Vysiela Šport RTVS
Neprejavuje sa egocentrickými excesmi. Neprezentuje sa bohorovnými sklonmi. Netrpí diktátorskými tikmi. Nie je arogantne ostražitý, paranoidne nedôverčivý a dokonca ani v jednom kuse nervózne nežmýka v ruke svoj drahocenný smartphone. Kto je to? Nuž, Christian Prudhomme! Riaditeľ Tour de France v exkluzívnom rozhovore pre Cycling-Info.sk potvrdil status jedného z najsympatickejších šéfov vo svete vysokej cyklistiky. A keby len to...
Rozhovor sme pôvodne publikovali v apríli minulého roka, ale rozhodli sa ho na titulku vytiahnuť znova, keďže je plný nadčasových informácií...
Na post riaditeľa Tour de France ste nastúpili ako jeden z najmladších šéfov týchto pretekov, navyše v trme-vrme veľkých dopingových afér. Ako ste sa popasovali s týmito výzvami?
Je to pravda, ale zdá sa mi, že Henri Desgrange a Jacques Goddet boli ešte mladší ako ja! (smiech) Keď som prišiel do A.S.O. ako asistent vtedajšieho riaditeľa Jeana-Marie Leblanca, mal som približne toľko rokov ako on, keď sa stal riaditeľom Tour de France. Bol som teda vekovo v norme. Každopádne, celé to obdobie bolo dosť pohnuté a nepopieram, že moje začiatky v A.S.O. boli turbulentné. No pomerne rýchlo som sa adaptoval.
Ako sa vám to podarilo?
Hlavne vďaka tomu, že mám úprimne rád Tour de France. Jean-Marie Leblanc raz povedal, že ak chcete robiť Tour a ak chcete Tour robiť dobre, musíme ju mať naozaj radi. A mal pravdu. Ľudia potrebujú cítiť, že ten, kto stojí na čele súťaže, ňou žije sto percent.
Vo vašom prípade to však vyzerá tak, že Tour de France žijete na stodvadsať percent. Deň čo deň koncentrovane riešite desiatky úloh a váš pracovný čas je rozrátaný doslova na minúty. Ako sa dá takéto pracovné nasadenie vydržať dlhšie ako týždeň?
Aj tu platí vyššie spomínaný postoj - za všetkým hľadaj Tour. Stáť v čele najlegendárnejšieho cyklistického podujatia na svete je veľmi vzrušujúce. A práve to mi pomáha zvládať aj tienisté stránky povolania - stres, vyťaženosť, niekedy fakt otrasnú životosprávu a nedostatok času na ľudí, ktorí sú mi blízki.
Stojí teda Tour za tú daň?
Keď sa chcel hugenot Henrich IV. v 16. storočí stať kráľom Francúzska, konvertoval z protestanta na katolíka. Vyhlásil pritom, že Paríž mu za tú jednu omšu stojí. Ja si zase hovorím, že Tour de France mi stojí za ten cholesterol.
Teda aj riaditeľ Tour de France bojuje v prvom rade s hrozivými krvnými testami?
A čudovali by ste sa ako! (úsmev). Francúzi Tour de France milujú. Takže keď vidia jej riaditeľa, najradšej by ho uhostili do bezvedomia. Podobne si nemôžem dovoliť odmietnuť ani darčeky, ktorými mi chcú fanúšikovia cyklistiky spraviť radosť. Jeden príklad za všetky - bicykel v životnej veľkosti vyrobený zo salám, doplnený pedálmi zo slaniny. No a potom ešte to víno! Predstavte si, že by som počas pretekov odmietol prijať čašu, aby som si nezvýšil krvný tlak. Také niečo je neprijateľné už aj v teoretickej rovine. Všetka tá pohostinnosť je veľmi milá a často aj vtipná, no na zdraví mi zanecháva stopy. Ale čo už narobím, Tour de France musím podriadiť život aj po tejto stránke.
Podnikáte niečo preto, aby váš život vďaka Tour neskončil predčasne?
