Rohan Dennis

 

 

Austrálsky cyklista sa narodil 28.8.1990 v Adelaide, ktoré je hlavným mestom štátu Južná Austrália. Dennisove športové gény sa ohlásili veľmi rýchlo, ako štvorročný sa začal venovať plávaniu. Od siedmich rokov až do pätnástich súťažne pretekal v plaveckom klube v Adelaide a v bazéne bol naozaj dobrý. Najlepšie ovládal štýl prsia, v ktorom patril v žiackych kategóriách medzi najlepších v Austrálii.

 

Keď mal pätnásť rokov, na jeho školu prišli skauti zo South Australia Sports Institute, ktorý po celom štáte hľadali talenty, testovali deti a ich športové danosti. A Rohanovi Dennisovi prišiel po čase list, v ktorom mu oznámili, že má perfektné vlohy na cyklistiku. Najskôr si myslel, že cyklistiku bude využívať len ako tréning na plávanie, na posilnenie nôh. Ale v nasledujúcom roku, po štvormesačnom tréningu na bicykli, dokázal vyhrať austrálske majstrovstvá na ceste do 16 rokov. „Vtedy som si uvedomil, že som v tom naozaj dobrý. Bol som najrýchlejší cyklista do 16 rokov v celej krajine! Nikdy predtým som na bicykli nejazdil seriózne.“

 

Potom ešte chvíľu navštevoval plavecké tréningy, ale jeho tréner nemal ani tušenie o jeho extra príprave na bicykli. Nakoniec sa pre cyklistiku definitívne rozhodol v sedemnástich rokoch. Jeho otec Brenton spomína, že „na začiatku sme mu dovolili jazdiť na bicykli len preto, aby skvalitnil prípravu na plávanie. Vtedy som bol proti cyklistike, pretože plával vynikajúco a v bazéne sa cítil veľmi dobre. Ale raz utrpel veľkú porážku v Brisbane a to bol prechod, po ktorom sa začal stopercentne venovať cyklistike.“

 

 

Rohan Dennis sa v sedemnástich rokoch stal členom Austrálskeho športového inštitútu, ktorý podporoval mladé talenty a ktorého výcvikom prešli takmer všetci perspektívni austrálski jazdci. Najskôr sa stal súčasťou silného dráhového programu a v sezóne 2007 okamžite vybojoval národný titul v tímovej stíhačke juniorov. O rok neskôr sa na domácom šampionáte presadil aj v individuálnych pretekoch, premožiteľa nenašiel v bodovacej súťaži a individuálnej stíhačke. V juniorskej kategórii dosiahol maximum na MS 2008, kde bol členom víťaznej austrálskej zostavy v tímovej stíhačke.

 

Potom ako devätnásťročný cyklista dokázal skĺbiť pretekanie na dráhe a ceste. V prvom prípade sa stal súčasťou kvalitného národného družstva v tímovej stíhačke v kategórii Elite a v cestnej cyklistike patril medzi najlepších jazdcov do 23 rokov v časovke. V tímovej stíhačke sa stal v rokoch 2010-2011 majstrom sveta a tri razy v nej vybojoval austrálsky titul v mužskej kategórii. Jeho dráharská misia mala dosiahnuť vrchol na OH v Londýne, ale v roku 2012 bola britská zostava jednoducho neprekonateľná. Preto si z olympiády a MS odnášal  „len“ striebornú medailu. To bola zároveň posledná sezóna, kedy pretekal na dráhe.

 

V sezónach 2009-2010 jazdil na ceste pod hlavičkou kontinentálneho celku, ktorý vybudoval Austrálsky inštitút športu a ktorý sa čoskoro premenoval na Team Jayco. V cestnej cyklistike najskôr odpálil kariéru v jazde proti chronometru, v ročníku 2010 sa stal austrálskym šampiónom do 23 rokov a na majstrovstvách sveta získal v ITT piate miesto. Rohan Dennis v tom roku dosiahol aj medzinárodný úspech na etapových pretekoch, keď na podujatí Thüringen-Rundfahrt U23 obsadil celkové tretie miesto.

