Vysiela Šport RTVS
V roku 2014 zavŕšilo cyklistickú kariéru niekoľko zaujímavých pretekárov, medzi ktorými nechýbajú víťazi Tour de France či majstri sveta, ale v tejto skupine nájdeme aj pracovitých jazdcov, ktorí svojím tímom dodávali na ceste charakter.
Austrálska hviezda končí s uznaním
Najväčšie výsledky z nich dosiahol Cadel Evans. Austrálsky jazdec bol pôvodným povolaním biker a na cestu presedlal pomerne neskoro, ale jeho postupné napredovanie vyvrcholilo až do získania titulu majstra sveta v roku 2009 a o dva roky neskôr vysadnutím na cyklistický Olymp triumfom na Tour de France. V pelotóne si vyslúžil povesť tvrdohlavého chlapíka, ktorý sa snaží riešiť veci svojou hlavou, ale pri pohľade na jeho výsledky mu bolo zakaždým odpustené. V časovom rozpätí 2005-2014 každý rok dokázal finišovať na Grand Tour v najlepšej desiatke, pri jeho poslednom prieniku medzi najlepších mal už 37 rokov. Patril medzi skutočných univerzálov, ktorý bol nesmierne vytrvalý v kopcoch a jeho časovka takisto zniesla vysoké parametre.
Počas celej tejto sezóny sa špekulovalo o tom, že bude jeho poslednou, samotný pretekár potvrdil túto informáciu na MS v Ponferrade. „Musím akceptovať, že šanca vyhrať ďalšiu GT je už mimo mňa. Preto je ten správny čas skončiť. Vedel som, že nebudem pretekať až do 
štyridsiatky, v tomto veku som nechcel jazdiť na najvyššej úrovni. Dal som do cyklistiky všetko. Je to presne dvadsať rokov, čo som pretekal na plnú úväzok, takže môžem s pokojom odísť. Bolo mnoho jazdcov, ktorí toho vyhrali viac ako ja, a boli aj takí, ktorí jazdili pôsobivejšie. Ale som hrdý na fakt, že odchádzam do dôchodku po tom, ako som celý čas jazdil konzistentne.“ Cadel Evans sa natrvalo rozlúči s cyklistkou na začiatku budúceho roka, keď sa poslednýkrát predstaví na domácom podujatí Tour Down Under a definitívnou bodkou za jeho kariérou bude štart na podujatí Cadel Evans Great Ocean Race, ktoré ja naplánované na prvého februára.
Vynútené odchody
Najväčší talent z tejto skupiny mal rozhodne Andy Schleck. Vynikajúci vrchár preukázal svoje nadanie najskôr v roku 2009 na Liége - Bastogne - Liége, keď sa ako 23-ročný stal víťazom tejto náročnej klasiky. Luxemburský jazdec svoje najlepšie výkony predvádzal na Tour de France. V sezónach 2009 - 2011 vždy skončil na druhom mieste a ukoristil tri krásne etapové triumfy na Morzine-Avoriaz, Tourmalete a Galibieri. Úspech na tomto podujatí mu dvakrát zmaril Alberto Contador (raz po životnom výkone, neskôr po afére „chaingate“) a potom doplatil na krehkejšie výkony v časovke. Aj keď Andymu Schleckovi nakoniec prisúdili žltý dres z roku 2010 po Contadorovom odsúdení, chcel vyhrať na trati a oslavovať priamo v Paríži. Ale tento sen sa mu už nesplní.
