Marcel Kittel

Nemecká cyklistika po dopingových zásahoch Jana Ullricha a Erika Zabela na začiatku tretieho tisícročia hľadala dlhé roky svoju identitu, až kým sa jej nepodarilo vychovať a predstaviť svetu nové pokolenie mimoriadne rýchlych pretekárov, ktorým kraľuje blonďavý chalan z Arnstadtu.

 

 

Marcel Kittel sa v tomto 20 000-tisícovom meste v spolkovej krajine Durínsko narodil 11.5.1988. Do kolísky dostal športové gény po svojich rodičoch, ktorí sa postupne starali o to, aby jeho talent nezostal nevyužitý. Kittel bol pohybovo nadané dieťa a v športovo založenej rodine dostal ideálny priestor na rozvíjanie. Jeho mama sa venovala skoku o žrdi, ale mladý Marcel veľmi rýchlo zistil, že nadanie pre túto disciplínu určite nemá. Pri ľahkej atletike však zostal, ako žiačik pretekal v šprinte na 50 metrov. Tento druh tréningu ho ale nebavil. Na druhej strane bol otec amatérskym cyklistom v NDR, ale jeho syn najskôr vôbec nechápal, prečo musí ísť otec trénovať, aj keď je nepriaznivé počasie. Zlom nastal v trinástich rokoch, keď sa pod vplyvom cyklistických výletov s otcom rozhodol zanechať atletiku a vyskúšať jazdu na bicykli.

 

Najskôr jazdil na horskom bicykli, ale nestala sa z toho pasia, skôr to bol prostriedok na zlepšenie techniky, pretože neznášal lezenie po kopcoch. Ale ten jednoduchý pocit čistej cyklistiky po spustení sa z kopca bol pre neho neuveriteľný. Čoskoro sa prihlásil do miestneho klubu RSV Adler Arnstadt, kde zbieral prvé skúsenosti z pretekov, ale tie najdôležitejšie rady mu stále dával jeho otec, ktorý ho sprevádzal a usmerňoval na každom podujatí, a dobre vedel, že v tomto veku nie sú dôležité umiestnenia.

 

 

Kľúčovým krokom pre Kittelovu kariéru sa stal prestup do športovej školy v Erfurte v roku 2004, kde začal svoje juniorské časy. Táto škola bola najlepšou v celom Durínsku, ktorú predtým navštevovali aj jeho rodičia. Pre nádejného cyklistu to znamenalo jediné: lepšie tréningové metódy, lepšie vybavenie a lepšiu medicínsku starostlivosť. Marcel Kittel dovtedy nebol vyprofilovaný ako jazdec, medzi jeho silné stránky však patrila sila a rýchlosť. Ako junior si preto vyslúžil povesť skvelého časovkára, pretože v rokoch 2005 a 2006 ovládol túto disciplínu na majstrovstvách sveta. Po týchto úspechoch bolo definitívne jasné, že má nabehnuté na sľubnú kariéru.

 

 

O niekoľko rokov neskôr, na začiatku sezóny 2012, keď už naozaj patril medzi špičkových šprintérov, však na verejnosť prenikli informácie, že ako 19-ročný si nechal ožarovať krv UV lúčmi. V Nemecku to prerástlo do obrovskej kauzy, pretože tamojšie médiá stále nezabudli na Ullricha či Zabela, ale UCI nemala dôvod vyvodiť zodpovednosť, pretože zákaz takejto manipulácie s krvou začal platiť až v roku 2011, pričom skutok sa stal v roku 2008. Marcel Kittel sa k tejto téme vyjadril nasledovne: „Na škole sme mali doktora. Myslím si, že je to normálne na tak vysokej športovej úrovni. Keď som bol chorý, išiel som za ním. V roku 2007 mi odporučil takúto liečbu. Povedal som si, že on je doktor, nemám dôvod mu neveriť, aj keď to bolo veľmi zvláštne. Spútal som sa ho, či je to doping, a on mi povedal, že nie. Myslím si, že 19-roční jazdci ešte nemajú dostatok guráže, aby povedali, že to nechcú. Veril som mu, pretože všetci ostatní k nemu tiež chodili. Týmto sme liečili úplne normálne veci, ako bola chrípka, pretože mi tvrdil, že to podporuje imunitný systém. Po niekoľkých mesiacoch som s tým prestal, pretože to bolo naozaj divné. Ale nikdy mi neožaroval viac ako 50 ml krvi.“

