Biologický pas získava pri odhaľovaní dopingu čoraz väčšiu dôležitosť

Biologický pas je najnovšou zbraňou v rukách antidopingových komisárov, ktorí vďaka nej dokážu odhaliť nepovolené ovplyvňovanie výkonu. Keďže ide o pomerne mladú metódu, pri jej aplikovaní môže dochádzať k interpretačným stretom medzi žalobcom a obžalovaným.

 

 

Tento systém sa začal v cyklistike využívať v roku 2008 a nie je ničím iným ako uceleným obrazom všetkých dopingových kontrol pretekára. Biologický pas obsahuje všetky testované vzorky športovca (krv, moč) a na ich základe vytvára krvný a hormonálny profil, ktorý je špecifický pre každého cyklistu. Na základe veľkého množstva testov, ktoré pretekár podstúpil počas niekoľkých rokov, je potom možné vypracovať jeho „normálne“ hodnoty krvného systému, ktoré sa pohybujú v presne vymedzených hraniciach. Každý jazdec má tieto hodnoty rozdielne, preto sa ku každým údajom pristupuje individuálne.

 

Činnosť biologického pásu zastrešuje softvér Athlete Passport Management Unit (APMU), ktorý bol vytvorený Medzinárodnou antidopingovou asociáciou (WADA), a v cyklistike vyhodnocuje jeho informácie Cyklistická antidopingová agentúra (CADF). Biologický pas ukazuje, v akých medziach sa pohybuje výkon konkrétneho pretekára, a keď sa objavia nejaké nezrovnalosti, APMU okamžite upozorní na odchýlku. Potom sa prípad dostane do pozornosti odborníkov, ktorí podrobne analyzujú tieto hodnoty a zvyčajne môžu dospieť k štyrom záverom.

 

 

 

 

 

Pre športovca je najlepšou záležitosťou, keď sa jedná o chybné vyhodnotenie zo strany softvéru, preto nie je dôvod na začatie vyšetrovania. Ďalej sa môže stať, že komisári nedokážu presne interpretovať údaje v biologickom pase, ale aby si boli celkom istí, že nedošlo k porušeniu pravidiel, odporučia ďalšie cielené testovanie pretekára. Anomálie môžu byť spôsobené aj chorobou cyklistu, takže ten dostane priestor, aby ich vysvetlil týmto spôsobom. Najhorší scenár pre pretekára je ten, keď komisári z biologického hľadiska nedokážu vysvetliť jeho odchýlky, a s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o doping. Potom však UCI nezačne konať automaticky. Keďže tento systém je založený na výklade faktov, na analýze sa podieľajú traja experti, a až keď všetci traja dospejú k rovnakému záveru, na scénu môžu vstúpiť protiopatrenia zo strany UCI.

 

Ako sme si mohli všimnúť, pri biologickom pase sa nejedná o priame odhalenie dopingu a objavenie zakázanej látky v tele cyklistu. Tento systém kontroly je zameraný na analýzu účinkov, ktoré mohli v tele zapríčiniť nepovolená látka alebo boli spôsobené nedovolenou manipuláciou s krvou. Biologický pas sa teda líši od klasického testovania tým, že nie je zameraný na prítomnosť zakázanej látky a jeho činnosť zabezpečuje sledovanie počas dlhého časového obdobia. Pohľad na hodnoty, ktoré boli zozbierané počas niekoľkých dní, nemusí priniesť žiadne informácie o dopingu. Ale keď majú komisári k dispozícii ucelený obraz, povedzme, z obdobia dvoch rokov, na tomto úseku sa dajú presne identifikovať tie oblasti, ktoré nezapadajú do „normálneho“ prejavu pretekára.

 

 

Biologický pas sa skladá z troch zložiek. Prvá je zameraná na krvný doping, druhá sa venuje steroidom a tretia má na starosti hormóny, najmä ľudský rastový hormón. Tento posledný komponent je stále vo vývoji a jeho zaradenie do programu je momentálne neurčené. Testovanie steroidov (napr. testosterón) sa zaradilo do systému len na začiatku roku 2014 a na ich analýzu sa používa moč pretekára. Najdôležitejšou časťou biologického pasu sú údaje o krvi, ktoré môžu poukázať na nepovolenú manipuláciu s červenými krvinkami. Červené krvinky prenášajú do svalov kyslík. Čím ich má cyklista vo svojej krvi viac, tým dlhšie dokáže pretekať. A to je cieľom každého pretekára.

