Adam a Simon Yates

Britskí pretekári sa narodili 7. augusta v roku 1992 v menšom meste Bury, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti Manchestru. Ich otcom je známy jazdec Sean Yates, takže dvojičky boli od malička spojení s cyklistikou. Hlavný záujem o tento šport v nich prebudili návštevy manchesterského velodrómu, na ktorý často chodili. Najskôr ako diváci, následne ako pretekári. Adam si na tieto chvíle spomína: „Začalo sa to nevinnou zábavou na tom velodróme, ale akonáhle sme sa dostali na dráhu, nemohli sme tam prestať chodiť.“ A Simon ho dopĺňa: „Od malička sme milovali jazdu na bicykli, ale nechodili sme súťažiť na žiadne preteky. Potom nás úplne pohltila atmosféra na velodróme a odvtedy sme nechceli robiť nič iné.“

Najskôr pretekali za miestny tím Bury Clarion Cycling Club, ktorého bol dlhé roky členom aj ich otec, na dráhe zase reprezentovali zoskupenie Eastlands Velo Club. Kombinácia cestnej a dráhovej cyklistiky v juniorských kategóriách z nich robila zaujímavých jazdcov pre potreby British Cycling Academy, čo nakoniec rozdelilo ich osudy. Simon bol o malú chvíľu starší, trošku väčší a v juniorskom veku dosahoval lepšie výsledky, pretože bol fyzicky silnejší. Aj Adam bol talentovaný, ale proti vyvinutejším cyklistom sa nedokázal presadiť.

 

 

Keď si obidvaja v roku 2011 podali prihlášku do British Cycling Academy, prijatý bol len Simon. Ten v ročníku 2010 na juniorských MS na dráhe vyhral zlatú medailu v madisone a striebro v tímovej stíhačke, takže bol vybraný do tohto projektu. V sezónach 2011 až 2013 sa ich cesty rozdelili. Simon napredoval v britskej akadémii a Adam sa rozhodol stráviť svoje obdobie U23 vo Francúzsku.

V nasledujúcich troch rokoch dostal Simon k dispozícii profesionálnu starostlivosť a rozvíjal sa tak na dráhe, ako aj na ceste. V sezóne 2011 bol ako 18-ročný členom bronzovej tímovej stíhačky na MS v hlavnej mužskej kategórii a v tom istom roku vyhral etapu na Okolo Británie. Najväčší úspech dosiahol v ročníku 2013, keď na svetovom šampionáte vybojoval zlatú medailu v bodovacej súťaži. Mal vtedy len dvadsať rokov.

Simon strávil sezóny 2011 a 2012 vo francúzskom amatérskom celku UVCA Troyes, čo nebolo pre neho jednoduché obdobie, keďže tento klub nepatril k výnimočným zjavom na cyklistickej scéne, ale zase to nepovažoval za koniec sveta. Svoj odchod z Britských ostrovov nikdy neľutoval. „V akadémii som nedostal šancu preto, že som nebol dosť dobrý, ale chýbali mi výsledky, aby som to dokázal. Takže ma to neprekvapilo. Potom som vedel, že musím niečo urobiť, ale nemohol som zostať v Británii, pretože tunajší štýl jazdy mi nesedel. Bol som celkom dobrý na dráhe, ale ja viem najlepšie jazdiť do kopca. A mnoho takých pretekov doma nebolo.“

Jeho situácia sa zlepšila v roku 2013, keď prestúpi do tímu CC Etupes, ktorý patrí medzi najlepšie amatérske zoskupenia vo Francúzsku (jazdili tu aj Pinot či Barguil). Dôležitou zmenou bolo, že sa presunul do kopcovitého kraja na francúzsko-švajčiarskych hraniciach a mohol trénovať na dlhých kopcoch vo Vogézach a v Jure, kde dokázal zveľadiť svoje lezecké danosti. Dobrú reklamu mu spravili aj francúzski odborníci z tímu FDJ, ktorí ho pri testovaní označili za jedného z najsilnejších jazdcov vychádzajúcej generácie. A to už bol signál, ktorý si museli všimnúť aj na britskej pôde. V sezóne 2013 tak dostal príležitosť jazdiť v reprezentačnom drese na Tour de l'Avenir, kde spoločne so Simonom potvrdili svoj obrovský talent a rozhodli o svojom ďalšom osude.

