Andrew Talansky

Aj keď je Andrew Talansky jedným z vodcov novej generácie amerických cyklistov, ktorá vyrástla po Armstrongovom očarení, jeho kariéra sa neprofilovala v žiadnom vývojovom stredisku pre talentovaných jazdcov, ktoré mali vychovať nového amerického hrdinu. Práve naopak. Cestu medzi profesionálov si musel tvrdo vydobyť.

 

 

Andrew Talansky sa narodil 23.11.1988 v New Yorku, ale keď mal dva roky, jeho rodičia sa presťahovali do Key Biscane v štáte Florida, kde prežil celé svoje detstvo a dospievanie. Ani jeden z jeho rodičov nebol profesionálnym športovcom, no otec sa venoval amatérskej cyklistike a mama bola nadšenou triatlonistkou. Andrew Talansky sa najskôr zaujímal o plávanie a cross-country, s bicyklom mal spoločné len to, že ako hyperaktívne dieťa ho využíval na presúvanie sa za rôznymi aktivitami. Keď ako šestnásťročný utrpel únavovú zlomeninu holennej kosti, zaobstaral si súťažný bicykel, aby jednoducho nevyšiel z formy. Po návrate zo svojej prvej niekoľkohodinovej jazdy bol však taký unesený, že bicykel už nepustil z ruky.

 

V okolí Miami existovalo niekoľko skupinových jázd, ktoré sa stretávali takmer každý deň, preto mal dostatok možností na sebarealizáciu. Na konci jednej z nich dostal pochvalu, že mu to ide veľmi dobre, preto by to mohol skúsiť s pretekaním. Ako sedemnásťročný potom začal jazdiť za juniorský Team Laser. V jeho službách sa Talansky zúčastňoval štátnych pretekov na Floride, ktoré väčšinou vyhrával, pretože veľmi tvrdo trénoval. Osemhodinové cyklistické túry neboli v jeho tréningovom pláne ničím výnimočným. Po prestupe na vysokú školu začal pretekať za tím Toshiba - Santo, v ktorého farbách v roku 2008 vyhral americký vysokoškolský šampionát v cestných pretekoch. V tomto celku strávil jednu sezónu, ale počas nej sa poriadne vytrápil, pretože absolvoval množstvo pretekov, ktoré jeho mladé telo ešte nedokázalo zvládnuť.

 

 

Potom sa čoraz viac zahrýzal do cyklistiky, ale ani vo veku 20 rokov sa mu nepodarilo dostať do žiadneho celoštátneho zoskupenia, ktoré podporovalo talentovaných pretekárov, alebo cyklistickej nadácie, s ktorými sa v tom čase v Amerike roztrhlo vrece. Talansky posielal žiadosti do všetkých kontinentálnych tímov v krajine, ale ani jeden z nich neprejavil záujem. Jeho túžba stať sa profesionálnym cyklistom bola však taká veľká, že sa rozhodol zanechať štúdium, pustiť z hlavy americkú cyklistiku a prikývol na ponuku talianskeho kontinentálneho celku Amore & Vita. V roku 2009 sa sťahoval do Európy.

 

Talansky hovorí, že to bol pre neho veľmi ťažký rok, ktorý má ale v jeho kariére podstatné miesto. V prvom rade preto, že sa uistil v tom, že sa chce stať profesionálnym cyklistom. Potom tam načerpal prvé skúsenosti s európskou cyklistikou a okrem toho si v Toskánsku našiel nový domov, kde sídli až doteraz. Počas tejto sezóny však nedosiahol dobré výsledky, preto na začiatku ročníka 2010 opäť zostal bez angažmánu. Jeho pobyt v kategórii U23 sa blížil ku koncu, preto sa rozhodol, že v tom roku dá do toho všetko, a ak sa nedostavia úspechy, skončí s cyklistikou.  