Trikrát do roka držím akýsi kvázi pôst. Nepredstavujte si pod tým nijakú neznesiteľne prísnu hladovku. Skôr to prebieha tak, že vtedy bývam nadmieru všímavý voči obsahu svojho taniera aj pohára. A z pretlaku stresu sa snažím otriasť na dovolenke.
Christian Prudhomme na predstavení Tour de France 2015 (foto: rtl.fr)
Pre šéfa Tour de France je najhrozivejším rizikom cholesterol. Čo je najväčším nebezpečenstvom pre preteky?
Ich vlastné megalomanstvo. Najväčším démonom Tour de France je samotná Tour de France.
Ako sa Tour môže stať obeťou vlastnej veľkosti?
Napríklad sme priveľkí na to, aby sme sa dostali všade tam, kam by sme si priali. Síce sa nám darí robiť výnimky typu výstupy na Mont Ventoux či na Col du Galibier, no sú to technicky mimoriadne náročné akcie. Preto ich počas jednej edície pretekov nemôže byť viac ako dve-tri. Alebo televízne vysielanie. Priame prenosy z Tour sú vysielané do 190 krajín sveta. Sme na to hrdí a nesmierne nás to teší. Prakticky to však pre nás znamená, že to množstvo kamiónov, prenosových vozov a ľudí, ktorí ich obhospodarujú, musíme niekde pomestiť. A Tour narástla do takých rozmerov, že ich na niektorých háklivých miestach nedokážeme nechať pokope v jednej technickej zóne. Vyhradiť pre nich musíme dve, tri alebo dokonca štyri samostatné pásma. Takže, keď chceme mať štarty v historických centrách miest a dojazdy na vrcholkoch hôr, máme pred sebou slušnú výzvu.
Nakoľko je na Tour de France vyvíjaný nátlak, aby sa adaptovala na tep doby - teda, aby sa trasy prispôsobili technickým možnostiam konkrétnych lokalít a nie naopak?
Je tu určitá evolúcia vnímania problematiky práve s týmto cieľom. No my chceme aj naďalej vychádzať z centier miest, pretože Tour de France je podujatie, ktoré je robené pre ľudí, ktoré spája ľudí a ktoré ide za ľuďmi. A tak napriek všetkému napokon vždy ideme tam, kde je to divácky a cyklisticky atraktívne. Radšej než by sme zvolili opačnú taktiku a organizátorsky jednoduchšiu cestu.
Aj preto je Tour de France výnimočnejšia, veľkolepejšia a slávnejšia ako ostatné Grand Tours?
Tých kladných faktorov sa pri Tour zišlo viac. Napríklad je najstaršia z Grand Tours. Tento rok nás čaká 102. edícia, a to 112 rokov od samotného vzniku. To je už určitá sila. Tour má tiež šťastné načasovanie. Koná sa v júli, teda na vrchole prázdninového a dovolenkového obdobia a všeobecnej letnej pohody. Pre fanúšikov je tým pádom jednoduchšie navštíviť ju osobne alebo si na pozeranie jednotlivých etáp nájsť čas doma pred televízorom. A potom je tu aj podmanivá moc Tour de France čo by nehynúcej legendy. Všetci tí šampióni, ktorí na Tour pretekali, z nej vytvorili doslova ikonické podujatie. No a v neposlednom rade nám hrá do karát aj úroveň technického zabezpečenia. Bez ohľadu na to, čo nás to stojí ako organizátorov, kvalita televízneho prenosu z Tour de France je vždy lepšia ako z iných pretekov.
Možno ako ďalší bod v prospech Tour vymenovať divácky atraktívnu neľudskosť horských etáp?
Cyklistika je určite najtvrdší šport na svete. Ale Tour de France a neľudská súťaž? To určite nie.
Nesužuje vás pocit viny, keď vidíte jazdcov trápiť sa na náročných úsekoch, ktoré ste im pripravili?
