Alejandro Valverde

Alejandro Valverde Belmonte sa narodil 25. apríla 1980 v mestečku Las Lumbreras de Monteagudo, ktoré sa nachádza v španielskom regióne Murcia. Vyrastal v cyklistickej rodine, jeho otec bol zanieteným fanúšikom a amatérskym pretekárom, ktorý ho každý týždeň brával so sebou na preteky. Alejandro chcel byť ako on. Podľa jeho spomienok začal pretekať už ako deväťročný, v prvých pretekoch síce skončil druhý, ale v ďalších si už víťazstvo nenechal ujsť. A tak víťazil stále dookola, až ho súperi začali prezývať "El Imbatido" - Neporaziteľný. Nič iné na neho v budúcnosti nemohlo čakať ako kariéra profesionálneho cyklistu.

 

Skôr, ako sa k tomu dopracoval, získal množstvo triumfov v cestnej, ale aj dráhovej cyklistike. Okrem iného zvíťazil v Španielskom pohári do 23 rokov alebo dosiahol titul španielskeho šampióna dráhovej cyklistiky v šprinte, stíhačke a tímovej stíhačke. Najprv bol istý čas členom amatérskeho zoskupenia Banesto, ktoré bolo v Navare, ale onedlho sa vrátil domov rovnako do neprofesionálneho tímu Kelme, kde si ho zobral pod patronát Francisco Moya, pod ktorého vedením zaznamenal Valverde výrazný progres a za svoje výkony si v roku 2002 vyslúžil pozvánku medzi profesionálov do klubu Kelme-Costa Blanca.

 

V profi pelotóne si čoskoro vybudoval povesť jedného z najtalentovanejších a najvšestrannejších pretekárov. Valverde bol silný v kopcoch, aj keď nebol typickým vrchárom, obľuboval rýchle dojazdy, aj keď nebol šprintérom. Doslova ako kométa zažiaril pri svojej premiére na Vuelte 2003, keď dokázal triumfovať v dvoch etapách a nakoniec si vybojoval vynikajúce tretie miesto v celkovej klasifikácii. Rozbehnutý Valverde však v tom roku ešte nepovedal posledné slovo a na Majstrovstvách sveta v Hamiltone ukoristil striebornú medailu, pričom v šprinte porazil také eso akým bol Paolo Bettini. V nasledujúcom ročníku sa mu nepodarilo obhájiť víťazstvo na Vuelte, len o malý kúsok mu ušlo pódiové umiestnenie a skončil štvrtý, ale počas sezóny zaznamenal úctyhodných 13 víťazstiev.

 

Najdôležitejšou udalosťou sezóny bol prestup do Illes Balears - Caisse d'Epargne. V nových tímových farbách vyhral etapu na Paríž-Nice, pričom skončil celkovo druhý v poradí. Zároveň v roku 2005 absolvoval svoj debut na Tour de France, ktorý mal vynikajúco rozbehnutý. V desiatej etape vyfúkol Armstrongovi víťazstvo, keď ho prešprintoval v prvej alpskej etape na vrchole stúpania na Courchevel. Valverde nakoniec Tour nedokončil. V 13. etape odstúpil kvôli zraneniu, pričom mu v tom čase patril biely dres a v celkovej klasifikácii bol na piatom mieste. Smoliarsky koniec na Tour de France si vynahradil v závere sezóny, keď si z majstrovstiev sveta odniesol striebornú medailu. Výnimočný rok mu priniesol ocenenie UCI pre najlepšieho jazdca sezóny.

V roku 2006 mu perfektne vyšli jarné klasiky. V jednom týždni vyhral Fléche Wallone a Liége-Bastogne-Liége, pričom dokázal, že tento typ pretekov mu nesmierne vyhovuje. Nasledujúcim cieľom v sezóne bola Tour de France, ale opäť sa mu prilepila smola na päty a v tretej etape opustil podujatie kvôli zraneniu. Tak prišla na rad Vuelta, ktorá mala potvrdiť Alejandrovu dominanciu v etapových pretekoch. Jediný, kto s tým nesúhlasil, bol Alexander Vinokurov, ktorý mu prenechal len druhú priečku. Koncoročná medaila z majstrovstiev sveta sa stala viac-menej samozrejmosťou, tentoraz pribudla bronzová.

