Rafal Majka

V súčasnosti vidíme vo svetovom pelotóne niekoľko vrchárskych osobností, ktoré dokážu výborne jazdiť v kopcoch, ale len niekoľko z nich si bolestivú jazdu na stúpaniach vyslovene užíva. Rafal Majka určite patrí do tejto skupiny a pri jeho mladom veku môžeme len odhadovať, kde sú jeho limity.

 

 

Rafal Majka sa narodil 26. septembra 1989 v malej dedine Zegartowice, ktorá sa nachádza neďaleko česko-slovenských hraníc na juhu našich severných susedov. Jeho rodičia boli poľnohospodári, ktorí sa starali o svoju farmu. Pre Rafala a jeho dvoch súrodencov to znamenalo, že už ako deti museli niekedy vstávať ráno o piatej, aby pomohli svojim rodičom s hospodárstvom, a potom ísť do školy. Spoločne s bratom začal najskôr chodiť na futbal, a podľa vyjadrenia svojho otca by bol rovnako dobrým futbalistom ako cyklistom.

 

Keď mal dvanásť rokov jeho ďalší športový vývoj veľmi ovplyvnil Zbigniew Klek, ktorý prišiel do Zegartowíc založiť cyklistický oddiel pre talentované deti. U Rafala Majku okamžite zbadal veľký potenciál, preto mu ponúkol miesto v neďalekom celku Krakusa Swoszowice, ktorý už bol etablovaný na mládežníckej scéne. Do svojich štrnástich rokov potom vyrastal v tomto klube a neodradilo ho ani to, že otec ho musel na každý tréning voziť 30 kilometrov. Práve naopak, na Rafalovi bola ohromujúca jeho snaživosť a veľká chuť trénovať, ktoré už od začiatku sprevádzala aj ambicióznosť.

 

 

Jeho počiatočným hendikepom bola nízka postava, ktorá ho obmedzovala pri pozičnej jazde v pelotóne, ale nakoniec sa z nej stala obrovská devíza. Už na prvý pohľad bolo jasné, že je čistokrvným vrchárskym talentom, ktorý sa v kopcoch cíti ako ryba vo vode. Zbigniew Klek o ňom hovorí, že Majka bol v pelotóne nenápadný, ale len dovtedy, kým sa cesta nezačala dvíhať. A čím bol kopec náročnejší, tým išiel rýchlejšie. Preto je z tohto hľadiska prekvapujúce jeho prvé veľké víťazstvo, ktoré dosiahol ako 14-ročný v časovke na Majstrovstvách Malopoľského vojvodstva.

 

Ako kadet a junior navštevoval športovú školu vo Svidnici so zameraním na cyklistiku, kde dokázal rozvinúť svoj talent, ale pre jeho rodičov to nebolo jednoduché, pretože museli platiť školné. Zbigniew Klek však videl v Majkovi budúceho šampióna, preto im finančne pomáhal, a dokonca mu kúpil aj pretekársky bicykel. Rafal sa potom dostal do povedomia poľskej cyklistickej verejnosti ako junior, keď v roku 2006 vybojoval druhé miesto na domácom šampionáte v kategórii horských bicyklov a o rok neskôr získal bronzovú medailu v cestných pretekoch. Na medzinárodnej scéne sa najvýraznejšie presadil v roku 2007 na Pretekoch mieru juniorov, kde vyhral najťažšiu etapu a na cieľovej páske si poradil aj s Petrom Saganom, ktorý bol s ním v štvorčlennom úniku.

