Vysiela Šport RTVS
Ako cyklista pôsobil vo viacerých slovenských kluboch vrátane Podbrezovej. Masírovaniu sa začal venovať počas základnej vojenskej služby a neskôr masíroval napríklad hádzanárky Michaloviec. Dnes je hrdým masérom tímu Liquigas - Cannondale, Maroš Hlad.
Ako cyklista ste pôsobili vo viacerých slovenských kluboch. Na ktoré obdobie alebo tím máte najlepšie spomienky?
Každé jedno obdobie bolo niečím pekné a zaujímavé. Najlepšie zážitky mám z tímu Železiarne Podbrezová. Bola tam veľmi dobrá partia, dosahovali sme výborné výsledky. Začínal som tam práve vtedy, keď sa to rozbiehalo, takže to správne fungovalo. Rád si tiež spomínam na pôsobenie v Dukle Trenčín, ale aj na ostatné obdobia kariéry.
Prečo ste predčasne ukončili svoju kariéru cyklistu?
Ja som nechcel ukončiť kariéru, ale v Podbrezovej sa zmenili tréneri a priviedli si nových ľudí. Nikto mi nič nevysvetlil a počas sezóny mi hovorili, že so mnou rátajú ďalej. Pár dní pred odchodom na tímové sústredenia na Malorke a v Chorvátsku mi oznámili, že so mnou rozväzujú zmluvu. Keby mi to povedali skôr, tak by som sa aspoň vedel zariadiť. Potom som ešte skúšal volať do iných tímov, ale povedali mi, že sa to môže riešiť po návrate zo sústredení. Chcel som ďalej pretekať, ale nedalo sa. Bol som z toho prakticky na prášky a odišiel som potom za prácou do zahraničia.
Myslíte si, že vám tieto pretekárske skúsenosti ako masérovi pomáhajú?
Určite. Človek, ktorý niekedy jazdil na bicykli, sa vie lepšie vžiť do situácie pretekárov. Vie čo pretekára bolí, aké má nároky. Určite je dobre, keď robíte nejaký šport a po škole sa k nemu vrátite ako masér. Ak by napríklad dostal masér bez pretekárskych skúseností pozvanie do ProTour tímu, tak na začiatku by mal veľké problémy. Nehovorím, žeby sa to nenaučil. Každý sa naučí, ak chce.
Ako ste sa dostali k masérstvu?
Keď som bol na vojne v Trenčíne, mali sme možnosť spraviť si masérsku školu. Zavolal mi aj kamarát Jozef Ivanko, ktorý je dnes kondičným trénerom a fyzioterapeutom tenistky Petry Kvitovej, že ak si spravím školu, mohol by mi zohnať prácu. Najbližšie som to mal do Piešťan, tak som sa nato dal. Skúšal som si masírovanie na veľa cyklistoch. Napríklad Pavol Polievka si to začal pochvaľovať. Povedal, že ak by som aj skončil ako pretekár, tak nech sa zamestnám v nejakom cyklistickom tíme. Nakoniec to tak aj vyšlo.
Kde ste pôsobili po ukončení štúdia?
Začal som v hoteli FIS na Štrbskom Plese. Tam som robil hlavne počas zimnej sezóny. Neskôr ma zavolal pán Kvetan do Dukly Trenčín, tak som chodil pomáhať. Postupne som sa dostal aj k reprezentácii. Potom keď som sa vrátil domov do Michaloviec, tak som podpísal na dva roky zmluvu s hádzanárkami Iuventy Michalovce. Pomedzi to som chodil masírovať Saganovcov domov a zúčastňoval som sa reprezentačných výjazdov.
Aký je rozdiel medzi hádzanárkami a cyklistami?
Tieto dva športy sa nedajú vôbec porovnávať. Napríklad baby nemôžem masírovať ako Peťa Sagana. Asi žiadna by to nevydržala, ešte aj niektorí chalani by mali problém. Peťo je tým špecifický, že on má rád tvrdú a veľmi silnú masáž. Druhá vec je, že niekedy Peťovi masírujem len chrbát a nohy cez dve hodiny. Za tie dve hodiny by som mal tri až štyri hádzanárky vymasírované. Samozrejme, ten servis je pri cyklistike náročnejší. Servisom okolo pretekára a tímu strávite vlastne celý deň. Aj pri jednej aj pri druhej skupine sa mi dobre spolupracovalo, ale predsa len som si vybral cyklistiku, pretože k tej som mal vždy bližšie.
Ako ste vlastne spoznali Saganovcov?
Juraja Sagana poznám dlhšie, zoznámil som sa s ním pri reprezentácii do 23 rokov. Samozrejme, o Petrovi som toho veľa počul. Na jednom sústredení ma potom Juro a Michal Škvarka poprosili, či by som nedával masáž aj Petrovi. Takto sme sa zoznámili a padli sme si do oka. Poznáme sa asi päť - šesť rokov, čo sa stretávame a telefonujeme si.
Je Peter naozaj taký flegmatik, ako to vyzerá v médiách?
Tak ako ho vidíte v televízii vystupovať, taký je aj v skutočnosti. Je to v pohode chalan. Nerobí si z ničoho ťažkú hlavu a možno aj preto má takéto vynikajúce výsledky.
Do Liquigasu vás dotiahli práve Saganovci. Akú zmluvu máte s tímom podpísanú?