Jeho komplikácie začali v roku 2012, keď si na Dauphiné zlomil panvovú kosť, a nemohol štartovať na Tour de France. Nasledujúci ročník bol z jeho strany obrovským trápením a v podobnom duchu sa niesol aj ten ďalší. Veľmi slabé výkony tohto niekdajšieho držiteľa bieleho dresu na Tdf sa stali terčom nebývalej kritiky, po ktorej sa nikdy nedokázal vrátiť na svoju bývalú úroveň. Klinom do rakvy bolo ťažké zranenie kolena, po ktorom musel definitívne oznámiť 
verejnosti, že už nevysadne na bicykel. „Toto rozhodnutie bolí, ale musel som ho prijať po mojich mnohých zraneniach. Keď som si poranil koleno, už som nepatril medzi najlepších jazdcov. Musel som preto prijať závažné rozhodnutie. Na svoju kariéru sa pozerám s úsmevom a som hrdý na to, čo som dosiahol. Hlavne na triumf na Galibieri. Bol to môj plán, nikto s tým v tíme nesúhlasil. Všetci ma od útoku odhovárali, že tam bude protivietor, ale mal som tú predstavu v hlave a musel som ju zrealizovať. Bolo by pekné naplánovať si odchod z cyklistiky, ako sa to podarilo Jensovi Voigtovi, ale moje koleno mi nedovoľuje jazdiť. Mojím cieľom je zostať v cyklistike. Milujem tento šport, a nechcem sa ho vzdať.“
Na pretekoch už neuvidíme ani Thora Hushovda. Nórsky cyklista patril v pelotóne medzi najväčších silákov a najrýchlejších pretekárov. V roku 2010 sa stal majstrom sveta a dvakrát vyhral zelený dres na Starej dáme. Pamätný bol najmä jeho súboj o body s Cavendishom v roku 2009, keď sa Hushovd rozhodol ísť pre šprintérsku prémiu cez dva kopce prvej kategórie. Osamote. Na Tour získal desať etáp, v roku 2011 nosil žltý dres sedem dní. Potom vo veku 34 rokov prestúpil do tímu BMC ako veľká posila, ale jeho kariéru v tom čase zlomil nepríjemný vírus, po ktorom zostal zo silného Vikinga iba tieň. Tri roky v drese tohto celku neboli zďaleka také, aké si predstavoval, preto ako 37-ročný musel ukončiť kariéru. „Zložila ma mononukleóza. Tlačil som na seba, chcel som bojovať, mal som nejaké záblesky, ale bol som na tom zle fyzicky a psychicky. Potom som si pomyslel, že prečo sa mám takto ďalej trápiť. A povedal som si, že končím. Je to vždy trpké takto ukončiť kariéru, ale rozhodne lepšie, ako by som to musel urobiť vo svojich najlepších rokoch.“
Odchádzajúce skúsenosti
Po sedemnástich rokoch ukončil svoju kariéru aj David Millar. Škótsky jazdec patril medzi najlepších britských pretekárov v novom miléniu. Ako prvý z nich mal oblečené líderské tričko na všetkých Grand Tour. Bol vynikajúcim časovkárom, na majstrovstvách sveta vybojoval dve strieborné medaily, ale bol aj dopingovým kajúcnikom. V roku 2004 dostal dvojročný trest za užívanie zakázaných látok a návrat do cyklistiky mu potom umožnil Jonathan Vaughters, ktorý ho angažoval do svojho celku Garmin. Spolu s ním až do konca kariéry ostro bojoval proti dopingu. Vo svojej poslednej sezóne ťažko niesol, že sa nezmestil do zostavy na Tour de France, ale to ho len utvrdilo v presvedčení, že je ten správny čas na odchod na odpočinok.
Cyklistickým fanúšikom bude na trati určite chýbať populárny Jens Voigt, ktorý dokázal aj z nudnej etapy vytvoriť parádne predstavenie. Klasický brejkový jazdec, ktorý po hodinách 
strávených vo vedúcej skupine dokázal aj na záverečných kilometroch útočiť a naťahovať pelotón. Tieto ataky väčšinou nebývali úspešné, ale keď sa vydarili, víťazstvo malo nádhernú príchuť. Sedemnásťkrát za sebou sa predstavil na Tour de France, v posledných rokoch využíval svoj tempársky motor pre podporu Schlekovcov. Vyhral dve etapy na TdF a štyrikrát celkove Critérium International. „Moja kariéra nebola vždy prechádzkou ružovou záhradou. Musel som bojovať za všetko, čo som dostal, ale som hrdý, akým spôsobom sa mi to podarilo. Ak by som dostal možnosť znovu pretekať, nič by som nezmenil. Chcem zostať v pamäti ako lojálny, nezničiteľný, ťažko pracujúci jazdec, ktorý sa na trati zvyčajne usmieval.“ Kariéru ukončil vo veku 43 rokov štýlovým spôsobom, ako sa na legendu patrí. Jeho poslednou výzvou bolo pokorenie rekordu v hodinovke, ktoré sa mu po veľkej šou podarilo. Jens Voigt si takúto parádu zaslúžil.
Svet profesionálnej cyklistiky rovnako opustil Nicki Sörensen, ktorého dlhá kariéra trvala 14 rokov. Neúnavný bojovník jazdil najmä za dánske celky zoskupené okolo Bjarneho Riisa, jeho vrcholom kariéry bolo etapové víťazstvo na TdF v roku 2009. S aktívnou kariérou sa rozlúčil aj švédsky jazdec Thomas Löfkvist. Pretekár tímu IAM Cycling mal pritom len 30 rokov, ale nedarilo sa mu dostať na svoju najvyššiu úroveň. To bol pre neho signál, že telo je opotrebované. Francúzsku scénu zas opúšťa Christophe Le Mevel, ktorý väčšinu svojej kariéry strávil v domácich celkoch, a jeho najkrajším momentom bolo celkové deviate miesto na Tour de France v roku 2009.