 

 

V nasledujúcom roku dokončil štúdium vo Svidnici, a keďže sa chcel stať profesionálnym cyklistom, odišiel do Talianska. Od roku 2008 až do skončenia sezóny 2010 jazdil za talianske kontinentálne celky a na vlastnej koži sa presvedčil, aká je drsná bitka o kontrakty v kategórii do 23 rokov. Na tieto časy má zmiešané spomienky. Na začiatku sa musel prispôsobovať agresívnejšiemu štýlu jazdy, a kým v Poľsku bolo pre neho umiestnenie v TOP 10 samozrejmosťou, na týchto pretekoch to musel považovať za úspech. Okrem toho zmenil posed na bicykli, čo sa prejavilo bolesťou svalov a šliach, takže v prvej sezóne sa trápil po fyzickej stránke a mal aj niekoľko pádov. Tento dramatický prechod medzi profesionálov mu spríjemnil poľský jazdec Tomasz Marczynski, ktorý sa už pred jeho príchodom snažil preraziť v Taliansku, a takisto patril medzi bývalých zverencov Zbigniewa Kleka.

 

Na druhej strane sa počas týchto troch rokov výrazne zlepšil v pozičnej jazde v pelotóne a za veľký úspech môže považovať aj to, že si ho za svojho zverenca vyvolil cyklistický agent Giovanni Lombardi. Známa cyklistická persóna si Rafala Majku vybrala do svojich služieb v ročníku 2009 po jeho triumfe na jednodňovom podujatí Firenze–Viareggio. Poľský pretekár sa o rok neskôr predstavil aj na Pretekoch karpatských kuriérov, kde vyhral časovku jednotlivcov a obsadil celkové desiate miesto. Na začiatku sezóny 2010 takmer podpísal zmluvu s jedným talianskym kontinentálnym celkom, ale Giovanni Lombardi mal pre Rafala Majku oveľa lukratívnejšiu ponuku. Do svojej zostavy si ho totiž vybral sám Bjarne Riis a Majka sa presunul na najvyššie poschodie profesionálnej cyklistiky.

 

 

Tak, ako bola prekvapivá pozvánka zo strany tímu Saxo Bank, tak bolo neočakávané aj jeho suverénne správanie sa na prvom spoločnom kempe. Do sveta vyleteli správy, že mladý poľský pretekár sa v kopcoch dokázal vyrovnať Contadorovi. Rafal Majka opisuje prvé sústredenie s tímom Saxo Bank takto: „Vošiel som do miestnosti, kde sedeli takmer všetci jazdci. Nikdy predtým som nevidel Alberta Contadora. Ten vstal ako prvý, podal mi ruku a predstavil sa. Skoro som odpadol. Sám veľký Contador! Fyzicky som bol veľmi dobre pripravený. Na tréningoch som ale šliapal skôr hlavou ako nohami, pretože som si stále opakoval, aby som vydržal pri Contadorovi. Chcel som zostať na ňom prilepený. Keď sa mi to podarilo, bol tým zaskočený. Dokázal som pri ňom zostať, a aj keď nebol vo svojej top forme, Contador je Contador. Všetci boli prekvapení, že zvládam tieto tréningové dávky. Keď sme stúpali do kopca, vždy som bol v prvej skupine.“

Poľský jazdec vo veku 21 rokov okamžite urobil veľký dojem na najväčšie cyklistické osobnosti a jeho kariéra nabrala žiadané obrátky. V prvej profesionálnej sezóne v roku 2011 predviedol dobré vrchárske predstavenie v Kalifornii, ale nevyšla mu možnosť jazdiť na GC na Okolo Poľska, pretože skončil len v tretej desiatke. Aj tak si ho dánsky celok vybral na Vueltu, kde svojimi výkonmi len potvrdil svoj potenciál, hoci podujatie nedokončil kvôli bolestiam chrbta. Na konci roka potom dostal senzačnú správu, že ho Bjarne Riis určil za lídra na nasledujúcom Giro d'Italia.