 

Valverdeho víťazstvo v rebríčku UCI len potvrdzuje jeho výnimočnú sezónu. Ďalšia sezóna mu nepriniesla obhajobu na ardenských klasikách, pričom v obidvoch prípadoch obsadil druhé miesto. Ale prvýkrát v kariére sa mu podarilo dokončiť Tour de France na 6. priečke, keď o svoje šance na lepšie umiestnenie prišiel v pokazenej časovke.

 

V tom istom roku bol Alejandro Valverde prvýkrát spojený s dopingovým prípadom Puerto, načo mu UCI chcela zabrániť štartovať na majstrovstvách sveta, ale Španielska cyklistická federácia posunula prípad na Športový arbitrážny súd, ktorý mu účasť nakoniec povolil. Ročník 2008 patril k tým najlepším. Odštartoval svojím druhým víťazstvom v kariére na Liége-Bastogne-Liége, celkovým prvenstvom si podmanil Dauphiné Libéré, kde vyhral dve etapy a z majstrovstiev Španielska si odniesol víťazný trikot. Na Tour de France vyhral prvú etapu, ale slabým výkonom v Pyrenejách pri výstupe na Tourmalet stratil možnosť vybojovať premiérový triumf a musel sa uspokojiť s konečným deviatym miestom.

 

Potom vyhral klasiku San Sebastián a na Vuelte obsadil štvrté miesto. Na napokon už druhýkrát v kariére vyhral rebríček UCI pre najlepšieho jazdca. Valverde dosiahol množstvo víťazstiev, no stále mu chýbal triumf na Grand Tour. V roku 2009 prispôsobil prípravu a pretekársky program len tomuto cieľu a rozhodol sa sústrediť na Vueltu. Valverdeho rozhodnutie sa ukázalo ako správne a v roku 2009 prvýkrát vyhral trojtýždňové preteky. Predtým ešte stihol pokoriť všetkých súperov na Dauphiné Libéré.

Dopingový škandál okolo lekára Eufemiana Fuentesa v prípade Puerto sa postupne rozuzlil. Alejandro Valverde bol jedným z obvinených a v roku 2010 dostal dvojročný dištanc. Neboli mu zobraté žiadne tituly, ktoré získal v predchádzajúcich rokoch, pretože nebol nikdy preukázateľne pozitívne testovaný, ale usvedčilo ho vrecúško s jeho krvou obohatenou dopingom EPO vo Fuentesovom laboratóriu.

Po dvojročnom odmlčaní sa v sezóne 2012 vrátil do pelotónu a hneď v prvých pretekoch na Tour Down Under vyhral etapu. Ďalšiu etapu ukoristil na Paríž-Nice a Tour de France. Na domácej Vuelte zvíťazil dokonca v troch etapách a pred seba v celkovej klasifikácii pustil len Contadora. Sezónu zakončil nestarnúci Valverde bronzovou medailou z majstrovstiev sveta. Tak skúsený jazdec ako je Valverde nás určite v ďalších sezónach ešte neraz prekvapí. Veď nádej vyhrať Tour de France zomiera posledná.

 

Ročník 2013 ukázal Valverdeho v skutočne silnej verzii. Najskôr vyhral Okolo Andalúzie a možno by sa mu to podarilo aj v Katalánsku, keby ako líder pretekov nemusel odstúpiť kvôli pádu. Do súťažného rytmu sa vrátil v obľúbených Ardenách, kde skončil druhý na Amstli, tretí v Liége a siedmy na Valónskom šípe. Vynikajúcu prvú časť sezóny zakončil deviatym miestom v Romandii, čo mu dávalo veľké vyhliadky pred Tour. Hlavne ak na Critérium du Dauphiné skončil siedmy.