 

 

Kľúčová sezóna odštartovala pre neho veľmi dobre, pretože mu Anthony Gallino, ktorý bol jedným z trénerov amerického tímu do 23 rokov Cal Giant Specialized, ponúkol 6-týždňový tréningový program. Ten okrem iného obsahoval aj možnosť zúčastniť sa na etapových pretekoch Tour of the Gila, kde Andrew Talansky nakoniec obsadil šieste miesto. Ako toto umiestnenie bol dôležitejší fakt, že sa na podujatí zúčastnilo množstvo športových riaditeľov veľkých tímov, ktorí prišli sledovať americké talenty. Jedným z nich bol aj Jonathan Vaughters, ktorý bol z jeho výkonu taký nadšený, že s ním okamžite podpísal predbežnú zmluvu, a nechali to v tajnosti. Keď potom Talansky vyhral v lete domáci šampionát v ITT U23, okamžite zverejnil svoju dohodu s tímom Garmin a do konca roka mohol oficiálne pretekať v jeho drese ako stážista.

 

Anthony Gallino sa o Talanskym vyjadril nasledovne: „Na Tour of the Gila jazdil tak agresívne, že z toho mohol byť iba veľký prepadák, alebo veľká zmluva. Je poriadne nabudený a svoje emócie sa naučil správne usmerňovať. Dokáže liezť, šprintovať, jazdiť proti chronometru, a keď je táto všestrannosť podporená fyziologickými darmi, aké dostal, určite má pred sebou vzrušujúcu kariéru. Je to jeden z najviac autentických, zdvorilých a veselých chlapcov, ktorých som trénoval.“ Talansky potom na bicykli drel ako kôň a aj preto ho Jonathan Vaughters začal volať „Pitbull“. V tom roku sa mu podarilo obsadiť druhé miesto na Tour de l'Avenir za Nairom Quintanom, preto profesionálna zmluva s celkom Garmin-Cervélo už ležala na stole.

 

 

V sezóne 2011 sa mohol spoľahnúť na skúsenosti ostrieľaných mentorov ako Millar, Vande Velde, Zabriskie a na dôveru Jonathana Vaughtersa. Talansky vedel, že si ho vybral do tímu ako novú hviezdu na etapové preteky, preto si zapamätal každé jedno slovo, ktoré mu povedal, aby nesklamal jeho vieru. V prvej sezóne zaujal predovšetkým výbornými výkonmi v časovke na Paríž - Nice a v Baskicku, ale parádne sa uviedol aj celkovým deviatym miestom na Okolo Romandie. Potom si odkrútil premiéru na Grand Tour na Vuelte, aby si zvykol na túto extrémnu záťaž, ktorá mu však nerobila problémy, pretože bol naučený tvrdo trénovať. 

 

Už v nasledujúcom ročníku dosiahol prelomové výsledky medzi profesionálmi. Tým prvým a najdôležitejším, po ktorom získal potrebnú sebadôveru, bolo druhé miesto na Okolo Romandie. V klasifikácii sa zaradil hneď za Bradleyho Wigginsa, ktorý v tom čase jazdil v neskutočnej forme, a pre Talanskeho muselo byť obrovskou vzpruhou, že v časovke končiacej na Crans Montana zaostal za ním len o jednu sekundu. Na začiatku augusta si pripísal na svoje konto prvé etapové víťazstvo, ktoré dosiahol na päťdňovom francúzskom podujatí Tour de l'Ain. Pre vedenie Garminu to bol signál, že je pripravený predstaviť sa na Vuelte ako líder tímu. Túto úlohu zvládol vynikajúco a s výslednou siedmou priečkou prekonal všetky očakávania. Aj keď jeho výkon trochu zostal v tieni súboja domácich matadorov, pozorný pozorovateľ si musel všimnúť, ako si dokázal výborne poradiť s ťažkými španielskymi kopcami. Po skvelých zručnostiach v časovke tak ukázal aj svoj lezecký talent, preto so svojou univerzálnosťou mohol v budúcom ročníku zaútočiť na Tour de France.