 

Analýza krvi prostredníctvom biologického pasu sleduje množstvo mladých a zrelých červených krviniek. Po dlhšom pozorovaní sa dá presne určiť, aké sú hraničné hodnoty daného cyklistu a ako sa ich úroveň mení v závislosti od predvádzaného výkonu. Pri najpoužívanejších dopingových metódach ako EPO a krvná transfúzia dochádza k percentuálnym skokom, ktoré by sa za iných okolností nemohli objaviť v profile jazdca. EPO je hormón, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek. Po jeho bezprostrednom použití tak stúpa počet mladých červených krviniek, čo môžeme odhaliť v biologickom pase. Pri krvnej transfúzii je to zložitejšie. Cyklista si musí najskôr odobrať vlastnú krv a na jej znížený objem telo takisto reaguje tvorbou nových, mladých krviniek. Na druhej strane pri použití transfúzie, napríklad cez preteky, sa do tela dostávajú zrelé krvinky. Na tieto nedovolené metódy dokáže poukázať analýza biologického pasu, pretože vytvárajú anomálie v krvnom obraze pretekára.

 

Lenže spomínané účinky môžu mať aj iné príčiny ako len doping. Produkciu mladých červených krviniek stimuluje aj pobyt vo vysokej nadmorskej výške, preto sa pri rozbore nesmie zabúdať na túto skutočnosť. A zvýšenie počtu zrelých červených krviniek môže mať na svedomí dehydratácia po náročnom výkone. Pri biologickom páse tak hrá najdôležitejšiu úlohu interpretácia údajov zo strany expertov, ktorých je však na svete veľmi málo. Aj preto sa obvinení cyklisti snažia spochybniť ich podozrenia. Aby sa predišlo pochybeniam pri rozbore biologického pasu, platia tu prísne metodologické pravidlá, ktoré znižujú možnosť podania falošného obvinenia na minimum. Okrem toho sa do spomínaného systému môže zapísať len vzorka, ktorá bola analyzovaná do 36.hodín od odobratia z tela cyklistu, a tento proces môže previesť len špeciálne laboratórium, ktoré spĺňa predpisy WADA. Keďže analýza údajov musí prebiehať tak skoro, jazdec nemá možnosť požiadať o preskúmanie B-vzorky, keď sa objavia v jeho zázname nezrovnalosti.

 

 

V poslednom období sme sledovali tri prípady, v ktorých hral hlavnú úlohu biologický pas. V roku 2012 sa dostal do problémov jazdec tímu Sky Jonathan Tiernan-Locke. Okamžite po triumfe, ktorý dosiahol na Okolo Británie, sa objavili odchýlky v jeho biologickom pase, ktoré sa mu nepodarilo vyvrátiť. Neprirodzene zvýšený počet zrelých červených krviniek sa snažil vysvetliť veľkým množstvom alkoholu, ktoré vypil večer pred dopingovou kontrolou a ktorým zapíjal svoje víťazstvo a podpis novej zmluvy so Sky. Alkohol mal spôsobiť dehydratáciu a následné vystrelenie úrovne červených krviniek. Ale tento argument mu nebol uznaný ako dostatočný a utŕžil dvojročný trest za doping.

 

O niekoľko mesiacov neskôr objavil tím Sky pri internom testovaní podozrivé hodnoty aj u Sergia Henaa. Britský celok sa chcel vyhnúť zbytočným nepríjemnostiam, preto kolumbijského pretekára stiahol do ústrania na niekoľko týždňov. Za ten čas sa venovali analýze jeho údajov, ktoré nakoniec dokázali úspešne interpretovať, že nešlo o nepovolenú manipuláciu s krvou, preto sa Sergio Henao mohol vrátiť na preteky.

 

Do oveľa komplikovanejšej situácie sa dostal Roman Kreuziger. V rokoch 2011 a 2012 boli zistené dramatické výkyvy v jeho krvnom obraze a tieto anomálie sa vyskytli v bezprostrednej príprave na Giro d´Italia a počas samotných pretekov. Český jazdec sa snažil brániť, že sa nedopustil zakázaného konania, ale ani jeho argumenty neboli uznané za presvedčivé a UCI sa ho snažila obviniť z užívania dopingu. V tomto jej zabránil Český olympijský výbor, ktorý Kreuzigera uznal nevinným, preto sa celá záležitosť presunula na Športový arbitrážny súd v Lausanne, ktorý ma definitívne rozhodnúť, či UCI môže na základe uvedených údajov z biologického pásu udeliť Kreuzigerovi trest za doping. V predchádzajúcich arbitrážnych konaniach dal vždy súd za pravdu cyklistickej federácii.     

 

Roman Kreuziger na svoju obhajobu dokonca zverejnil údaje o svojom biologickom profile počas niekoľkých rokov a obraňoval sa, že ani raz neprekročil svoje hraničné hodnoty. V tomto prípade to však nemusí byť smerodajná argumentácia, pretože to samo o sebe nepopiera užitie zakázaných postupov. Proti nemu je totiž najsilnejší argument ten, že na konci Gira jeho hematokryt stúpol, hoci takmer u všetkých pretekárov pod vplyvom únavy klesol. Český jazdec sa v každom prípade dostal do veľmi ťažkej pozície, v ktorej bude komplikované zvíťaziť, pretože UCI chce dodať biologickému pasu potrebnú legitimitu, aby sa z neho stal čo najúčinnejší nástroj proti dopingu.