na WT etapových pretekoch bola iba šiesta priečka Cyrila Gautiera na Paríž – Nice. Thomas Voeclker bol pod vplyvom zranení takpovediac neviditeľný, viacej si sľubovali aj od Romaina Sicarda. Tešiť ich môže aspoň fakt, že na scénu sa prediera perspektívny špurtér Bryan Coquard, ale v budúcom roku si musia dať veľký pozor na výsledky, pretože generálny sponzor Europcar ohlásil po sezóne ukončenie finančnej spolupráce.
Na nelichotivej predposlednej priečke sa umiestnil Cannondale, ktorý by ale dopadol ešte horšie, ak by nemal vo svojich dresoch Petra Sagana. Slovenský jazdec priniesol od tímu suverénne najviac bodov, ale keď sa aj on umiestnil v individuálnom rebríčku nižšie ako v minulej sezóne, podobný osud zákonite čakal aj Cannondale. Jeho úspechy boli najväčšími úspechmi celého tímu, podobným bolo iba celkové deviate miesto Damiana Carusa na Vuelte. Ivan Basso už nie je tým správnym lídrom, Elia Viviani sa ešte nedokáže poriadne presadzovať. K tomu najlepšiemu tak v tomto tíme patrili ataky Alessandra de Marchiho a veľký lezecký talent mladučkého Davida Formola.
V tejto spoločnosti je zaujímavým príkladom tím FDJ, v ktorého radoch sa formovali a formujú dve budúce superhviezdy Thibaut Pinot a Nacer Bouhanni, no zvyšok zoskupenia nedokázal zbierať ďalšie úspechy. V tomto prípade to však nemôžeme považovať za výčitku, pretože FDJ ako nízko-nákladový celok dokázal svojim jednoznačným lídrom zakaždým zabezpečiť potrebnú podporu, takže počas sezóny sa prezentovali kolektívnymi výkonmi. Tie sa nakoniec premietli do Pinotovho tretieho miesta na Tour de France a Bouhanniho zisku niekoľkých etáp na Grand Tour, vrátane vyhratej bodovačky na Gire. V tomto ročníku neukázal svoj potenciál Arnaud Démare, čo však už v tom nasledujúcom nemusí platiť. A okrem toho má tento francúzsky celok v zálohe ešte perspektívnu dvojicu Alexandre Geniez a Kenny Elissonde.
Lotto–Belisol dlhý čas nosil visačku šprintérskeho celku, ktorú alternujú výkony Jurgena van den Broecka. André Greipel v tejto sezóne určite nesklamal, len sa potreboval viac presadiť na Starej dáme. Keďže je zo skupiny elitných šprintérov najstarší, belgický celok by mal začať premýšľať o jeho nástupcovi. Tento rok nebol vo svojej koži Van den Broeck, ktorý doplatil na následky zranenia, ktoré utrpel ešte v minulej sezóne. Jeho vrcholom bolo tretie miesto na Dauphiné, no väčšiu odozvu vyvolali jeho nepresvedčivé výkony na Tour a Vuelte. Lotto zaostávalo aj na dlažobných klasikách, kde sa nedostal do pohody Jurgen Roelandts. Naopak veľmi dobrým výkonom sa predviedol talentovaný Tim Wellens, ktorý vyhral Eneco Tour a ktorý tak v budúcej sezóne určite dostane väčší priestor. K svetlým momentom patril aj Tony Gallopin, ktorý na Tour de France vyhral etapu, ešte predtým si obliekol žltý dres a na jednodňových podujatiach sa dokázal umiestňovať na vysokých priečkach.
Najlepším z tejto partie bol taliansky tím Lampre-Merida, ktorého jasným lídrom bol na trati Rui Costa. Portugalský pretekár dostal v tomto zoskupení možnosť prvýkrát jazdiť na Tour de France v úlohe kapitána, na jeho smolu však toto podujatie nemohol dokončiť kvôli zdravotným problémom. Dovtedy však jazdil na prípravných pretekoch veľmi dobre, vyhral Okolo Švajčiarska a na svojom konte mu pribudlo aj niekoľko ďalších umiestnení v TOP 10. UCI body potom dokázal pre Lampre zbierať aj na jeseň, preto obidve strany musia byť spokojný s doterajšou spoluprácou. Výborné chvíle prežil tento tím aj na Vuelte, kde Winner Anacona a Przemyslaw Niemiec vyhrali dve ťažké etapy, a počas celého roka Sacha Modolo preukázal talent čoskoro sa vyrovnať tým najrýchlejším jazdcom v pelotóne. Spočiatku to vyzeralo na veľmi dobrú sezónu pre Diega Ulissiho, ktorý ukoristil dve etapy na Gire, ale po dopingovom obvinení je jeho budúcnosť veľmi neistá. A za nevydarený môžeme označiť aj príchod veterána Chrisa Hornera, ktorý sa podľa vlastným slov celú sezónu pripravoval na Vueltu, ale tam nakoniec nemohol štartovať kvôli záväzkom tímu Lampre voči MPCC.