 

 

Sezóna 2013 sa preto niesla v duchu príprav na najväčšie cyklistické podujatie a rozprúdil ju skutočne veľmi dobre. Na Paríž – Nice vyhral tretiu etapu, dva dni nosil žlté tričko a vybojoval celkové druhé miesto v klasifikácii. Na konci pretekov ho mrzelo stratené víťazstvo, ale tím Garmin nemal dostatočne silnú zostavu, aby mu pomohol udržať vedúcu pozíciu. Medzi dobré výkony patrilo aj šieste miesto na Critérium International, ale túto idylku narušilo ochorenie v Romandii, ktoré značne ovplyvnilo aj jeho prípravu pred hlavným vrcholom sezóny.

 

Na Starej dáme sa preto prvé dva týždne trápil, a keď mu na konci toho prvého v Pyrenejách odišli všetci súperi, jeho pozícia v klasifikácii sa zdala byť stratená. Do pohody sa mu podarilo dostať až na konci pretekov, keď sa v trinástej etape prepracoval do veľkého úniku, ktorý hlavný balík odignoroval, a Talansky dostal možnosť znovu bojovať o TOP 10. Americký borec túto ponuku zlepšenými výkonmi v ťažkom týždni využil a po veľkej bitke skončil na desiatom mieste. Bol výborný v horách, výborný v časovke, do francúzskych vozoviek sa jednoducho zaryl. Typický Pitbull.

 

Z úplne opačného súdka vyzeral začiatok ročníka 2014, pretože pred Tirreno - Adriatico sa otrávil jedlom a získavanie formy sa oddialilo o niekoľko dní. Potom v Katalánsku obsadil veľmi dobré siedme miesto a solídnym výkonom sa prezentoval aj v Romandii, ale podľa vlastných slov čakal od seba viac. Jeho cieľavedomosť si napokon prišla na svoje na Critérium du Dauphiné, kde senzačne uchmatol Contadorovi celkový triumf v poslednej etape. Podujatie sa nieslo v znamení bitky medzi týmto španielskym borcom a Froomom.

 

Nepozornosť tejto dvojice ho pustila v záverečnej etape do úniku, pričom americký jazdec bol tretím mužom v poradí s mankom iba 39 sekúnd na vedúceho Pistolera. Slabý Contadorov tím a Froomove zranenie mu ponúkli obrovskú šancu, ktorú na poslednom kopci v strhujúcom súboji medzi ním a Contadorom dotiahol do úspešného konca. Jeho najväčší triumf v kariére prišiel po prekvapivom a vzrušujúcom predstavení, za ktoré si vyslúžil uznanie celého cyklistického sveta.

 

S takouto reputáciou musel mať pred TdF vysoké ambície. Tie však prekazil pád v samom závere siedmej etapy, po ktorom si zranil chrbát. Na trati vydržal ešte štyri dni, ale v jedenástej etape sa musel celý svet pozerať na utrpenie talentovaného cyklistu, ktorý pre veľké bolesti strávil takmer polovicu etapy osamotený za pelotónom a bojoval so svojím osudom. V jednom momente sa zastavil na krajnici, zosadol z bicykla a so slzami v očiach chcel skončiť, ale posádka tímového vozidla ho presvedčila, aby pokračoval. Na druhý deň definitívne opustil podujatie, ale za svoj hrdinský výkon si vyslúžil veľké sympatie. Tie sa ešte zvýšili, keď sa po slabom tréningu rozhodol štartovať na Vuelte, pretože sa chcel svojím kolegom poďakovať za podporu, ktorú pre neho urobili v predošlých pretekoch.

 

V sezóne 2015 sa chcel vrátiť v plnej sile na Tour de France. V príprave upútal pozornosť šiestym miestom v ITT do kopca na Paríž - Nice a americkým časovkárskym titulom. Potrebný výsledok dosiahol na Critérium du Dauphiné, kde síce neobhájil minuloročné prvenstvo, ale v silnej konkurencii bral desiatu priečku v GC. Ani jemu však nevyšiel úvod TdF, kde sa najskôr pohyboval len na konci druhej desiatky. Ku koncu pretekov začali jeho výkony stúpať, v sedemnástej etape sa ocitol vo veľkom úniku, kde mal šancu vyhrať etapu, ale všetkých vrchárov tam prekabátil Simon Geschke. A Talansky obsadil druhú priečku. V celkovom poradí nakoniec vybojoval jedenáste miesto. Následne sa predstavil aj na Vuelte, ale počas celého podujatia ho trápil kašeľ, preto preteky nedokončil.