 

 

Na tomto sledovanom podujatí Adam vybojoval druhé miesto v celkovej klasifikácii, pred neho sa dostal len Ruben Fernandez, ktorý predviedol perfektný finiš v kráľovskej etape. V tejto previerke sa jeho brat Simon necítil najlepšie, ale aj tak pomáhal Adamovi, aby na vrchole Saint François Longchamp finišoval čo najlepšie. Simon potom dokázal vyhrať dve etapy, pričom mal oblečený dres britského šampióna U23, a v poradí obsadil desiatu priečku. Obidvaja sa následne predstavili v reprezentácii na Okolo Británie, kde Simon vyhral etapu v silnej konkurencii.      

      
Po týchto výkonoch sa o talentovanú dvojicu začali zaujímať najlepšie celky na svete. Očakávalo sa, že obidvaja prirodzene zakotvia v britskom tíme Sky, ktorý má svoju základňu  v blízkosti ich domova, v Národnom cyklistickom centre v Manchestri. Lenže Adam a Simon si vybrali tím Orica – GreenEdge. Pre mnohých to bol prekvapujúci ťah, ale Simon to jasne vysvetlil: „Páčilo sa nám, čo nám povedali v Orice. Ak nebudeme jazdiť, prestaneme sa rozvíjať. Preto nám ponúkli veľa pretekárskych dní. Austrálska zostava nám predostrela perfektný plán, ktorý sa týkal nášho rozvoja. Neboli v tom peniaze, Sky mi ponúkol to isté. V britskom tíme je však prísna hierarchia, všetci pracujú pre lídrov, preto je pre mladých jazdcov náročné dostať vlastný priestor. A Oricu sme si vybrali aj z toho dôvodu, lebo mala záujem o nás obidvoch.“    

Do austrálskeho tímu ich priviedol tímový manažér Shayne Bannan, ktorého upútali na Tour de l'Avenir, ale mal o nich širšie referencie. Zaujala ho ich agresívna povaha na ceste a spôsob, akým vystupovali. Bol si istý, že majú fyziológiu a potenciál, aby niečo dosiahli. Simom bol robustnejší, vďaka tréningu na dráhe rýchlejší a výbušnejší, preto sa viac sústredil na jednorazovky. Adam bol klasickým, útlym vrchárom, ktorému boli predpovedané úspechy v GC. Postupne však obidvaja ukázali danosti, ktorými sa presadili na obidvoch frontoch.

 

 

 

V ročníku 2014 naozaj dostali bohatý súťažný program, keď sa zúčastnili WT pretekov a odkrútili si premiéru na Grand Tour, ale zároveň im Orica naordinovala aj potrebný čas na zotavenie. Simon obsadil dvanástu priečku v klasifikácii na Okolo Baskicka a stal sa lídrom tímu na Tour of Turkey. V kráľovskej etape si však zlomil kľúčnu kosť. Po vyliečení obsadil na drsnom britskom šampionáte tretiu priečku, a to bol dôvod, prečo dostal nomináciu na Starú dámu. Na najväčšom podujatí vydržal dva týždne, Orica ho nechcela vystaviť väčšej záťaži.

Adamovi vyšla táto sezóna nad očakávanie. Najskôr na Tour de San Luis finišoval na jedenástej priečke a vybojoval biely dres. Na Okolo Turecka mal robiť spoločnosť svojmu bratovi, ale po jeho odstúpení využil príležitosť a ukoristil celkový triumf. Na stúpaní Elmali ako jediný zachytil atak Reina Taaramaeho, ktorého o tri dni neskôr vystriedal na čele poradia. Adam predviedol v Selcuku agresívny finiš, vyhral etapu a získal na svojho konkurenta rozhodujúce sekundy. Pre mladého cyklistu to bol prelomový výsledok medzi profesionálmi a svoje kvality ukázal aj v nasledujúcich pretekoch.