Keď prekročil juniorskú kategóriu prestúpil do kontinentálneho tímu Thüringer Energie Team, kde sa snažil rozvíjať najmä jazdu proti chronometru. Okamžite v roku 2007, vo svojej prvej sezóne medzi U23, vybojoval prvé miesto na domácom časovkárskom šampionáte. O dva roky neskôr sa stal dokonca európskym šampionátom v tejto disciplíne a v sezóne 2010 získal na majstrovstvách sveta bronzovú medailu. Marcel Kittel tak na prahu svojho vstupu medzi profesionálov patril medzi najperspektívnejších časovkárov na svete, veľmi mu pomohol aj fakt, že v roku 2007 spoločne jazdil v tomto tíme aj s Tonym Martinom. Po týchto štyroch úspešných rokoch bolo preto samozrejmé, že po ňom siahne silné cyklistické zoskupenie, a putoval do Holandska.

 

 

Skil-Shimano síce patril v roku 2011 len na prokontinentálnu scénu, ale so svojím kvalitným kádrom nemal problém získať divokú kartu ani na Grand Tour. Vedenie celku ponúklo Kittelovi zmluvu hlavne kvôli časovkárskym kvalitám, ale ich pozornosti neunikla ani jeho značná rýchlosť, ktorou plánovali posilniť svoj šprintérsky vláčik. Manažér tímu Ivan Spekenbrink však okamžite po jeho angažovaní zistil, že Kittelova rýchlosť nemusí byť iba druhoradou zložkou jeho cyklistickej osobnosti, ale z nemeckého jazdca sa môže stať jeden z najlepších šprintérov súčasnosti. Preto sa na začiatku sezóny 2011 spoločne zamerali na špeciálny šprintérsky tréning, ktorý začal hneď zbierať úspechy. „Zmenil som môj tréning. Zameral som sa na viac výbušné veci na bicykli a v posilňovni. Tiež bolo veľmi dôležité zmeniť myslenie, pretože ak som sa chcel dostať do koncovky, musel som sa naučiť jazdiť s mojimi spolujazdcami a bojovať o pozíciu na ich zadnom kolese. Tím mi veľmi pomohol, tréning a samotné preteky ma naučili, ako sa stať dobrým šprintérom. Nikdy som sa nebál špurtovať a pre mňa to bol vždy istý druh zábavy.“   

 

Premiérové víťazstvo prišlo už v tretej etape na Tour de Langkawi, čo boli Kittelove vôbec prvé preteky v drese Shimana, hoci mal iba rozbiehať špurt pre Kennyho van Hummela. Povzbudený týmto výsledkom sa ešte viac zameral na rýchlostný tréning a prichádzajúce výsledky potom ukázali na skvelú predvídavosť Ivana Spekenbrinka, ktorá správne odhadla Kittelov neuveriteľný talent. Ten naplno rozbalil na  Štyri dni severne od Calais, kde exceloval so štyrmi víťaznými etapami. Rovnaký počet víťazstiev ukoristil aj na Okolo Poľska, ale to už bola iná káva, na ktorej si nemecký šprintér pochutnal pred celým cyklistickým svetom. Najväčšie víťazstvo v premiérovej sezóne medzi profesionálmi však prišlo na Vuelte, po ktorom bolo každému jasné, že na obzore je nová hviezda. V roku 2011 vyhral dokopy až sedemnásťkrát a tento jeho nováčikovský výkon patrí medzi tie najlepšie v novodobej histórii.

 

 

V nasledujúcom ročníku sa mu podarilo zveľadiť svoju víťaznú zbierku o ďalších trinásť triumfov, úspešný bol napríklad v Ománe či na Eneco Tour, ale najväčší úspech dosiahol na podujatí Scheldeprijs, kde sa stal víťazom neoficiálnych majstrovstiev sveta šprintérov. Vrcholom sezóny mala byť účasť na Tour de France, toto podujatie však musel opustiť už v piatej etape po zranení kolena. Všetko si to ale vynahradil na tomto podujatí v sezóne 2013, kde dokázal dominantným spôsobom zvíťaziť v štyroch etapách, vrátane tej najslávnejšej šprintérskej v Paríži. A toto bol práve ten definitívny moment, kedy sa Marcel Kittel stal pretekárom s najvyššou absolútnou rýchlosťou v súčasnosti, a na tomto tróne vystriedal Marka Cavendisha. Aj pre samotného nemeckého jazdca to bol významný okamih v kariére, pretože sa presvedčil, že nielenže môže súperiť s tými najlepšími špurtérmi na svete, ale že práve on začína určovať šprintérske trendy.

