Tom Dumoulin

 

 

 

Tom Dumoulin sa narodil 11. novembra 1990 v meste Maastricht, ktoré je hlavným mestom provincie Limburg. Pre všetkých fanúšikov cyklistiky je to známe prostredie, v tomto regióne sa odohráva slávna klasika Amstel Gold Race, ktorá štartuje práve v Maastrichte. Mnohí tunajší chlapci snívajú, že sa raz presadia na týchto pretekoch a okolie presiaknuté slávnymi súbojmi ich motivuje, aby od malička rozvíjali svoj pretekársky talent. To však nebol prípad Toma Dumoulina, ktorý pochádzal z intelektuálnej rodiny a ktorý začal prvý raz pretekať ako 15-ročný. Zo zábavy.

 

Dovtedy sa venoval len futbalu, ale aj to bola pre neho okrajová záležitosť. Ako tínedžer nastúpil na strednú školu so zdravotníckym zameraním, pretože sa chcel stať lekárom ako jeho otec. Ten našiel pôsobisko vo fakultnej nemocnici v Maastrichte a vypracoval sa na šéfa oddelenia reprodukčnej medicíny. Jeho matka sa zase uplatnila v mestskej samospráve a zameriava sa na sociálne záležitosti.

 

Tom Dumoulin chcel pokračovať v rodinnej tradícii a na strednej škole sa pripravoval na to, že pôjde študovať medicínu na univerzitu vo svojom rodnom meste a stane sa lekárom. Popri tom sa venoval aj cyklistike, ale prednosť vždy dostávalo vzdelanie. Dôležitý moment nastal po skončení strednej školy, pretože ho neprijali na univerzitu. Mal 19 rokov, cyklistika ho bavila, preto sa rozhodol, že nasledujúci rok sa bude venovať pretekaniu naplno a uvidí, ako to dopadne. Popri tom však nastúpil na inú vysokú školu, kde sa zveľaďoval v medicíne.

 

 

 

V sezóne 2010 jazdil za tím ParkHotel Rooding a väčšinou sa zúčastňoval na pretekoch v kategórii do 23 rokov. Dovtedy nedosiahol žiadne úspechy na domácej, nie ešte medzinárodnej scéne. Ale patril medzi snaživých jazdcov, ktorí sa veľmi rýchlo rozvíjali. Prvý dôležitý impulz získal hneď na začiatku sezóny. Na podujatí Grand Prix of Portugal, ktoré bolo súčasťou hodnotenia Nations Cup U23, vybojoval celkový triumf, ktorý si zabezpečil víťazstvom v časovke. Podľa vlastných vyjadrení dovtedy nikdy nejazdil na časovkárskom špeciáli.

 

Oveľa väčšiu pozornosť si vyslúžil na významných pretekoch pre talentovaných cyklistov Giro Bio. Bol najrýchlejší v 30-kilometrovej časovke, kde súťažila silná konkurencia, a začali sa o neho zaujímať viaceré celky. Sezónu potom zakončil siedmim miestom v ITT na MS do 23 rokov a okamžite sa stal zaujímavým mladým jazdcom.

 

V druhej polovici ročníka dostal ponuku od tímu Cérvelo TestTeam, aby s nimi začal trénovať ako stážista. Táto výborná príležitosť stať sa súčasťou prokonti celku ale zlyhala, pretože tím ako taký zmizol z cyklistickej mapy na konci roku 2010. Tom Dumoulin sa vo svojej kariére aj tak posunul dopredu, keďže si ho vyhliadol Rabobank Continental Team. V sezóne 2011 sa stal súčasťou projektu, do ktorého patrili aj ďalšie budúce hviezdy ako Wilco Kelderman či Rohan Dennis, a holandskí tréneri ich výborne pripravili na veľkú cyklistiku. Dumoulin znovu vyhral kratšie etapové podujatie Le Triptyque des Monts et Châteaux, okrem toho získal tretiu priečku na známych pretekoch Thüringen-Rundfahrt U23 a v tejto kategórii sa presadil aj na L-B-L, kde finišoval ôsmy.                