 

Tour de France sa z jeho strany vyvíjala veľmi dobre, bez väčšej ujmy prežil pyrenejský masaker, poradil si aj s dlhou časovkou, ale jeho výbornú formu zlomil obyčajný vietor v trinástej etape. Španielsky jazdec mal v najnevhodnejšom čase defekt, ktorý sa stal práve v tom momente, keď niektoré tímy chceli využiť bočný vietor na potrhanie pelotónu. A Valverde bol tým borcom, ktorý si to najviac odniesol. Aj po zlyhaných vysokých GC  ambíciách sa však dokázal vrátiť na ôsme miesto, čo pri mimoriadne silnej konkurencii len potvrdzuje jeho obdivuhodný výkon na jubilujúcej Tour.

 

Na Vuelte sa mu podarilo získať už obligátne pódiové umiestnenie, tentoraz obsadil tretiu pozíciu, ktorú si s prehľadom ustrážil pred ostatnými záujemcami, pretože súboj Horner - Nibali bol aj tak nad jeho sily. Záver sezóny okorenil bronzovou medailou z Majstrovstiev sveta, kde však mohol spoločne s Rodríguezom vyťažiť ešte viac, a druhým miestom z Lombardie. Aj po tomto ročníku tak zostával pre Valverdeho úspech na Tour akoby zakliaty.

 

Je obdivuhodné, že po tejto skvelej sezóne dokázal v roku 2014 jazdiť ešte lepšie. V jej prvej časti nemal nikto lepšiu formu ako tento 34-ročný jazdec. Najskôr exceloval na Okolo Andalúzie, kde vyhral tri etapy a celkové prvenstvo. Najlepším bol na klasikách Vuelta a Murcia či Roma Maxima, na etapáku v Baskicku zas obsadil piate miesto.

 

Perfektnú fazónu potvrdil aj v Ardenách. Výhrou na Valónskom šípe demonštroval svoju extra-triedu, ktorú potvrdili aj druhé miesto na L-B-L a štvrté na Amstli. Valverde si potom dokázal udržať kondíciu aj naďalej, veď na Route du Sud finišoval druhý a prvýkrát v kariére vyhral domáci časovkársky šampionát. A ak by chcel, zvíťazil by aj v cestných pretekoch, ale tam prenechal triumf mladšiemu kolegovi Ionovi Izagirremu.

 

Na TdF prišiel veľmi dobre pripravený, ale konkurencia bola silná aj po odstúpení Frooma a Contadora. V kopcoch jazdil na maximum, aby sa dostal na vysnívané pódium, ale v treťom týždni mu dochádzali sily, čo využili jeho súperi a odsunuli ho na štvrtú priečku. Definitíva padla v časovke jednotlivcov. Ak by nestála na konci podujatia, určite by mal väčšiu šancu ubrániť tretie miesto.

 

Toto mierne sklamanie si však napravil triumfom na Klasike San Sebastián. Tradičná jazda na Vuelte ukázala Valverdeho v perfektnej forme a tretia pozícia bola pre neho obrovskou satisfakciou. Týmto výsledkom ukázal, že domáce horské terény mu nesmierne sedia a aj v pokročilom cyklistickom veku dokáže predvádzať mimoriadne výkony. Záver ročníka okorenil bronzovou medailou z MS a tretím miestom na Il Lombardia, ktorými uzatvoril jednu zo svojich najlepších sezón v kariére.

 

V roku 2015 so svojich pozícii neustúpil, práve naopak, na Tour de France dokázal vybojovať vytúžené pódium. Prvý triumf dosiahol už na konci januára na Trofeo Serra de Tramuntana. V Ománe získal tretie miesto v GC, potom prekvapil kvalitným výkonom na Strade Bianche, kde takisto vybojoval tretie miesto. Ešte lepší dojem zanechal na Okolo Katalánska, kde vyhral tri etapy a finišoval na druhom mieste v klasifikácii.