Na Okolo Kalifornie obsadil celkovú štvrtú priečku, keď mu vyšli horské dojazdy, a vynikajúco sa prezentoval aj na Critérium du Dauphiné, kde v silnej konkurencii finišoval na šiestom mieste. Parádnu formu však nemohol ukázať na Tour de France, pretože Orica mu naordinovala odpočinok, a namiesto toho išiel zbierať skúsenosti na Vueltu. Ešte predtým vyhral svoju prvú klasiku, na GP Industria-Artigianato porazil Davide Formola. Ešte lepší výsledok mal na dosah na Clasica San Sebastian, kde prežil drsnú selekciu na čele pretekov s najlepšími vrchármi, ale tesne pred cieľom spadol v zjazde, a stratil veľkú šancu bojovať o titul.

V sezóne 2015 obidvaja pokračovali v nasadenom trende. Simon chytil výbornú fazónu na Okolo Baskicka, kde obsadil v kvalitnom štartovom poli piate miesto, a medzi najlepšími finišoval aj v Romandii a na Critérium du Dauphiné. Na francúzskom podujatí zaujal v poslednej horskej etape, kde prišiel do cieľa hneď za víťazným Froomom. Na TdF dosiahol najlepší výsledok v tretej etape, na Mur de Huy vybojoval ôsmu pozíciu.

Na druhý rok medzi profesionálmi sa nemohol sťažovať ani Adam. Najskôr sa umiestnil v Top 10 na Tirrene, no potom mal v Baskicku pád, ktorý ho vyradil z hry na niekoľko týždňov. Ale aj napriek tomu si odkrútil premiéru na Tour de France a medzi najlepšími finišoval na Mur de Bretagne a La Pierre-Saint-Martin, kde ustál demolačnú jazdu tímu Sky.

Vrchol celého ročníka však prišiel o čosi neskôr, v San Sebastiane. Drsný finiš na prudkých kopcoch a s bláznivými fanúšikmi prežil Adam na čele pretekov, a keď prišiel do cieľa, vôbec nevedel, že vyhral. Nemohol tušiť, že lídra Grega van Avermaeta zrazila motorka, čo mu otvorilo cestu za najväčším triumfom v kariére. Jeho forma v druhej časti sezóny rástla, preto mohol obsadiť na Tour of Alberta celkovú druhú priečku a na klasike v Montreale sa tiež dostal na stupne víťazov, keď ho porazil len Wellens.

 

 

Kontinuálny výkonnostný progres predvádzali britské dvojičky aj v sezóne 2016, tentoraz obidvaja zažiarili na Grand Tour. Ale Simon prekonal v tomto roku ťažšie momenty. Na Paríž – Nice obsadil v dobrej spoločnosti celkovú siedmu priečku, ale o niekoľko týždňov prišla správa, že po záverečnej etape sa v jeho tele našla zakázaná látka terbutalín. Vysvetlenie priniesol jeho zamestnávateľ, podľa ktorého tímový lekár zabudol požiadať o terapeutickú výnimku na túto látku, ktorou mal liečiť svoju astmu. UCI v podstate akceptovala toto tvrdenie, ale porušenie antidopingových sa stalo, takže Simon dostal 4-mesačný zákaz pretekania.

Kvôli tomu sa nemohol zúčastniť na Tour de France, ale cestoval na Vueltu. V príprave vybojoval štvrté miesto na Vuelta a Burgos a na španielskej GT potom predvádzal výborné výkony. Najskôr vyhral šiestu etapu, keď sa presadil agresívnym finišom, a potom už mohol myslieť na úspech v celkovom poradí. V rozhodujúcich etapách výborne fungovala jeho spolupráca s Estabanom Chávesom, ktorá posunula kolumbijského jazdca na pódium, a Simon sa mohol radovať z celkového šiesteho miesta. Po náročnom období tak zvládol svoj návrat na preteky na výbornú.