 

Ročník 2016 bol z jeho pohľadu vydarenejší. Prvý kvalitný výsledok síce dosiahol až v máji, keď na Okolo Kalifornie obsadil štvrtú priečku, ale potom mu to išlo. Na Okolo Švajčiarska finišoval na piatej priečke a na Tour of Utah ho klasifikovali na tretej pozícii. Jeho hlavným momentom však bola účasť na Vuelte, kde predviedol najlepší výkon v kariére. Americký jazdec sa dlhý čas pohyboval na hranici Top 10, ale v druhej časti pretekov v kľúčových horských etapách neváhal atakovať, a spoločne s výbornou časovkou sa nakoniec usadil na piatej priečke. Talansky už potreboval takýto veľký výsledok, ktorý mu určite pomôže aj v nasledujúcom ročníku.          

 

 

Andrew Talansky je príkladom toho, ako môžu nezlomná dôvera vo svoje sily a tvrdá práca vytvoriť výborného pretekára. Už na začiatku kariéry mu záležalo na „čistej“ cyklistike, preto neváhal prijať ponuku Jonathana Vaughtersa, ktorý má ako športový riaditeľ rovnaké ambície. V roku 2011 zverejnil Talansky blog, ktorým vyjadril podporu čistej cyklistike a postavil sa proti tým, ktorí jej neprávom ubližujú. Tu sú jeho záverečné slová: „Milujem tento šport. Urobím všetko preto, aby som sa podelil o túto vášeň spolu s fanúšikmi, ktorí skutočne milujú cyklistiku, a aby som dal novinárom možnosť písať o reálnych výkonoch. Tu je moja výzva pre všetkých: verte! Ak to dokážete, verte mne, môjmu tímu, mojím konkurentom, verte tomuto športu. Ja verím."

 

 

Ukončiť akúkoľvek športovú kariéru vo veku 28 rokov je dosť veľkým prekvapením. Americký cyklista Andrew Talansky sa tak však rozhodol. Po sezóne 2017 s cyklistikou definitívne skončil. Jeho posledná sezóna v drese Cannondalu bola čo do pretekov celkom skromná. Začal až koncom marca v Španielsku. Okolo Katalánska a ani Okolo Baskicka však nedokončil. V máji zažil najlepšie preteky. Domáci podnik Okolo Kalifornie mu sadol, celkovo skončil na tretej priečke, navyše mu patrila náročná piata etapa končiaca na Mt. Baldy. Absolvoval tiež Tour de France, kde pomáhal Rigobertovi Uránovi. Po Tour sa s kariérou rozlúčil na klasike San Sebastian. Nedokončil ju.

Počas celého roka sa so zeleným tímom niesli existenčné problémy, pretože stratil svojho hlavého sponzora. I to je jeden z dôvodov, prečo Talansky končí. Za svoju kariéru vyhral sedemkrát, jeho najväčším triumfom bolo celkové prvé miesto na Critérium du Dauphiné v roku 2014. Zúčastnil sa tiež deviatich Grand Tours, z toho sa trikrát umiestnil v elitnej desiatke. Najvyššie to bolo na Vuelte 2016, kde skončil piaty. "Budú mi chýbať moji spolujazdci. Moji kamaráti, ale predovšetkým moji fanúšikovia. Cyklistika je špecifický šport, pretože s nimi prichádzate priamo do kontaktu. Týmto je výnimočný. Ich podpora mi pomáhala v dobrých, ale aj v zlých časoch. Chcem sa im preto týmto poďakovať. Bolo to skvelých sedem rokov!" zaznelo v krátkom stanovisku Talanskeho.

 

 

Najväčšie úspechy:
Víťaz Critérium du Dauphiné, 2014
10.miesto Tour de France, 2013
5. miesto Vuelta a Espaňa 2016
7.miesto Vuelta a Espaňa, 2012
2.miesto Paríž – Nice, 2013
2.miesto Okolo Romandie, 2012