Nie, pretože takto to nevnímam. Športový časopis L'Equipe v jednom článku venovanom téme Tour de France požiadal troch najlepších francúzskych cyklistov - Jeana-Christopha Pérauda, Thibauta Pinota a Romaina Bardeta - aby opísali svoju Tour snov. A predstavte si, že bola vo všetkých troch prípadoch neporovnateľne náročnejšia ako reálna Tour de France. V itinerároch našich šampiónov bolo napríklad oveľa viac, a navyše oveľa vyšších, hôr. Thibaut Pinot navrhol horskú etapu hneď na tretí deň, pre istotu rovno s dojazdom na alpské sedlo Col de la Bonette vo výške 2800 metrov nad morom, teda v cieli siedmej najvyššie položenej dláždenej cesty v Alpách. Takéto niečo by sme my jazdcom nikdy neurobili. Neviem si predstaviť, že by sme od nich požadovali zdolať trasy, aké si vysnili Péraud, Pinot a Bardet.
Prezident Francúzska François Hollande s prezidentom Tour de France Christianom Prudhommom priamo na podujatí (foto: lamontagne-fr)
Nechcite povedať, že sa nám ten výraz mučeníkov v tvárach jednotlivých borcov v horských priesmykoch iba zdá.
Nemajte obavy, väčšina ľudí to takto vidí. To, čo na Tour de France na pohľad pôsobí tak hrôzostrašne až to divákov fascinuje, sú naozaj hory. Na ne sú však jazdci dobre pripravení. A až tak veľmi na nich netrpia.
Čím teda môžu cyklisti trpieť väčšmi než brutálnymi stúpaniami?
Stresom. To, čo nedokážeme ukázať v televízii, a bol by som rád, keby sme mohli, je strach cyklistov počas prvých dní pretekov. Keď jazdia tesne jeden vedľa druhého a keď môžu hocikedy spadnúť a v jednom okamihu tak pochovať rok mimoriadne náročných príprav a niekedy aj celoživotné nádeje. To ich ničí viac než čokoľvek iné. My si ten obrovský tlak nedokážeme ani len predstaviť.
Podľa akého kľúča vy, na rozdiel od Thibauta Pinota, skladáte mozaiku jednotlivých etáp, aby výsledok uspokojil všetky zúčastnené strany - organizátora, tímy, sponzorov, médiá aj fanúšikov?
Keď zostavujeme trasu Tour de France, pracujeme na troch vydaniach pretekov súčasne. V praxi to vyzerá tak, že teraz technicky a logisticky riešime Tour 2015, ktorej mapa bola zverejnená v októbri minulého roka, a zároveň už pripravujeme Tour 2016 a plánujeme Tour 2017.
Prečo si robíte trojitú námahu?
Len tak dosiahneme, aby sa trasy neopakovali a nijaké regióny nezostali opomenuté, respektíve nepoctené pretekmi aspoň raz za päť rokov. Nie vždy sa to podarí, no robíme, čo môžeme. Tiež tak najlepšie zachováme rovnováhu medzi horami, rovinami a rôznymi francúzskymi departmentmi. Pohoria, ktoré má súťaž najradšej, sú situované na juhu Francúzska. Regióny, ktoré majú najradšej Tour ako hostitelia, sa zase nachádzajú na severe a na západe krajiny - v Normandii a v Bretónsku - a ponúkajú rovinaté a zvlnené etapy. Ďalším dôležitým aspektom je zachovanie balansu medzi etablovanými a novými trasami, respektíve medzi vracaním sa na veľké monumenty Tour de France a odhaľovaním dosiaľ neobjavených lokalít. A pritom všetkom sa nechceme opakovať, jednak v rámci každého individuálneho ročníka, jednak medzi rôznymi ročníkmi navzájom.
Pripraviť každý rok "rovnaké" podujatie, respektíve rozmýšľať aj o ďalších dopredu, navyše v A.S.O. sa venujete aj iným pretekom, vyžaduje množstvo kreativity. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu a tvorivé impulzy?