V úvodnej časti ročníka 2016 sa Adamovi nepodarilo nájsť ten správny rytmus, ale jeho pozornosť bola predovšetkým zameraná na Tour de France. Povzbudila ho štvrtá priečka na Tour de Yorkshire a o správnom načasovaní formy svedčilo siedme miesto na Critérium du Dauphiné, kde sa vytiahol najmä v horských etapách. 

 
Na Tour de France prišiel veľmi odhodlaný a svoju motiváciu predviedol v siedmej etape, keď pred cieľom zaútočil v skupine favoritov na Col d'Aspin. Britský jazdec si pred ostatnými vybudoval náskok, ale na flamme rouge spadol na neho nafukovací reklamný banner a stiahol ho na zem. Adam prišiel o svoju časovú výhodu a na jeho tvári pribudli štichy, ale organizátori v cieli upravili výsledky a bol mu ponechaný náskok, ktorý mal pred pádom. A to ho katapultovalo na priebežné druhé miesto v GC.

Potom všetci pozorne sledovali, ako zvládne britský mladík túto pozíciu v náročných pretekoch, ale Adam si počínal nad očakávania. Po ťažkých horských etapách a dvoch časovkách sa stále držal na tretej priečke a na udržanie senzačného miesta na pódiu potreboval zvládnuť už len jeden horský finiš. Na Saint-Gervais Mont Blanc však predviedol perfektný kúsok Romain Bardet, po ktorom sa zaradil v klasifikácii medzi Frooma a Quintanu. Adam však nemohol byť v Paríži smutný, celková štvrtá priečka za takýmito pretekármi nebola vôbec zlá na 23-ročného cyklistu. Ale aj tak sa predstavil na Champs-Élysées na pódiu, ako najlepší jazdec do 25 rokov.

 

Adam a Simon Yates sa systematickou prácou zaradili medzi najlepších jazdcov súčasnosti, ale ešte zďaleka neukázali svoj plný potenciál. Najlepšie roky majú stále pred sebou a so svojím prirodzeným talentom chcú dosahovať veľké úspechy na Grand Tour a na najväčších klasikách.    

 

A v roku 2017 sa stále neukázali. Pokojne môžeme povedať, že roky 2016 a 2017 sa v ich podaní dosť podobali. O niečo úspešnejší bol tento raz Simon, ktorý zvíťazil trikrát. Prvý zárez zaznamenal na Paríž - Nice, kde vyhral etapu číslo šesť. Nasledovala víťazná chuťovka Gran Premio Miguel Indurain a tiež štvrtá etapa na Tour de Romandie. Po Critérium du Dauphiné nasledoval pre Simona vrchol sezóny. Tour de France. Po urputných bojoch skončil v Paríži siedmy, za to s bielym dresom. Nahradil tak svojho brata, ktorý tento dres získal vlani. Podľa jeho slov sa dievča, ktoré ho dekorovalo čudovalo, že je tu opäť. Simon jej s úsmevom vysvetlil, že to bol minule jeho brat. Sezónu ukončil na Vuelte, kde sa stal podporným článkom pre Estebana Chávesa.

Podporným článkom pre Kolumbijčana bol aj Adam Yates. Tento vyhral jediný raz hneď v marci, keď sa mu podarilo ovládnuť GP Industria & Artigianato. Nasledovalo Giro, kde bol jazdec Oricy - Scott lídrom a vydalo to na deviate miesto. Dobre si počínal aj na Okolo Poľska, kde skončil piaty. Nasledovala Vuelta, kde spoločne s bratom pracovali pre už spomínaného Chávesa. Pre Adama ale sezóna ešte nekončila. Na pláne mal totiž taliansky trip, ktorý odštartoval na Giro dell'Emilia, pokračoval podujatím Miláno - Turín a ukončil ho klasikou padajúceho lístia v Lombardii.