Vysiela Šport RTVS
Esenciou každého šprintéra sú víťazstvá, len ony sú pre najrýchlejších pretekárov meradlom úspechu. V uplynulom ročníku sa najčastejšie radoval Alexander Kristoff, na konto Petra Sagana pribudlo desať zárezov, vrátane titulu na Okolo Kalifornie.
Víťazstvá na počkanie zbiera ďalší nórsky borec
Jazdec tímu Kaťuša vybojoval úctyhodných dvadsať triumfov, čo je pre odolného šprintéra či klasikára parádne číslo. Nórsky borec sa neustále zlepšuje a v posledných dvoch sezónach sa prepracoval medzi absolútnu svetovú špičku. V minulom roku vyhral monument Miláno – San Remo, teraz sa tešil na Okolo Flámska. Kristoff prežil vynikajúcu prvú časť sezóny, ktorá vyvrcholila na dlažobných klasikách.
Už v Katare a Ománe ukázal, že je veľmi silný aj v klasických hromadných špurtoch, na K–B–K sa o tom presvedčil Mark Cavendish, ktorého dostal na cieľovej páske do problémov. Kristoff ťažil najmä z vynikajúcej podpory, ktorú mu na konci poskytovali Jacopo Guarnieri a Marco Haller, pričom z diaľky to manažoval Luca Paolini.
Na jarných klasikách potom explodoval. V San Reme mal na dosah obhájenie titulu, ale jeho dlhý špurt tesne pokoril Degenkolb. Najlepšiu formu predviedol na Tri dni de Panne, kde vyhral tri etapy a celkový titul. Svoju pohodu dokázal využiť na ďalšom monumente Tour of Flanders, keď sa mu podarilo dostať do rozhodujúce ataku, a šprintérsku kvalitu predviedol aj na podujatí Scheldeprijs.
Alexander Kristoff pokračoval vo výborných výkonoch celý rok, na nórskych pretekoch zbieral jednu etapu za druhou, ovládol klasiku GP Plouay, na Vattenfall Cyclassics skončil druhý, v Quebecu tretí a MS opúšťal po štvrtej priečke. Jediným bledým miestom bez víťazstva bola účasť na Tour de France, kde mu chýbala potrebná dravosť. Ale nič to nemení na tom, že má za sebou perfektný ročník, v ktorom sa náramne zlepšil v hromadných dojazdoch a v samotnej klasikárskej odolnosti.
- rátali sme víťazstvá profesionálnych cyklistov po šprinte s minimálne piatimi súpermi
Gorila si konečne podmanila Starú dámu
So sezónou musí byť spokojný aj André Greipel. Dosiahol veľký počet víťazstiev, pričom mnohé z nich mali veľkú hodnotu. Triumfoval takmer na každom podujatí, kde sa predstavil. Ruky nad hlavu dvíhal na Paríž – Nice, v Turecku, na Gire, Enecu a Tour of Britain. Ale najväčšie úspechy dosiahol na Starej dáme. Štyrmi víťazstvami dominoval hromadným špurtom, na takúto perfektnú edíciu čakal dlhé roky. Na francúzskych cestách sa vždy ukázal silnejší šprintér, ale tentoraz bol Greipel neporaziteľný.
V koncovkách ukázal jasne najväčšiu rýchlosť. V hromadnom dojazde bol len raz porazený Cavendishom. Preto si právom užil krásny víťazný pocit na Champs-Élysées. Dôvod na radosť mal aj na podujatí Vattenfall Cyclassics, kde porazil Alexandra Kristoffa, a konečne získal do zbierky poriadnu klasiku.
Mark Cavendish odštartoval sezónu veľmi odhodlane, pretože bol hladný po veľkých úspechoch, o ktoré ho obralo nešťastné zranenie na TdF 2014. Prvý triumf dosiahol už na Tour de San Luis, dobrú formu ukázal v Dubaji, potom pribudli víťazstvá na Clasica de Almeria a Kuurne-Bruxelles-Kuurne. Výborný vstup do ročníka však nepotvrdil na hlavných jarných podujatiach, na Tirrene a MSR sa mu nedarilo.
Víťazná mašina sa však naplno rozbehla na Okolo Turecka a Tour of California, kde dokopy ukoristil sedem etáp. Podľa predstáv mu však nevyšli najväčšie preteky na svete, hoci tesne predtým predviedol skvelý výkon na domácom šampionáte, kde získal striebornú medailu na zaujímavom profile. Na Tour de France vyhral jednu etapu, pritom do šprintérskej koncovky sa dostal len štyri razy. Na Tour of Britain si zranil rameno, čo znamenalo koniec sezóny.