 

Potom si na rok odskočil do Holandska, kde pretekal za Rabobank Continental Team a vyskúšal si novú cyklistickú školu. V tomto celku mal možnosť jazdiť s niekoľkými ďalšími talentovanými pretekármi a pochvaľoval si aj prítomnosť Michaela Matthewsa, ktorý v tom čase jazdil za hlavný celok Rabobanku. Dennis sa po jednej sezóne strávenej v Európe vrátil späť do domáceho tímu Jayco a ročník 2012 mu otvoril cestu medzi profesionálov.

 

 

 

Podarilo sa mu vyhrať domáci šampionát do 23 rokov v časovke i cestných pretekoch, hneď nato obsadil výborné piate miesto na kvalitne obsadenom Tour Down Under a premožiteľa nenašiel ani na Thüringen-Rundfahrt U23. Parádny ročník doplnil spomínanou striebornou medailou na OH v Londýne a na MS vo Valkenburgu ho v časovke dvadsaťtrojkárov porazil len Anton Vorobjev. Vo veku 22 rokov sa preto stal žiadaným artiklom na prestupovom trhu. Prekvapujúco však neputoval do celku Orica, ktorý už združoval najlepších austrálskych cyklistov, ale osud ho zaviedol do americkej zostavy Garmin-Sharp.       

 

Lákadlom bola spolupráca s jeho krajanom a výborným manažérom pre mladých pretekárov Alanom Pieperom. Dennis podpísal zmluvu s Garminom hneď po olympiáde v Londýne, ale musel byť prekvapený, keď sa v rozbehnutej sezóne 2013 dozvedel, že Alan Pieper odišiel do celku BMC, kde dostal životnú šancu pretransformovať túto organizáciu. Dennisov pretekársky vývoj to však nijako neovplyvnilo, pretože šéf zoskupenia Jonathan Vaughters takisto dokáže citlivo pracovať s talentovanými jazdcami. Zvlášť, keď ukazujú potrebné zanietenie.

 

V sezóne 2013 sa to austrálskemu pretekárovi podarilo perfektne. Ako 23-ročný získal na kvalitnom domácom šampionáte v ITT druhé miesto a v časovke potom predvádzal výborné výkony celý rok. Na Critérium du Dauphiné ho dokázal poraziť len Tony Martin a aj vďaka tomuto výsledku  vybojoval ôsme miesto v celkovom poradí. Prvý raz sa predstavil aj na Tour de France. Garmin mal naplánované, aby Dennis opustil preteky cez prvý voľný deň, ale nakoniec tak urobil už po prvej pyrenejskej etape.

 

Toto rozhodnutie sa ukázalo ako prezieravé riešenie, pretože Dennis nebol v druhej časti sezóny zničený a mohol dosiahnuť prvý veľký triumf medzi profesionálmi. Stal sa celkovým víťazom podujatia Tour of Alberta, ktoré malo v tom roku premiéru. V prológu dosiahol druhé miesto za Saganom, vyhral tretiu etapu a potom na zvlnených profiloch dokázal udržať svoje vedenie.

 

Tento výsledok potvrdil, že nebude len klasickým časovkárom, ale dokáže sa presadiť aj na týždňových etapových pretekoch. Jeho kariéra pripomínala cestu Bradleyho Wigginsa, ktorý ako bývalý dráhar výborne zvládal jazdu proti chronometru a problémy nemal ani s etapovými pretekmi. A práve s britským cyklistom sa stretol v napínavom súboji o primát na Okolo Kalifornie v roku 2014. Dovtedy Dennis nejazdil nejako oslňujúco, ale v Severnej Amerike dokázal vyzvať Wigginsa na bitku o žltý dres, v ktorej bol nakoniec úspešnejší skúsenejší britský jazdec.                                          