 

Samostatnou kapitolou bolo jeho predstavenie na ardenských klasikách. Na Amstel Gold Race vyťažil zo záverečného špurtu favoritov, kde ho predbehol len Kwiatkowski. Na Valónskom šípe zúročil svoje skúsenosti a po výborne načasovanom špurte obhájil titul na tomto podujatí. Neporaziteľný bol aj na LBL, kde vyčkával až do posledného momentu, kedy rozbehne svoj špurt, a po tomto vyzretom výkone sa tešil z ďalšieho krásneho víťazstva.

 

Valverde pricestoval na Starú dámu po deviatom mieste na Critérium du Dauphiné a na francúzskej GT mal spoločne s Quintanom vytvoriť údernú dvojicu. Celý čas sa obidvaja držali na vysokých priečkach, po prvej horskej etape mohli obaja myslieť na pódium. Postupne sa ukázal, že Movistar naozaj vsadil na dvojitý úspech namiesto toho, aby Frooma viac popreháňal v kopcoch. Valverdemu potom pomohlo aj odstúpenie van Garderena, ktorý by mohol prekaziť jeho misiu, ale v Paríži mu nikto nemohol zobrať radosť, na ktorú dlho čakal.

 

Potom sa ešte predstavil na Vuelte, kde mu však chýbali sily, aby výrazne zasiahol do boja o klasifikáciu, ale dokázal aspoň ukoristiť jednu etapu. Okrem toho dosiahol niekoľko ďalších pekných výsledkov na jednorazovkách, preto znovu zakončil ročník ako jednotka vo svetovom rebríčku.

 

Nestarnúci španielsky jazdec prežil výnimočnú sezónu aj v nasledujúcom roku. Najskôr vyhral Okolo Andalúzie a Okolo Kastílie, potom tretíkrát v rade ukoristil Valónsky šíp. Keďže sa chcel premiérovo zúčastniť na Gire, jeho forma na LBL nebola dostatočná, aby bojoval o víťazstvo. Na talianskej Grand Tour s príchodom horských etáp začal okupovať vysoké priečky v GC a vďaka svojím skúsenostiam a stabilným výkonom sa v poslednej etape vyhupol až na tretiu priečku. A okrem toho ovládol jedu etapu.

 

Skvelé výkony následne predvádzal aj na Tour de France, kde primárne nechcel bojovať o GC. Ale jeho výkonnosť bola naďalej na vysokej úrovni a nebyť zaváhania na Arcalise, mohol reálne myslieť na pódium. V konečnom dôsledku finišoval na šiestej priečke, čo bol vzhľadom na jeho účasť na Gire parádny výsledok.

 

A aby toho nebolo málo, neodmietol ani účasť na Vuelte. Po tomto mimoriadne náročnom programe mal obrovskú šancu, aby sa dostal na všetkých troch GT do najlepšej desiatky, ale o túto výnimočný úspech ho pripravil zlý deň na Aubisque. Nebyť toho, skutočne mohol zakončiť preteky v Top 10, pretože potom boli jeho výkony znovu na vysokej úrovni a Vueltu opustil na dvanástom mieste. Namáhavú sezónu ukončil šiestou priečkou v Lombardii. Po tomto vyčerpávajúcom programe v sezóne 2017 plánoval absolvovať klasický plán s dvomi GT a účasťou na klasikách.          

 

 

Nestarnúci matador menom Alejandro Valverde sa v roku 2017 predvádzal hlavne na domácej pôde. Vyhral tam deväťkrát! Odštartoval to na Vuelta Ciclista a la Region de Murcia. Pokračoval na Vuelta a Andalucia, kde vyhral celkovo s jednou víťaznou etapou. Nasledovalo najlepšie obdobie v sezóne. Valverde vo veku 37 rokov vyhral Okolo Baskicka i Okolo Katalánska! Pridal k tomu aj dokopy štyri víťazné etapy. Jazdec Movistaru akoby ani nestarol... Ale to ešte nebolo všetko. Vyhral tiež svoju obľúbenú L-B-L. Už po štvrtý raz. Rekordný zápis sa mu ale podaril aj na Valónskom šípe. Tu vyhral už piatykrát! S veľkými ambíciami prišiel aj do Francúzska na Tour. Osud bol ale krutý, hneď v úvodnej časovke spadol a poranil si koleno. Do sezóny už potom nezasiahol.

