Fanúšik je dôležitý, ale cyklistikou by sa mal hlavne baviť + reakcia autora

Uplynula ďalšia sezóna a všetci si všímame, že popularita cyklistiky na Slovensku opäť vzrástla. Človek si sadne na bicykel s cieľom dať si do tela pár kilometrov, oblečie si dres (ani nemusí byť zelený), nasadí si prilbu a pre okolie sa už stáva Saganom. Je fajn, že mnoho ľudí vďaka Petrovi spoznalo tento šport a viacerí sa oň začínajú zaujímať či už aktívne alebo pasívne. Mnohí sa už za rok či dva sledovania cyklistiky v televízii stali odborníkmi a trúfajú si presne označiť problém, ktorý napríklad spôsobil pokles výkonnosti našich cyklistov, dovoľujú si kritizovať fungovanie tímu alebo tvrdia, že si naši pretekári v reprezentácii nerozumejú a nechcú pomôcť.

 

Každý cyklista je vďačný za veľké množstvo fanúšikov a za to, že v neho veria, ich chce potešiť svojimi výsledkami. Každý Slovák je predsa hrdý, keď vidí viať nad stupňami pre víťazov aj slovenskú vlajku a viacerých určite až mrazí, keď Sagan víťazne pretína cieľovú pásku s našim znakom a trikolórou na hrudi. Vtedy ho mnohí priam vynášajú do nebies a myslia si, že je neporaziteľný. O pár dní neskôr však prichádza do cieľa "až" druhý alebo dokonca štvrtý a je zle. Už sa na neho valí kritika za kritikou a čo je najhoršie, už sa väčšinou na verejnosti nerieši to, čo by sa malo a to, čo ozajstný odborník vidí. Tu sa už z komentárov a postrehov na rôznych fórach cyklistika a všeobecne šport akoby vytrácali. Športovec a nehovoriac len o Saganovi (aj keď je dobrým príkladom) si všíma názor verejnosti a ak ho nezaznamená hneď, tak mu ho skôr či neskôr prednesú média alebo okolie. Určite mu však na psychickej kondícii nepridá, keď zistí, že ľudia neriešia jeho športovú taktiku, ale to, že by radšej mal bývať doma, že mal viac trénovať, menej točiť videá, že nemal sedieť toľko pri káve a že mu škodí jeho priateľka či desiatky iných dôvodov.   

 

Preberaný športovec väčšinou sám najlepšie vie, kde urobil chybu a keď nie, tak to vie tréner, lekár či športový riaditeľ a je v ich najvyššom záujme nabudúce ju neurobiť. Cyklistický odborník bude riešiť to, že Sagan mal radšej začať špurtovať neskôr, alebo že nemusel útočiť už päť kilometrov pred cieľom. Iný skúsený fanúšik by mal oponovať tým, že mal zaútočiť už o kilometer skôr a vyselektovať si menšiu skupinu. Ten čo tomu nerozumie by sa mal opýtať, že prečo to tak je a mal by sa chcieť dozvedieť niečo nové o taktike v tomto krásnom a náročnom športe. Tiež je to síce len kritika typu, že po boji je každý generálom, ale fanúšikom vlastne ani iné nezostáva. Lepšie je však, keď sa tí "generáli" rozprávajú naozaj o bitke, nie tajomnom pozadí. Vtedy je to predsa pre daného športovca omnoho prijateľnejšia verzia kritiky a hlavne vidí, že je záujem o jeho šport. Potom si omnoho viac cení aj pochvalu od svojich fanúšikov, viac po tej túži, že čoho vyplýva aj silnejšia túžba po víťazstvách. A práve pre to je fanúšik pre športovca naozaj dôležitý.

 

Nevieme ako to vnímajú fanúšikovia, ktorých spomíname v tomto komentári, ale zdá sa nám, že v mnohých prípadoch sa to zapálenie pre šport akoby vytrácalo a na fórach sa rieši, kto je väčší odborník a kto viac vidí do zákulisia cyklistiky. Môžeme to vidieť pod článkami tu na Cycling-Info.sk, ale aj na iných spravodajských portáloch. (Nad debatami čitateľov bulvárnych periodík sa nebudeme pozastavovať, pretože tam sú už zjavne prítomné psychické problémy miestnych jedincov.) Diskutujúci dokonca často rozoberajú vzniknuté konflikty medzi sebou a po dvadsiatom príspevku už pomaly nik nevie o čom bol prvotný článok. Stretávame sa aj s fenoménom, že čitatelia viac veria anonymnému diskutérovi ako redaktorovi v samotnom článku, na ktorého si občas zaútočia.

 

Nejaká tá polemika, hneď po pretekoch, ešte s horúcou hlavou, je super, ale keď sa to otočí na ohováranie športovcov, trénerov, funkcionárov i novinárov s neoverenými argumentmi, tak to už je o inom a patrí skôr do krčmy ku pivu. Najlepšie názory na cyklistiku sa však vytvárajú na bicykli, počas tréningu s kamarátmi. Tu si človek vyvetrá hlavu, uvedomí si ako cyklistika bolí a ako to musí bolieť špičkového cyklistu po ťažkom výkone, keď si prečíta, že podľa fanúšikov preteky bojkotoval a neurobil vôbec to čo mal.

Samozrejme, každý môže vyjadriť svoj názor, veď aj v tom je sila nových médií. Mali by sme sa ale trochu zamyslieť nad tým, ako ho podáme a ak vynecháme slová podľa mňa, myslím si, domnievam sa..., či vieme svoje tvrdenia nejako dokázať. Nechceme týmto článkom diskutujúcich odrádzať od vyjadrovania sa ku svojmu obľúbenému športu, ale namiesto bulvárnych šplechov a urážok, nás viac baví sofistikovanejšia kritika, pochvala alebo humor. Na to, aká sme ešte nerozvinutá cyklistická krajina, máme trochu veľké očakávania, ktoré prinášajú sklamanie. Určite nebudú všetci súhlasiť s týmito názormi, takže nech sa páči, diskutujme o tom.

 

 

Reakcia autora Mateja Vyšňu: V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. Každý názor je zaujímavý. Dodávam však, že určite som nikomu nevnucoval svoj postoj a ani nechcel selektovať ľudí, ktorí môžu komentovať a ktorí nie. Mojim cieľom bolo vyvolať diskusiu, aby sme zistili, aký mate k tejto problematike postoj. Dnešné média ponúkajú priestor aj pre takúto spätnú väzbu, ktorá aj nám autorom pomáha porozumieť čitateľom a skvalitniť naše služby. Najlepšie sa dá vyvolať diskusia priamo prezentovaním názoru, na ktorý je možné reagovať (niekto to aj podobne napísal do svojho príspevku). Ďakujem všetkým za pochopenie a vaše reakcie.