 

Druhá časť sezóny už nebola tak výsledkovo úrodná, ale ešte pred Starou dámou získal etapu na Paríž - Nice, stal sa celkovým víťazom na Tour de Picardie a obhájil titul na Scheldeprijs. Do nasledujúceho ročníka preto vstúpil pod veľkým tlakom, či sa mu podarí zopakovať minuloročné veľké úspechy. Už na Okolo Dubaja Kittel tromi etapovými zárezmi každého presvedčil, že jeho rýchlosť sa stáva ešte nebezpečnejšou, pretože je sebavedomejší. Keď tretíkrát v rade úradoval na Scheldeprijs, prišla jeho misia na Giro d'Italia. Túto Grand Tour začal doslova obludným spôsobom, keď v prvých dvoch špurtérskych etapách ukázal neskutočnú formu, takže pre ostatných šprintérov bolo veľkým úspechom aj druhé miesto. Potom sa začalo nahlas uvažovať o tom, že s touto výkonnosťou môže vyhrať všetky rovinaté etapy na podujatí, ale jeho nábeh na exhibíciu nečakane prerušila choroba a na štvrtý deň odstúpil z pretekov.

 

Na Tour de France potom pricestoval s ťažkou úlohou obhájiť štyri víťazstvá, čo sa mu takmer podarilo už počas prvého týždňa. Jeho nesmierne zrýchlenie nenašlo premožiteľa v prvých troch hromadných dojazdoch, a znovu mali jeho súperi pred očami zdesenie, čo sa bude diať, ak mu forma vydrží počas celých troch týždňov. Lenže Marcel Kittel nakoniec ukázal, že je tiež len človekom, a svoj ďalší triumf si pripísal až na Champs-Élysées. Aj tak sa stal s víťazným kvartetom najúspešnejším jazdcom Tour de France, druhýkrát za sebou.

 

Marcel Kittel sa ešte len teraz dostáva do svojich najlepších cyklistických rokov, preto jeho zbierka úspechov bude určite naberať na kvantite. V tíme Giant sa teší absolútnej podpore, takže nemecký pretekár sa môže naplno sústrediť len na športové ciele, ktoré sa mu v posledných dvoch rokoch darilo získavať podľa ľubovôle.

 

Lenže v sezóne 2015 sa všetko zmenilo. Kvôli zdravotným problémom získal len jeden triumf a na konci ročníka opusti holandský celok. Kittelove problémy začali pred pretekmi Okolo Kataru, na ktorých jazdil prechladnutý a odvtedy sa nedokázal vyliečiť z infekcie. Na všetkých podujatiach v prvej časti sezóny sa trápil, až nakoniec prišlo rozhodnutie vedenia tímu, že nepocestuje na Tour de France. Preto sa rozhodol štartovať na Tour of Poland, kde vyhral prvú etapu, ale to bolo všetko. Ani neskôr sa nedokázal dostať do potrebnej formy, na nasledujúcich pretekoch bol len tieňom toho, čo predvádzal v ostatných rokoch. Na konci sezóny preto prišlo prekvapujúce oznámenie, že Kittel už nebude pokračovať v tíme Giant, ale prestupuje k najväčšiemu šprintérskemu konkurentovi, celku Etixx - Quick-Step.

 

V novom zoskupení vstúpil do nasledujúceho ročníka s veľkou motiváciou a razantne. Stal sa celkovým víťazom na Dubai Tour, kde vyhral dve etapy, a dva kúsky pridal aj na Volta ao Algarve. Úspešný bol aj na Tri dni de Panne a v Romandii, ale veľkým povzbudením musel byť jeho triumf na Scheldeprijs, kde bol najrýchlejší v silnej konkurencii. Potom cestoval na Giro a v tejto aréne ukoristil dve etapy. Talianske preteky nedokončil, po náročných mesiacoch sa rozhodol šetriť energiu na Tour de France.