 

 

 

V živote Alejandra Valverdeho platí rovnaké pravidlo ako pri víne. Čím starší, tým lepší, a najmä na domácich cestách. Práve na nich začal už skúsený španielsky matador sezónu 2018 a až na jednu výnimku sa mu doma darilo viac ako výborne. Už na etapáku Volta a la Comunitat okúsil chuť víťazstva, a to dokonca niekoľkokrát. Dve vyhrané etapy a víťazstvo v GC ho povzbudili v tom, aby neprestával na sebe pracovať. Celkovú klasifikáciu ovládol aj na Abu Dhabí Tour a Volta Ciclista a Catalunya, ďalšiu výhru vybojoval na jednorazovke GP Miguel Indurain a ďaleko od víťazstva nebol ani na Strade Bianche či La Flèche Wallonne, kde obsadil zhodne druhé miesto. Potom však prišli preteky La Route d'Occitanie, kde sa znovu vrátil na víťaznú vlnu. Písal sa len jún a Valverde mal na konte viac výhier ako ktorýkoľvek iný cyklista v tomto čase. Každý jeho fanúšik si želal, aby rovnakú formu mal aj na nadchádzajúcej Tour alebo na konci roka v Innsbrucku.

 

Na Tour de France ale Alejandro Valverde nevybojoval výraznejší výsledok. Možno doplatil na tímovú stratégiu, keďže Movistar cestoval do Francúzska s tromi lídrami a bol to práve Valverde, ktorý často útočil až príliš skoro a potom na konci dňa už nemal sily na to, aby udržal krok s najlepšími. Možno doplatil na menší pokles formy. Tak či onak po Tour si dal Valverde až na mesiac oddych, objavil sa až na domácej Vuelte, kde mal najskôr plniť rolu hlavného domestika pre Quintanu, no nakoniec počas troch týždňoch ukázal lepšie nohy a lepšiu formu ako kolumbijsky cyklista a stal sa tímovou jednotkou. Dokonca si na konto pripísal aj dve víťazné etapy a okrem piateho miesta v GC vyhral bodovaciu súťaž. Na Vuelte sa tak dokonale pripravil na nadchádzajúci šampionát, ktorý bol svojim spôsobom jeho poslednou šancou na zisk dúhového dresu v kariére.

 

Túto skutočnosť si Valverde uvedomoval. Hovoril to na každej tlačovej konferencii, vždy, keď sa ho novinári na to spýtali. Španielsky matador v deň pretekov vedel, že nemôže urobiť žiadnu chybu, inak o životnú šancu na zisk titulu majstra sveta môže rýchlo prísť. V deň pretekov však Alejandro neurobil ani najmenšiu chybičku, celý deň sa držal v popredí a v záverečnom stúpaní sa dokázal udržať vpredu s hladným Bardetom. V následnom zjazde si postrážil všetky ataky a v záverečnom šprinte všetkým súperom ukázal svoj chrbát. Valverde si tak na sklonku kariéry splnil najväčší životný sen, vyhrať dúhový dres, a vyhral ho vo veľkom štýle. Do konca sezóny sa predstavil ešte na troch klasikách, na Miláno – Turín bol tretí, na Okolo Lombardie, kde sezónu končil, skončil jedenásty.

                    

Najväčšie úspechy:
Víťaz Vuelta a Espaňa 2009
Víťaz Critérium du Dauphiné 2008, 2009
Víťaz Liége-Bastogne-Liége 2006, 2008, 2015, 2017
Víťaz Fléche Wallonne 2006, 2014, 2015, 2016, 2017
3. miesto Tour de France 2015
3. miesto Giro 2016