Ako vyzerá práca rozhodcov na pretekoch akými sú Okolo Slovenska?

 

 

 

V 2. kategórii, resp. mali by sme povedať, v "druhej triede" UCI deleguje jedného rozhodcu s medzinárodnou licenciou, ktorý je hlavným rozhodcom. Pochádza vždy z inej krajiny. Posledné roky sme tu mali Portugalčana, Juhoafričana a teraz bude Slovinka. Ďalších nominuje miestna federácia, v tomto prípade Slovenský zväz cyklistiky. Jazdia na štyroch autách a ešte ďalší štyria rozhodcovia sú na motorkách. U nás plní jeden z moto rozhodcov aj funkciu motospojky - ukazuje úniku aj pelotónu rozostupy.

 

 

 

Hlavný vo svojom aute J1 na prvej pozícii za pelotónom, druhý J2 je pripravený obhospodáriť únik, J3 zvyčajne okolo 8-12. miesta v konvoji mechanických vozidiel, aby dohliadal na ich správanie. V aute J4 jazdí cieľový rozhodca, jeho asistent a časomerač. Tí sú zodpovední za výsledky v cieli ale aj na prémiách. Jeden rozhodca je ešte v aute, ktoré preteky uzatvára, v tzv. zberáku, kde kontroluje pretekárov, ktorí odstupujú, resp. sleduje, či neatakujú limit. Moto rozhodcovia dohliadajú na celé preteky a pomáhajú ak sa pelotón rozdelí na viac častí.

 

 

 

 

 

Jeho práca si vyžaduje množstvo byrokratických a administratívnych úkonov. Pred pretekmi najprv kontroluje propozície pretekov, či je všetko v súlade s pravidlami UCI. Kontroluje štartovú listinu, či niektorý tím nechce postaviť pretekára, ktorý nemá licenciu, alebo je pod trestom. Môže povoliť štart iba pretekárovi, ktorý je napísaný na stránkach UCI. Ďalej či vôbec daný tím môže štartovať na pretekoch. Pred štartom tiež absolvuje zhruba päť mítingov a porád. S rozhodcovským zborom, so športovými riaditeľmi, organizátormi, lekárom a sanitkami, políciou. Je to náročné, pretože často prichádza do neznámeho prostredia a na všetko má iba pár hodín. Je tam aj rečová bariéra, pretože všetci kompetentní ľudia, s ktorými prichádza do styku, neovladajú angličtinu a francúzštinu, teda akoby dva úradné jazyky UCI. Počas pretekov zodpovedá za športovú stránku vrámci pravidiel fair play a UCI. Kontroluje pohyb vozidiel. Povoľuje, resp. zamieta autám z konvoja prejazd cez pelotón. Kontroluje všetko možné. Bolo by to viac ako na hodinu rozprávania. Na konci posiela hodnotiacu správu UCI.

 

 

 

Myslím si, že dobrá. Máme skúsených rozhodcov, ktorí túto prácu robia dlho a berú vážne. Ja sa k tomu snažím prispieť tým, čím viem. Na tomto ročníku pretekov však nebudem celý čas. Bol som nominovaný za hlavného rozhodcu na pretekoch v Poľsku, takže po dvoch etapách odídem. Plánoval som už ísť do Poľska skôr, ale páni Privara s Lučaničom ma poprosili, aby som im aspoň na začiatku pomohol. Nebudem však oficiálne rozhodcom.

 

 

 

 

 

Ja sa snažím vždy s hlavným rozhodcom komunikovať už dopredu. Píšeme si e-maily, prípadne si zavoláme. Chcem ho trošku podporiť, uľahčiť mu situáciu, aby nešiel do úplného neznáma. Nenapadá ma nič špeciálne, čo by som mu povedal a bolo vyslovene iné ako na iných pretekoch. Myslím si, že organizácia je na zodpovedajúcej úrovni pretekov 2.2. Zahraničný rozhodca sa nemusí ničoho obávať. Vždy sa opýta práve na miestny rozhodcovský zbor, ale vždy ho ubezpečím, že pracuje dobre, určite nikomu nebude účelovo pomáhať, alebo tolerovať chytanie sa vozidla a podobne.

 

 

 

Myslím si, že kooperácia organizátorov, polície a rozhodcov je na slušnej úrovni. Strážcovia zákona sa snažia byť na všetkých dôležitých miestach, križovatkách, zastavovať autá. Rovnako traťoví komisári. Musím povedať, že som zažil aj množstvo pretekov s horšou organizáciou, autami oproti či s viacerými kolíznymi situáciami. U nás je to zriedkavé. V západnej Európe majú organizátori veľké problémy ustrážiť hustú cestnú sieť s množstvom automobilov. Napríklad v post-sovietskych či ázijských krajinách to polícia rieši extrémne razantne. Všetko totálne uzavrú. Zažil som už, tuším v Kazachstane, tridsaťkilometrový okruh, kde stál doslova každých sto metrov jeden policajt, ktorý nikam nepustil žiadnu živú dušu. V Číne som videl pri jednej etape možno až tisíc policajtov. Na západe to také extrémne nie je.

 

 

 

 

 

Áno, každý rozhodca hlavne dúfa, že keď bude z pretekov odchádzať, všetci účastníci budú živí a zdraví. Na úvodných poradách sa vždy preberajú železničné priecestia, ale musím povedať, že pán Lučanič má túto problematiku zvládnutú vynikajúco a toto je špecialita pretekov Okolo Slovenska. Možno za dvadsať rokov si nepamätám, žeby vlak skomplikoval etapu. So železničiarmi sú dohodnuté výborné podmienky. Preteky majú prednosť.

 

 

 

Vo väčšine západných krajín sú proti vodorovnému značeniu samosprávy aj polícia, nechcú mať takýmto spôsobom pomaľované cesty. Predsa len, niekedy trvá aj pol roka, kým dážď zmyje tieto značenia. Cyklisti v pelotóne si skôr všimnú zvislé. Ich výhodou je aj prenosnosť, nevýhodou finančná nákladnosť. Na Slovensku volia organizátori určitú kombináciu. To najdôležitejšie je označené obojako. Stane sa však, že sa cyklista pomýli a nezabočí správne. V pravidlách UCI sa však píše, že pretekár musí byť s trasou oboznámený. Pred etapou si ju naštudovať, takže na zlé značenie sa príliš nevyhovorí. Iné je, ak ho zle navedie policajt. V tom prípade sa rozhodcovia snažia dospieť k stavu, ktorý predchádzal danej situácii.