 

 

 

Austrálsky cyklista potom cez leto rozvíril hladinu, keď v polovici ročníka 2014 prestúpil do celku BMC. Transfer v prebiehajúcej sezóne nie je v cyklistike bežným zjavom. Tento prípad poukazoval na férový spôsob práce Jonathana Vaughtersa, ktorý vyhovel prosbe svojho zverenca, hoci sám mal dostatok práce s tvorbou kádra pre nasledujúci ročník. Samozrejme, prsty v tomto príbehu mal Alan Pieper, ktorý bol pre Dennisa stále veľkým lákadlom, a samotný celok BMC bol veľmi spokojný, že dostal kvalitného jazdca na prológy, časovky a týždňové preteky. Rohan Dennis sa v novom drese okamžite predstavil na Vuelte, kde sa chcel pripraviť na TTT na majstrovstvách sveta. Podarilo sa mu to znamenite, pretože americký celok vybojoval v tejto disciplíne v Ponferrade zlatú medailu a austrálsky jazdec bol pre nich očakávaným rozdielovým cyklistom.

 

Prestup do BMC bol pre Denisa prospešný hneď z niekoľkých hľadísk. Niekoľko mesiacov mohol stráviť s Cadelom Evansom, ktorý sa lúčil s pretekárskou kariérou a ktorý ho veľa naučil, ako sa správať ako profesionálny cyklista. A v americkom celku dostal aj možnosť vytvoriť rekord v hodinovke. Dennis kdesi pred MS 2014 počul, že Jens Voigt sa chystá vytvoriť nový rekord, a okamžite z neho vystrelilo, že Voigtov výkon dokáže rozbiť. Tím BMC sa toho okamžite chytil a prichystali termín na začiatok februára po pretekoch Tour Down Under.

 

Na tomto podujatí bol Rohan Dennis pripravený obetovať sa pre Cadela Evansa, pre ktorého to boli rozlúčkové preteky v kariére. V tretej etape však Dennis zaútočil na cieľovom kopci a žltý dres už nepustil z rúk. Cadel Evans pochopil, že jeho mladší nasledovník je na pretekoch silnejší, a začal mu pomáhať. Na Dennisa to urobilo veľký dojem. 

 

Po Tour Down Under mal vynikajúcu formu, aby potom dokázal vytvoriť nový rekord v hodinovke, ktorý mal hodnotu 52,491 km. "Cítim sa hrdý a veľmi šťastný. Je to veľká úľava, pretože som tomu obetoval veľa času. Je to úžasné, ale myslím si, že môžem podať ešte lepší výkon. Čím budem starší, tým budem silnejší."  Čoskoro ho však dokázali poraziť Dowsett a Wiggins, ale Dennis je pripravený svoj pokus zopakovať ešte raz.

 

V ďalšom období sa sústredil na úspech na Tour de France a majstrovstvách sveta. Že to bude úspešné ťaženie ukázalo Critérium du Dauphiné, kde tím BMC vyhral kvalitne obsadenú tímovú časovku. Ale pravá Dennisova erupcia prišla na Starej dáme, kde vyhral dramatický prológ a prvý raz v kariére si obliekol žltý dres na najväčších pretekoch sveta. Udržal ho síce len jeden deň, ale počiatočné sklamanie rýchlo pominulo, keď americká zostava dominovala aj v TTT.

 

Pred cestou do Richmondu sa išiel rozjazdiť na USA Pro Challenge a na druhých najsledovanejších amerických pretekoch ovládol celkovú klasifikáciu. Jednu etapu vyhral po úniku, druhú v časovke a na konte austrálskeho cyklistu pribudol ďalší pekný úspech. Ale to nebolo všetko. Rohan Dennis bol rozdielovým hráčom aj v majstrovskej tímovej časovke, kde celok BMC obhájil zlatú medailu. Dennis sa stal automaticky jedným z favoritov na zisk najcennejšieho kovu aj v individuálnej časovke, ktorá však skončila pohromou pre hlavných adeptov. Austrálčan mal na trati mechanické problémy a obsadil šieste miesto, ale aj tak nepodal svoj najlepší výkon. Tento nezdar však v nijakom prípade neznížil jeho stúpajúci kredit vo svetovom pelotóne.