 

 

Pre Majku to bola obrovská pocta, pretože v roku 2012 tam Saxo Bank obhajoval víťazstvo Alberta Contadora, ale aj ukázaním veľkej dôvery vedenia tímu. Na Tirreno – Adriatico si ale poranil koleno, ktoré ho vyradilo na niekoľko týždňov z tréningového procesu, preto z talianskej Grand Tour nebolo nič. Cez leto sa dal do poriadku a opäť sa predstavil na Vuelte, tentoraz vo veľmi silnej zostave, ktorá mala podporovať Alberta Contadora. Rafal Majka patril pri Španielovom víťazstve k jeho najdôležitejším vrchárskym motorom a pochvalné reči na jeho osobu už neprichádzali len z vlastného tímu, ale z celého sveta. Ročník potom zakončil siedmim miestom na Okolo Pekingu.

 

V sezóne 2013 mu už nič nezabránilo v tom, aby viedol svoj tím na Gire, hoci mal pri tom len 23 rokov. Výsledková príprava pred týmto podujatím nebola oslnivá, preto jeho súperi nemohli presne odhadnúť jeho silu. Najskôr stratil v dlhej časovke, ale akonáhle dorazil pelotón do hôr, Majka patril medzi najsilnejších jazdcov. Tie najťažšie etapy prežil na vrchných pozíciách, preto pri jeho mene mohla na konci svietiť šťastná sedmička. Pritom, ak by nezaváhal v tej časovke, mohol skončiť tesne za pódiom.

 

Ale siedma priečka bola nepochybne skvelým úspechom a celé Poľsko stálo okamžite na nohách. Podľa domácich médií sa dalo poľské nadšenie prirovnať len k atmosfére, keď skákal Adam Malysz. Rafal Majka chcel potom využiť tento elán a vyhrať podujatie Okolo Poľska. Tri dni mal oblečený žltý dres, ale na konci ho premohla únava a skončil štvrtý. Nad jeho sily bol aj štart na Vuelte, na ktorej sa nebol schopný znovu dostať do formy a finišoval na konci druhej desiatky. V závere sezóny ešte zabojoval na Okolo Lombardie, kde obsadil tretie miesto.

 

 

V nasledujúcom ročníku už dokázal perfektne zvládnuť dve GT za sebou a vďaka tomu sa zaradiť medzi najväčšie vychádzajúce hviezdy. Pred Girom síce ukoristil len štvrté miesto na Critérium International, ale na talianske podujatie smeroval s jasným cieľom vybojovať pódium. Po výbornom výkone v časovke jednotlivcov mal dobrú východiskovú pozíciu, aby sa v kopcoch udržal medzi tromi najlepšími, ale v poslednom týždni ho zlomili žalúdočné problémy. Majkovi tak v kľúčových horských etapách chýbal tradičný lezecký spirit, preto sa na konci podujatia musel uspokojiť s celkovou šiestou priečkou. Bol to pekný výsledok, ale pre ambiciózneho cyklistu to znamenalo sklamanie.

 

Nasledujúce týždne ale ukázali, ako sa vie osud nevyspytateľne zahrať so životom pretekára. Rafal Majka na poslednú chvíľu nahradil Romana Kreuzigera na TdF. V prvom momente sa mu tam nechcelo ísť, ale nakoniec sa rozjazdil k životnému výsledku. Po odstúpení Contadora jeho spoluhráči dostali voľnú ruku a poľský pretekár to využil na zisk trička pre najlepšieho vrchára. Podarilo sa mu vyhrať dve etapy na vrchole stúpania (Risoul,  Pla d'Adet) a na Hautacame skončil tretí. Majka si túto jazdu v kopcoch evidentne užíval a po nesmierne sebavedomom výkone obrátil na seba pozornosť všetkých cyklistických fanúšikov.

 

Nabudený jazdec tímu Tinkoff-Saxo chcel potom využiť svoju pohodu aj naďalej, preto sa rozhodol zaútočiť na celkový triumf na Okolo Poľska. Jeho víťazstvá na Štrbskom Plese a Tatranskej Bukovine bohato stačili na to, aby si dokonale vychutnal najkrajšie chvíle svojej kariéry. O dva týždne neskôr cestoval do Ameriky na USA Pro Challenge, ale tam sa musela zákonite prejaviť nazbieraná únava, preto dokázal finišovať „len“ na štvrtom mieste. Po tomto vypätom a úspešnom období sa rozhodol ukončiť sezónu.