Našťastie Tour nestojí len na mne, ale mám k dispozícii celý tím ľudí. A ten je úžasný. Ide o mix bývalých pretekárov, novinárov a absolventov prestížnych francúzskych univerzít. V prvom rade sú to však ľudia, ktorí majú rovnaké zapálenie pre vec ako ja, teda sú podniku Tour de France úplne oddaní. Som presvedčený, že správne poskladaný a na jednu nôtu dobre naladený štáb je tým najdôležitejším kľúčom ku výslednému úspechu.
V ostatných rokoch sa diskutuje o skrátení Gira a Vuelty z troch týždňov na dva. Organizátori to však odmietajú. Ako uvažujete vy?
Poviem k tomu len toľko: V oblasti, kde nie všetko funguje, sa chce paradoxne začať meniť práve to, čo funguje...
Christian Prudhomme na Tour de France 2012 (foto: velo101.com)
Manažéri niektorých popredných tímov požadujú zmeniť kalendár World Tour a vytvoriť prestížny program v štýle Formuly 1. Peniaze z televíznych práv by chceli prerozdeľovali medzi tímy. Čo si ako človek z A.S.O. myslíte o týchto návrhoch?
Ja nebývam prítomný na stretnutiach tohto typu. Je tam generálny riaditeľ A.S.O., takže ja k týmto veciam nemám čo povedať.
Pre Tour de France 2015 ste vypracovali nový systém bodovacej súťaže. Je to reakcia na dominanciu Petra Sagana v ostatných rokoch?
Nie, nie, nie, vôbec nie! Je to úplne inak. Marcel Kittel vyhral minulý rok štyri etapy, z toho tri počas prvého týždňa, no pritom bol v bodovaní veľmi ďaleko za Petrom Saganom. Myšlienka vznikla na základe tejto skúsenosti. V každom prípade, aj s novým systémom bodovania Peter zase zvíťazí. My tu môžeme čokoľvek vymýšať, no potom príde na štart Peter Sagan a zelený dres opäť vyhrá on (smiech).
Ste si tým istý?
Bez debaty. Peter je kráľom bodovacej súťaže. Stal sa ním na základe svojej mimoriadnej pretekárskej inteligencie. A tú mu nikto nevezme. Môžeme ho pokladať za klenot medzi taktikmi.
V roku 2012, pri debute Petra Sagana na Tour de France, končili dve etapy na malom stúpaní a on ich obe vyhral. Odvtedy sa už úsek s rovnakými parametrami v itinerári neobjavil. Zľakli ste sa, že každý takýto dojazd vyhrá Sagan, a tak ste takéto etapy už radšej nepripravili?
Nie, to s tým nemá nič spoločné! Trasu zásadne nenavrhujeme pre nejakého konkrétneho cyklistu alebo proti nejakému konkrétnemu cyklistovi. Bolo by to rovnako nesprávne ako nemožné. Na zreteli nikdy nemávame jednotlivých jazdcov, ale celú súťaž.
V ostatných rokoch cestuje na Tour de France čoraz viac slovenských fanúšikov. Ako ich vnímate?
Vnímam ich veľmi intenzívne! (úsmev) Vídavam ich na každej etape. Vždy stoja v tesnej blízkosti pódia, sú tí najusmievavejší a najhlučnejší. A najvášnivejšie sa dožadujú víťazstva svojho favorita, čiže Petra Sagana.
Ako vnímate nášho šampióna?
Peter Sagan je dokonalý jazdec 21. storočia. Je to mladý cyklista a cyklista mladých ľudí. Vie taktizovať a dokáže byť zábavný. Vytvára dojem, že je šťastný, že robí práve cyklistiku a vyzerá, akoby bicykel bol jeho prirodzenou, neoddeliteľnou súčasťou. Dokonale tak popularizuje nielen seba samého, ale aj celý cyklistický šport. Dokáže na seba strhnúť pozornosť davov a zároveň má perfektne podchytený marketing. Podľa mňa je spôsob, akým robí veci, perfektný.
|
Muž, ktorý drží v opratách Starú dámu |
Venovanie Christiana Prudhomma portálu Cycling-Info.sk (foto: Marcela Murárová)