 

Bolo jasné, že po týchto výsledkoch muselo ísť vzdelanie bokom. Ukončil štúdium na vysokej škole, aby sa mohol stopercentne venovať cyklistke, ale doteraz hľadá spôsob, ako by sa tieto dve veci dali zosúladiť. V tomto smere chce napodobniť holandského gymnastu Epke Zonderlanda, ktorý popri úspechoch na olympiáde a MS dokázal vyštudovať medicínu. Napriek tomu, že jeho rodičia neboli športovými priaznivcami, podporovali toto rozhodnutie, i keď im musel vysvetľovať cyklistické základy a ozrejmiť, že bicykel neslúži len na cestu do pekárne pre čerstvé pečivo.

 

Spočiatku mal s podobnými vecami problémy aj samotný Tom Dumoulin, ktorý sa musel mnoho záležitostí učiť za pochodu. „Nemyslím si, že som rodený cyklista. V mladosti mi stačilo len to, že som išiel na bicykli rýchlo. Ale úprimne povedané, na začiatku kariéry som nevedel, ako ho mám očistiť alebo opraviť. Vedel som veľmi málo z cyklistickej histórie, mnoho vecí som predtým ignoroval. Teraz som profesionálny jazdec, ale všetko som sa naučil za posledných pár rokov. Bola to metóda pokusu a omylu. Otvoril som sa všetkému novému, čo sa deje okolo mňa, a snažil som sa z toho zobrať to najlepšie.“

 

 

 

Prvotné úspechy, ktoré dosiahol v rokoch 2010-2011, neušli pozornosti ďalšieho holandského celku Argos-Shimano. Jeho hlavný predstaviteľ Iwan Spekenbrink mal o inteligentného cyklistu záujem už predtým, ale ich rozhodujúce spojenie sa uskutočnilo v sezóne 2012. Tom Dumoulin sa potom ocitol v rozvíjajúcom sa prokontinentálnom tíme, kde dostal ideálne podmienky na napredovanie. V prvom rade preto, že začal jazdiť "veľké" preteky ako ardenské klasiky, Okolo Kalifornie či Critérium International, a vyskúšal si aj Vueltu, kde absolvoval necelých osem etáp.

 

Prestup do Argos-Shimano mu výrazne pomohol, zoskupenie sa orientovalo na rozvoj mladých pretekárov. V tom zmysle bolo nastavené aj celkové fungovanie tímu a panovala v ňom uvoľnená atmosféra. "Nie je veľa tímov ako ten náš. Zameriava sa na to, aby sme boli ako jazdci spokojní a aby sa každý mohol rozvíjať. Niekde vám povedia len to, že tu je vaša výplata, tu máte bicykel a toto je váš program. Tímový duch je u nás vynikajúci. Každý sa môže realizovať a to je pre dosahovanie tímových úspechov kľúčové."

 

 

 

 

V ročníku 2013 svoju výkonnosť opäť dostal na vyššiu úroveň. Vo veku 23 rokov na domácom šampionáte získal bronzovú medailu v ITT a v cestných pretekoch skončil ešte o jednu priečku lepšie. Odkrútil si premiéru na Tour de France, kde zaujal v dvoch etapách. Najskôr obsadil deviate miesto v časovke do Mont St.Michel a v klasickej etape do mesta Gap sa ocitol v celodennom úniku, kde získal šiestu priečku. Boli to pre neho neoceniteľné skúsenosti, ale najmä potvrdenie toho, že sa môže presadiť na najvyššej medzinárodnej úrovni.

 

Okamžite to potom potvrdil na Eneco Tour. Využil tu svoju vynikajúcu formu a podporený výkonom v časovke až do poslednej etapy bojoval o celkový triumf. Ten mu nakoniec uchmatol Zdeněk Štybar, ale talentovaný Dumoulin ukázal, že je skutočne všestranným cyklistom.

 

Skutočne, v nasledujúcej sezóne sa razantne zlepšil v jazde proti chronometru, ale nepatril medzi klasických časovkárskych špecialistov. Do jeho portfólia patria aj ardenské klasiky, pretože kratšie stúpania mu nerobia problémy a má dobrý finiš. Z toho dôvodu chodil pravidelne jazdiť na kopcovité preteky do Švajčiarska, Romandie či Baskicka, kde rozhodne nebol do počtu.