Mám podpísanú normálnu zmluvu ako ostatní tímoví maséri. Celý realizačný tím podpisuje zmluvu na rok, nikto nemá dlhodobejšiu zmluvu. Samozrejme, iba niektorí pretekári podpisujú zmluvy na viac rokov. Saganovci majú na tri roky. Mňa Liquigas skúšal počas troch týždňov už minulý rok, ale papiere sa vybavili až na prelome rokov. Posielali ich aj do Švajčiarska do UCI. Preto ma nenájdete ani na fotke na oficiálnej webstránke tímu, pretože fotenie a magazíny - to prebieha skôr.
Ako máte rozdelených pretekárov tímu? Ktorí sú najukecanejší?
Môj program je vždy taký ako Petrov program. Na pretekoch mám na starosti v prvom rade Petra a vždy mi pridelia ešte jedného alebo dvoch pretekárov. Väčšinou masírujem Petra a Juraja. Potom som najviac masíroval ešte Bodnara, Da Dalta a Kinga. Dobre som si rozumel s Poliakom Bodnarom, ten mi asi najviac sadol. Možno je to aj kvôli tomu, že môj dobrý kamarát a futbalový brankár - Marián Kelemen chytal vo Vroclavi. Práve odtiaľ pochádza Bodnar, tak sme sa o ňom rozprávali. Mali sme celkovo takú futbalovú tému, ale aj iné témy. Dobre si rozumiem aj s Maurom Da Daltom. Všetci sú ale priateľskí a so všetkými sa dá porozprávať.
Aké sú úlohy maséra? O koľkej chodíte spať?
Väčšinou sa masíruje poobede a po pretekoch. Okrem masírovania vždy jeden masér pripravuje ráno pitie a kávy. Pripravujeme jedlo, podávame pitie, je to kolobeh. Prevážame autá, dodávky a kamióny po Európe. Samozrejme, pretekári, lekári a vedenie tímu cestujú letecky. Jeden masér vždy dopĺňa do auta veci, ďalší je vždy v autobuse vybavený rôznymi masťami. V tímovom autobuse masírujeme iba na nabudenie, i keď by sa tam dalo masírovať. Vždy masírujeme na hotelovej izbe. Musím však povedať, že na Slovensku som ako masér chodil spať neskôr. V Liquigase je nás viac a manažér nám dá plán, ktorý musíme splniť. Večera je zväčša o ôsmej, niekedy ideme ešte do autobusu na ľahkú kávu pred spaním. Ja sa potom ešte na izbe učím taliančinu alebo si píšem s manželkou. Najneskôr o desiatej ideme spať. Ak nesplníte plán, šéfovia vám to dajú pocítiť. Samozrejme, plán sa prispôsobuje časovému harmonogramu etapy.
Akú chybu môže spraviť masér?
Na takejto úrovni masér nemôže robiť chyby. Je to neprípustné. Keď komunikujete s pretekármi, nemôžete spraviť chybu. Môže sa jedine stať, že cyklistovi zameníte nápoje, ale verte, že potom si to s vami vydiskutuje (úsmev).
Čo robia počas masáže cyklisti? Rozprávajú sa alebo skôr driemu?
Je to individuálne podľa pocitu pretekára a náročnosti preteku. Peter so mnou na začiatku vždy preberie, aká bola etapa či preteky. Opýtam sa na jeho pocity, ako sa má, či nemá nejaké problémy, aby som tomu prispôsobil masáž. Pri sústredeniach Peťo často príde s tým, aby sme si pri masáži pozreli film. Ak sú nejaké náročné preteky, tak aj od neho radšej vyžadujem, aby spal a oddychoval.
Masírujete hviezdne nohy Petra Sagana. Ktoré hviezdy svetovej cyklistiky ste ešte osobne stretli alebo s nimi prehodili pár slov?
Skoro všetky (úsmev). Cancellara, Cavendish alebo Boonen boli ubytovaní v tom istom hoteli. Napríklad v Ománe alebo Katare sme mali všetky tímy spoločné raňajky a obedy, takže sme sa všetci videli. Ak sa dá, prehodím pár slov s Velitsovcami, Frantom Raboňom alebo Romanom Kreuzigerom.
Spomeňme aj vašu ďalšiu aktivitu. Vlastníte spinning centrum v Michalovciach. Čo to vlastne je a ako ste sa k tomu dostali?
Spinning je jazda na stacionárnom bicykli spolu s hudbou a pod vedením inštruktora. Vy si nainštalujete hudbu a prispôsobíte ju výbušnosti alebo sile. Je to niečo podobné, čo predviedol Peter na Miss Universe 2012 spolu s finalistkami. So spinningom som začal po návrate do Michaloviec, musel som z niečoho žiť a tu na východe nie je práce veľa. Takže som skúsil toto. Kamarát a horský cyklista Ľuboš Kondiš to už na Slovensku prevádzkoval. Vedel som, že tu na okolí nič podobné nie je, no a slušne sa to rozbehlo.
O pár mesiacov vás spolu s Peťom čaká Tour de France. Je to vrchol vašej kariéry?
Celé to pôsobenie v ProTour je pre mňa splneným snom a celý rok je pre mňa výnimočný. Vďačím za to bratom Saganovcom, pretože bez nich by Taliani do tímu Slováka nezobrali. Dúfam, že to bude pokračovať úspešne ďalej. Vo Francúzsku sa teším na celkovú atmosféru a na to, že sa dostanem na miesta, kde sa bežný smrteľník určite nedostane. Je to vrchol cyklistiky. Samozrejme, najviac sa teším, že snáď Peťa uvidím aspoň v niektorých etapách v špeciálnom drese. Snáď sa mu bude dariť a aj celému nášmu tímu.