 

 

 

Austrálsky jazdec patrí medzi tých profesionálov, ktorí si uvedomujú svoju pozíciu a povinnosti, ktoré z nej plynú. Žije v Andorre, pretože tu nachádza potrebné podmienky na prípravu. Nemá žiadneho tréningového partnera, nerobí mu problém trénovať osamote, pretože to je jeho práca. "Verím, že prostredníctvom cyklistiky žijem svoj sen, no zároveň viem, že niektorým pretekárom sa to nikdy nepodarí. Je to skvelá práca, ale všetko má svoje klady a zápory. Takmer každý deň je ťažký, najmä na začiatku tréningu a pretekov, keď sa musíte rozbehnúť. Väčšina ľudí zabúda, že je to normálna práca ako všetky ostatné a niekedy sa ti nechce ísť do kancelárie, ale musíš."

 

 

Austrálčan sa pomaly ale isto dostáva do toho správneho veku. Dozrieva a jeho časovky sú čoraz lepšie a lepšie. Za posledné dva roky vyhral presne desaťkrát, pričom až sedemkrát to bol boj proti chronometru. Okrem toho pridal ďalšie zaujímavé umiestnenia, a to hlavne počas bojov na svetových šampionátoch ako v Katare, tak aj v Bergene.

Rok 2016 odštartoval Dennis doma na tradičnom skorom národnom šampionáte. Nie je nič krajšie, ako odštartovať sezónu víťazstvom. Jemu sa to podarilo, pochopiteľne vyhral časovku. U protinožcoch ešte na chvíľu ostal, pokračoval krátkym európskym tripom, avšak bez výraznejšieho výsledku. To sa zmenilo až na Okolo Kalifornie, kde vyhral po druhý raz. Opäť mu patrila časovka. Nasledovala Tour, jediný boj proti chronometru mu vydal len na piate miesto. Rovnako v rovnakej disciplíne dopadol aj na OH v Rui. Na Okolo Británie predviedol taktiež solídne výsledky, celkovo tam skončil druhý. Nesklamal ani na Eneco Tour, vyhral druhú etapu, spolu so svojím tímom BMC navyše aj tímovú časovku. V Katare svoju obľúbenú disciplínu dokončil šiesty, spoločne s kolegami v disciplíne tímov finišoval druhý. Medaila z MS teda predsa len prišla.

Aj v sezóne 2017 pokračoval v stabilných výkonoch. Podobne ako tomu bolo vlani, aj teraz vyhral na úvod sezóny národnú časovku. Po tradičnom pobudnutí na rodnej hrude vyhral menšie preteky Tour Cycliste International La Provence. Perfektne zašiel aj Tirreno - Adriatico, kde nestačil len na Naira Quintanu. Všetko vďaka časovkám. Rohan Dennis musel potom predčasne opustiť Giro, a to kvôli pádu v podstate hneď na úvod troch týždňov. Všetko si však vynahradil na Okolo Švajčiarska, kde vyhral obe časovky. To bolo čo sa víťazstiev týka všetko. Tento 27-ročný pretekár potom ešte absolvoval Vueltu, ani tú však nedokončil. V Bergene sa potom opäť sústredil na disciplínu pravdy. V tej tímovej si zopakoval druhé miesto spred roka, v individuálnej si pohoršil o dve miesta. Skončil ôsmy.

 

 

Najväčšie úspechy:
Majster sveta v tímovej časovke 2014,2015
Víťaz Tour Down Under 2015
Víťaz USA Pro Challenge 2015
Víťaz Tour of Alberta 2013
Tour de France - dve víťazné etapy