Konkurencia je čoraz väčšia a vyrovnanejšia
Do povedomia sa dostal mladý borec Caleb Ewan, ktorý hneď v prvej sezóne potvrdil svoj šprintérsky talent. Víťazil od začiatku roku na Herlad Sun a Tour de Langkawi, potom sa presadil aj na menších pretekoch v Kórei. Rozhodne najväčší úspech dosiahol na Vuelte, keď v silovom špurte porazil Sagana a Degenkolba. Ewan je víťazným typom pretekára, ale v mnohých prípadoch doplatil v špurtoch na chýbajúce skúsenosti. Preto získal desať druhých miest alebo spôsobil niekoľko kolízii.
Čoraz vyššie stúpa hviezda Nacera Bouhanniho, ale francúzsky cyklista dopláca na prílišnú smolu. V sezóne ho trikrát zastavili pády, a to rovno na domácom šampionáte, Starej dáme a Vuelte. Bouhanni sa pri tom môže pochváliť vysokou absolútnou rýchlosťou. V sezóne sa mu to podarilo ukázať len na Critérium du Dauphiné a na menších francúzskych pretekoch.
Peter Sagan zaznamenal desať triumfov. Prvý prišiel na Tirrene, ten záverečný bol najcennejší v jeho kariére, lebo ním získal titul svetového šampióna. Na Vuelte skončil čakanie na víťaznú etapu na Grand Tour, bol úspešný aj na svojich obľúbených podujatiach vo Švajčiarsku a Kalifornii, kde dokonca ovládol celkovú klasifikáciu. Rovnakú pozornosť si zaslúži aj jeho štatistika druhých priečok a pódiových umiestnení. Sagan má na svojom konte 79 súťažných dní a z toho až 32-krát sa dostal medzi troch najlepších.
Taliansky šprintér Andrea Guardini doplácal na to, že Astana má jeden z najsilnejších tímov na celkové poradie. 26-ročný cyklista tak nejazdil na najväčších pretekoch a musel cestovať krížom-krážom po svete, aby dosiahol svojich osem triumfov. V tíme Sky sa v rovnakej pozícii ocitol Elia Viviani, ale ten sa dokázal presadiť lepšie. Konečne ukoristil etapu na Gire, jeden triumf si pripísal na Enecu a v závere ročníka dominoval na Tour of Britain a v Abi Dhabí. Viviani tak postupne napĺňa svoj potenciál.
John Degenkolb nemá za sebou víťaznú žatvu, ale úspechy na dvoch monumentoch sú dostatočnou satisfakciou. Veľmi dobrú formu potvrdil už v Dubaji, kde všetkým ukázal chrbát na strmom cieľovom kopci. Potom bol najrýchlejší na Miláno - San Remo a exceloval na Paríž - Roubaix. Peklo severu si podmanil atakom a záverečným šprintom, preto nikto nepochyboval, že vyhral najsilnejší pretekár. Na TdF nedokázal nahradiť Marcela Kittela, jednu etapu na GT dokázal vyhrať aspoň na Vuelte.
Výkonnostný posun urobil Michael Matthews. Austrálsky jazdec sa nielenže zlepšil v náročnejších dojazdoch, ale parádne schopnosti predviedol aj v klasikách ardenského typu. Víťazstvo získal na Paríž - Nice, v Baskicku a vo Švajčiarsku, tradičnú etapu vybojoval na Gire, kde dva dni niesol ružový dres. Okrem toho sa výborne prezentoval tretím miestom na Amstli, z jednorazoviek mu vyšli aj Brabantský šíp, GP Quebec a MSR.
Sľubný vstup do sezóny prežil Juan José Lobato. Španielsky jazdec vyhral etapu na TDU a neskôr dva razy vyškolil Degenkolba na Okolo Andalúzie. Potom však jeho výkony začali klesať, aj pod vplyvom zdravotných problémov, a do konca roka už nevybojoval žiadny triumf. Giacomo Nizzolo vyhral len jedinú taliansku klasiku, ale aj tak dosiahol veľký úspech, pretože ovládol bodovaciu súťaž na Gire. Na domácom podujatí sa mu vyšmykol etapový triumf, ale vďaka konzistencii ukoristil červený dres. Na ten si robil zálusk aj Sacha Modolo, ale jazdec tímu Lampre-Merida neodišiel z tohto podujatia naprázdno, keďže sa mu podarilo vyhrať dve etapy.