 

Na jeho cyklistickom napredovaní vidíme krásny príklad toho, ako to môže dopadnúť, keď sa spolu stretnú nesmierny talent a skúsený manažér. Bjarne Riis mal naozaj dobrú mušku pri odhalení jeho jazdeckých schopností, ktorým neváhal dať luxusný priestor na rozvíjanie. Na druhej strane to Rafal Majka dokázal využiť vďaka svojej cieľavedomosti a pracovitosti.

 

V sezóne 2015 bola hlavným cieľom účasť na Vuelte, pretože v Tinkoffe sa všetko točilo okolo Pistolerovho zámeru vyhrať double. V prvej časti ročníka dosiahol niekoľko pekných výsledkov, ale v Romandii a vo Švajčiarsku vybojoval miesta len na konci top 10. Na Tour mal byť Contadorovým hlavným pomocníkom, ale keď bolo jasné, že španielsky borec nemá šancu získať titul, Majka zavelil do útoku v Pyrenejách. Po úniku sa mu podarilo ovládnuť jedenástu etapu, ktorá prechádzala cez Tourmalet. Na tomto kopci sa zbavil svojich súperov a vybojoval tretí triumf na Starej dáme.

 

Na začiatku Vuelty sa musel trošku obracať, ale akonáhle sa začalo jazdiť v skutočných kopcoch, jeho výkon gradoval a Majka sa posúval v poradí. Nakoniec sa pohyboval v tesnej blízkosti pódia a musel čakať až do predposlednej etapy, kým mu uvoľnil priestor Dumoulin. Tretím miestom na Vuelte urobil Majka ďalší výkonnostný posun, po ktorom túži dosiahnuť ten najvyšší stupienok.

 

V roku 2016 sa znovu sústredil na Giro. V prípravných pretekoch predviedol dobrý výkon na Okolo Andalúzie. Na talianskej Grand Tour mal najlepšiu formu v druhej časti, v horských etapách predvádzal stabilné výkony. Vždy finišoval v skupine najsilnejších jazdcov, ale viac ako piate miesto z toho nedokázal vyťažiť. Potom na domácom šampionáte vybojoval majstrovský titul a následne išiel na Tour ako podpora pre Contadora.

 

Po Pistolerovom páde sa jeho pozícia v tíme zmenila, začal chodiť do únikov s cieľom získať etapu a vrchársky dres. Bodkované tričko skutočne ukoristil, ale štvrté víťazstvo na TdF nezískal, hoci v štyroch finále mal k tomu veľmi blízko. V Paríži si tak opäť vychutnával miesto na pódiu a rovnaký pocit prežil aj na olympijských hrách, kde vybojoval bronzovú medailu. V šialenej koncovke sa po páde súperov zrazu ocitol sám na čele pretekov, ale niekoľko sto metrov pred páskou ho prevalcovali Avermaet s Fuglsangom. Aj keď mu v Riu mimoriadne víťazstvo pretieklo pomedzi prsty, na ročník 2016 sa rozhodne nemohol sťažovať. Preto nemal problémy s nájdením si nového zamestnávateľa po zániku celku Tinkoff, o jeho služby prejavil záujem Bora - Hansgrohe.         