 

Prvý triumf v ITT dosiahol v roku 2014 na Critérium International. Aj v ďalších časovkách predvádzal vynikajúce výkony, ale na Baloise Belgium Tour a dva razy na Tour de Suisse ho zakaždým porazil Tony Martin. Švajčiarske preteky mu nakoniec vyšli veľmi dobre, pretože v silnej konkurencii obsadil kvalitnú piatu priečku v GC. Na domácom šampionáte však nemal konkurenciu a prvý raz v kariére sa stal holandským časovkárskym majstrom. Cenný majstrovský dres pokrstil na Tour de France a opäť z toho bolo druhé miesto v ITT, ako inak, za Panzerwagenom. 

 

V Holandsku boli z jeho výkonov nadšení, preto na Eneco Tour prišiel ako najväčší favorit a dostal sa pod veľký tlak fanúšikov. Ale nielen ich. Všetci cyklisti akoby jazdili proti nemu na klasikárskych profiloch, až ho nakoniec zlomili a Dumoulin obsadil tretie miesto. Jeho posledným cieľom v sezóne boli MS v časovke. Na túto udalosť sa pripravoval v Kanade, kde sa predviedol druhými miestami na Tour of Alberta a v Quebecu, výbornú formu ukázal aj v Montreale. Samotný šampionát zvládol výborne, pretože vybojoval bronzovú medailu, a finišoval za takými menami ako Wiggins a Martin.

 

 

 

 

 

 

Do ročníka 2015 vstupoval s ambíciami, aby sa zaradil medzi svetovú časovkársku špičku a ešte viac sa presadil na klasikách ardenského typu. K tomu mu malo pomôcť aj pretekanie na týždňových etapákoch. Hneď na tom prvom TDU ukoristil štvrté miesto, potom bol výborný v Baskicku, kde vyhral veľmi ťažkú časovku. Zahviezdil však na Okolo Švajčiarska. Podujatie síce obsahovalo dve časovky, ale aj najťažší horský dojazd v sezóne Rettenbachgletscher. Dumoulin na tomto kopci predviedol bojovný výkon a do cieľa prišiel na parádnom desiatom mieste. V záverečnej 38-kilometrovej ITT mal preto šancu získať celkový triumf. Aj keď časovku vyhral, jeho univerzálnejší súperi boli silnejší a holandský borec nakoniec obsadil tretie miesto.

 

Tieto preteky ho natoľko vyčerpali, že na domácom časovkárskom šampionáte nedokázal vybojovať ani medailu. Potom sa predstavil na Tour de France, kde mal veľký sen pred domácimi priaznivcami v Utrechte vyhrať prológ a získať žltý dres. Štvrté miesto muselo byť pre neho veľkým sklamaním. Ešte väčšia smola ho zastihla v tretej etape, v ktorej si po páde zlomil kľúčnu kosť a na pretekoch skončil.

 

Veľké nešťastie sa po niekoľkých týždňoch zmenilo na obrovskú senzáciu. Dumoulin sa vrátil do súťažného rytmu na Vuelte a počas celých pretekov si udržal skvelú formu. Najskôr vyhral etapu končiacu na prudkom kopci, kde pokoril aj Frooma a Rodrígueza, a obliekol si červený dres. Senzačné výkony udržal aj počas najťažších horských etáp a po víťaznej časovke sa znovu dostal na čelo klasifikácie a stal sa reálnou hrozbou pre klasických vrchárov.

 

Tí si ho nakoniec "vychutnali" v predposlednej etape, kde už nemal silu, ani čerstvých spolujazdcov, aby bol schopný udržať červené tričko až do Madridu. V každom prípade na Vuelte predviedol jedno z najkrajších predstavení za posledné roky a celý svet postavil otázku, kam až siahajú jeho limity. Vo veku 25 rokov je totiž stále sa rozvíjajúcim cyklistom.

 

 

 

 

Jeho doterajšia kariéra je plná zlomov a akoby bola poznačený tým, že sa cyklistike začal venovať neskoro. Najskôr v sebe objavil silu pre únavnú jazdu proti chronometru, popri tom si však udržal schopnosť pretekať na klasikárskch profiloch. A nakoniec na Vuelte posunul krivku výkonnosti ešte vyššie a z ničoho nič v sebe objavil danosti pre Grand Tour. Uvidíme, akým smerom sa budú uberať jeho ďalšie ambície. "Mohol som sa stať lekárom, ale nakoniec to dopadlo inak. Nikdy som nemyslel, že budem profesionálny cyklista. Cítim sa v tejto pozícii dobre, ale myslím si, že je to len preto, že som bol veľmi rýchlo úspešný. Ešte sa musím veľa učiť. Športová kariéra nie je veľmi dlhá, preto mám aj iné plány do budúcnosti."