 

Na francúzskych cestách získal jednu etapu, dvakrát ho porazil Cavendish. Na nasledujúcich podujatiach už nevybojoval žiadne víťazstvo, ale výborný výkon predviedol na MS v tímovej časovke, kde získal zlatú medailu. V Katare sa ukázal skutočne vo výbornej forme, ale na jeho škodu nemecká zostava zaváhala v púšti, a Kittel nedostal šancu ukázať svoje šprintérske kvality.    

 

 

Pre Marcela Kittela bola sezóna 2017 poslednou v tíme Quick-Step. Rozhodol sa po nej zmeniť dres a prestúpil do Kaťuše, odkiaľ pre zmenu odišiel Alexander Kristoff. To ale pre nemeckého blonďáka nehralo žiadnu rolu.  Vyhral neuveriteľných 14-krát. Všetko odštartoval už na Okolo Dubaja, kde pri troch víťazných etapách vyhral aj celkovo. Vo víťaznom ťažení pokračoval aj na Abu Dhabi Tour, na Okolo Kalifornie, no a ovládol aj jeho obľúbenú klasiku z posledných rokov Scheldeprijs. No a potom to prišlo. Stará dáma, ktorú si podmanil. Vyhral päť etáp. Pomyselný súboj o šprintérsku jednotku s Fernandom Gaviriom u "podlahárov" mal víťazný podtón pre Nemca... Každá krása má ale svoju trhlinu. Tour de France nedokončil. Odstúpil v sedemnástej etape a otvoril tak cestu Michaelovi Matthewsovi k zisku zeleného dresu.

 

 

 

Po sezóne 2017 Marcel Kittel opustil fungujúcu mašinu známu ako Quick-Step a prestúpil do zoskupenia Kaťuše – Alpecin. Elitný nemecký šprintér si myslel, že zmena tímu mu umožní pokračovať vo víťaznom ťažení na Tour de France, pretože konkurencia, ktorej v belgickom celku čelil ho o Starú dámu mohla pripraviť. Takto mal cestu do Francúzska v podstate vydláždenú, stačilo mu už len preukázať svoje šprintérske kvality, a práve táto časť plánu sa mu vôbec nedarila. Skoro celý rok. Kittel na prvých dvoch pretekoch v novom pôsobisku sklamal, na Okolo Dubaja a Abu Dhabí Tour ani raz nevyhral. Prvý triumf vybojoval až na Tirreno – Adriatico, kde sa mu podarilo zvíťaziť dvakrát. Nastalo obdobie jarných klasík a Marcel opäť okúsil chuť sklamania. Ani raz zo štyroch možností sa nedostal do najlepšej päťdesiatky, dvakrát dokonca preteky vzdal. Kittel však hlavu pod piesok neschovával, na Okolo Kalifornie veril, že sa vráti do víťazného švungu. Bohužiaľ pre neho a tím, práve na americkom kontinente najviac pocítil zmenu tímu, pretože na typické vláčiky, na ktoré bol z prechádzajúcich rokov zvyknutý, teraz nemal. Rovnako ani na Okolo Slovinska, kde podobne nevyhral ani raz. Potom prišiel vrchol sezóny, Tour. Kde inde mal Kittel vyhrávať ak nie na podujatí, na ktorom vlani tak suverénne dominoval. No ani teraz v jeho záhrade ruže nekvitli, Marcel v dojazdoch chýbal a ak nie, nedokázal prešpurtovať konkurentov. Zo Starej dámy predčasne odstúpil v 11. etape a svoje pôsobenie vo Francúzsku ukončil bez víťazstva. Výhry sa nedočkal ani na ďalších dvoch podujatiach, po Okolo Nemecka predčasne ukončil sezónu. Kittel tak zažil jeden z najhorších rokov v kariére, vyhral len dve etapy a rozhádal si vedenie tímu.

 

 

Najväčšie úspechy:
Tour de France, 14 víťazných etáp
Giro d´Italia, 4 víťazné etapy
Víťaz Scheldeprijs (2017, 2016, 2014,2013,2012)
Okolo Poľska, 5 víťazných etáp