 

 

Prvá sezóna v novom tíme zvykne byť nervózna, z čoho vznikajú výsledky ako na hojdačke. U Rafala Majku sa to potvrdilo. Po sezóne 2016 prestúpil do Bory - Hansgrohe, kde sa stal súčasťou slovanskej enklávy. Spoločne s Leom Königom sa mali stať lídrami na GC na tých najnáročnejších pretekoch. Príliš to ale nevyšlo. Poľský pretekár odštartoval sezónu v Španielsku, kde absolvoval dve menšie jednorazovky. Prvý väčší neúspech prišiel na T-A, kde ako líder nemeckého tímu skončil až na 24. mieste. Potom ale nasledovala najúspešnejšia časť celého ročníka. Na náročných pretekoch Okolo Katalánska skončil jedenásty. Na L-B-L finišoval desiaty a na Okolo Kalifornie skončil druhý. Saganovo obľúbené podujatie vyhral George Bennett z Lotta NL - Jumbo. Nevyšlo to na západe USA? Nič to. Majka si o vynahradil na Balkáne. Vyhral Okolo Slovinska, kde získal aj jednu etapu a tiež vrchársku súťaž.

Samostatnou kategóriou boli pre Majku v roku 2017 Grand Tours. Ako líder silnej Bory počas Tour najprv krok s najlepšími držal. Potom ale prišiel pád na akomsi mastnom fľaku a z Francúzska sa vrátil domov. Nemecký projekt by najradšej na tieto preteky zabudol. Rafal potom skončil druhý na domácom podniku Okolo Poľska, pričom vyhral Dylan Teuns z BMC. To všetko, aby sa pripravil na Vueltu. Pre Nemcov bola ale aj táto veľká udalosť pasé. Majka skončil až 39. A to bol z Bory najvyššie umiesteným pretekárom. Ešte že vyhral aspoň jednu z etáp.

 

 

 

Potenciál poľského cyklistu najmä v kopcoch je neskutočný. Preto nikoho neprekvapilo, keď úvodné dve podujatia v sezóne 2018, Vuelta a San Juan a Abu Dhabí Tour, ozdobil peknými umiestneniami v celkovej klasifikácii. Na oboch pretekoch skončil zhodne piaty. Návrat na starý kontinent už taký slávny nebol. Tirreno – Adriatico mu zlepšilo náladu aspoň tým, že v horách dokázal zbierať body do vrchárskej súťaže, inak ho preteky viac menej sklamali. Nastala doba klasík a Majka stále čakal na úvodné víťazstvo v sezóne. Na jednorazovkách sa ho nedočkal. Najlepšie umiestnenie vybojoval na L-B-L, bolo ním 57. miesto. Rafal opustil Európu a zamieril  do Ameriky. Okolo Kalifornie prinieslo určitú zmenu, podľa predstáv mu vyšla hlavne druhá etapa, v ktorej skončil druhý. Kvalitné body získal aj za šieste miesto v GC, na ktoré nadviazal na Okolo Slovinska. Potom už prišla Tour de France, kde jazdil atraktívne a predovšetkým agresívne. Neustále sa pokúšal vyhrať niektorý z dojazdov na kopec, ale ani raz sa mu to nepodarilo. Potešiť ho mohol aspoň fakt, že v GC sa dostal do Top 20, no vo vrchárskej súťaži skončil tretí. Na Vuelte sa mu v celkovej klasifikácii darilo viac, bol 13. Ani jedna Grand Tours však nebola pre neho vrcholom sezóny, až svetový šampionát. Bohužiaľ, Rafal Majka v deň, kedy mal bojovať o titul, nemal najlepšie nohy. Líder poľskej reprezentácie sa musel uspokojiť až s 35. pozíciou, čo bolo pre neho trpké sklamanie. Naň sa pokúsil zabudnúť na jesenných klasikách a celkom sa mu to podarilo. Veď na Okolo Lombardie, kde ročník definitívne ukončil, skončil siedmy.

 

 

 Najväčšie úspechy:
Víťaz Okolo Poľska 2014

Víťaz Okolo Slovinska 2017

Víťaz 14. etapy na Vuelte 2017
Tretie miesto Vuelta a Espaňa 2015
Víťaz vrchárskej súťaže na TdF 2016, 2014 a tri víťazné etapy
Giro d´Italia piate miesto 2016, šieste miesto 2014 
Tretie miesto Il Lombardia 2013