 

Tom Dumoulin sa priznal, že pred pretekmi máva často negatívne myšlienky, že sa mu niečo nepodarí. Preto mu pomáha, keď pred štartom napíše správu svojej priateľke o tom, ako sa cíti, a čaká, ako mu popraje veľa šťastia. Jeho priateľka je psychologička, preto sa snaží využívať jej vedomosti, aby mu pomohli v športovej oblasti.

 

 

No a diskusie a pomoc od priateľky zabrali. Ročník 2016 bol pre stále len pre 27-ročného pretekára zlomovým. Odštartoval ho v Ománe. Z trojice pretekov Dubaj, Katar a Omán je práve posledné menované podujatie najnáročnejšie. Svoje by o tom vedel povedať Peter Velits, ktorý tu vyhral v roku 2012. Samozrejme, vtedy tu bola iná konkurencia, ale víťazstvo sa počíta. Tom Dumoulin skončil štvrtý. Za zmienku určite stojí aj následná dvanásta priečka z P-N. Vrcholu sezóny predchádzalo podujatie Okolo Romandie, kde skončil piaty. Pred Girom pekná vizitka. Samotná Grand Tour mu vychádzala až do jedenástej etapy vynikajúco. Vyhral úvodnú časovku a až do siedmeho dňa na sebe nosil ružový dres. Spomínaná jedenásta etapa mu ale vystavila stopku. Po šiestom mieste na Vuelte z jesene predchádzajúceho roka to bolo veľké sklamanie. Chuť si napravil na národnom šampionáte v časovke, ktorú vyhral.

Nasledovala Tour de France, ktorá mala rovnako dobrý priebeh. Holanďan síce na sebe žltý dres nenosil, ale vyhral hneď dve etapy.  Svoju štvrtú Starú dámu ale predsa len nedokončil. V devätnástej etape spadol a zlomil si zápästie. Našťastie sa zotavil a na OH v Brazílii získal vo svojej obľúbenej disciplíne striebornú medailu. Vyhral slávny Spartakus zo Švajčiarska. Záver ročníka preňho nedopadol najlepšie. Nedokončená Lombardia a preteky s hromadným štartom v Katare či jedenáste miesto v ITT, rozhodne medzi jeho najlepšie výsledky nepatria.

Sezóna 2017 bola preňho iná. Omnoho úspešnejšia, bez pádov, s veľkými víťazstvami. Všetko to začalo na Abu Dhabi Tour, kde skončil tretí, pokračovalo to na T-A, kde skončil šiesty. Absolvoval aj L-B-L a Miláno - San Remo, aby mohol skrz nepríjemných žalúdočných problémov vyhrať Giro! Tom Dumoulin to dokázal a ukázal tak, že v Sunwebe majú nového človeka použiteľného na tri týždne. Dlhoročná zmluva mu pravdepodobne dopriala pokoj, tvrdý tréning silu a predchádzajúce vystúpenia na Grand Tours potrebnú motiváciu. Svoj parádny výkon okrášlil dvomi vyhratými etapami.

To ale nebolo všetko. Na rad ešte prišli ďalšie štyri víťazstvá. Koncom júna obhájil národný titul, aby mohol opantať aj BinckBank Tour. Sezónu snov doviedol do dokonalosti v Bergene. Hneď v prvý deň šampionátu vyhral jeho Sunweb tímovú časovku. No a v tej individuálnej nadeľoval obrovské manká. Druhý v poradí Primož Roglič stratil na Holanďana bez troch sekúnd celú minútu. Tretí Chris Froome naňho stratil takmer pol druha minúty! Úspešnú sezónu ukonči tak trochu nešťastne, nedokončil klasiku Miláno - Turín.

 

 

Giro d'Italia 2017 víťaz

Eneco Tour 2017 víťaz

Svetový šampión v ITT 2017 víťaz

Tour de France 2 víťazné etapy

Giro d'Italia 3 víťazné etapy

MS 2014 bronzová medaila v ITT
Vuelta 2015 dve víťazné etapy
Okolo Švajčiarska 2015 druhé miesto v GC, dve víťazné etapy
Eneco Tour druhé miesto (2013) a tretie (2014) v GC, jedna víťazná etapa