Vysiela Šport RTVS
Vlani v novembri parlament po veľmi netypickej zhode až 132 zo 135 prítomných poslancov schválil zmeny vo financovaní športu, v médiách toľko omieľaný "nový zákon o športe". Už zhoda naprieč politickým spektrom naznačuje, že sa dlho pripravovaný zákon stretol so širokou podporou odborníkov aj verejnosti. Prezidenta Slovenského zväzu cyklistiky Petra Privaru sme požiadali, aby nám rozmenil na drobné základnú problematiku nového financovania tak, aby jej porozumeli aj fanúšikovia cyklistiky, ktorí chcú byť v obraze, ale nechcú lúskať paragrafové znenie zákona.
Vysvetli nám, prosím, základnú podstatu zákona. Každému laikovi je jasné, že športové zväzy sú dotované ministerstvom školstva a sponzormi zo súkromnej sféry podľa vlastných schopností. Čo sa ale zmenilo?
"Základným posolstvom je ten populárny fakt, že do športu sa dostalo viac peňazí plošne. To znamená, že snáď nebolo zväzu, ktorý by na rok 2016 dostal menej peňazí ako rok pred tým hoci sa uplatňoval nový kľúč. Tiež je tam ešte potenciál ďalšieho rastu. Ale zmena je komplexná. Zákon sprehľadňuje financovanie, otvára ho verejnosti, viac sa zohľadňuje členská základňa, úspechy, popularita doma ale i vo svete.
Pre nás je napríklad výhodné to, že doteraz sme dostávali od ministerstva dotáciu na to, to, to a to. Často ale dochádzalo k situáciám, že sme peniaze potrebovali na niečo iné čo sa vyskytlo a nemohli sme to presúvať, mali sme zviazané ruky. Teraz je to už príspevok a zväz ho môže použiť podľa svojho uváženia, koniec-koncov každý zväz má svoje špecifiká a úradníci z vonku nemôžu dokonale poznať situáciu. Takže už je to menej o úradníkoch, viac o nás. Dostali sme viac peňazí a aj slobody s narábaním týchto prostriedkov. Za to ale musíme logicky dodržiavať prísnejšiu legislatívu, vytvorila sa funkcia kontrolóra zväzu a zverejňujeme viac financovania, resp. prehľadnejšie. Menili sme tiež stanovy atď. Je s tým spojené väčšie množstvo byrokracie, aby bolo všetko transparentnejšie.
Potom je tam strašne veľa legislatívnych úprav. Z takých väčších, ktoré ma napadajú, tak zákon sa snaží eliminovať živnosti u športovcov, ktorých často zväzy nútili spolupracovať na živnosť a potom mal s tým športovec kopec problémov, niekedy sa nemohol domôcť peňazí, vymotať sa zo zmlúv. Teraz už musí byť zamestnanec, čiže má väčšiu pohodu, menej starostí. Nášho zväzu sa to ale príliš netýka. Tiež po novom nahlasujeme do systému všetkých ľudí, ktorí majú niečo spoločné so zväzom - či sú to športovci, odborníci, tréneri, mechanici, funkcionári atď. Boli tam aj zmeny vo financovaní mládeže a podobne.
Niečo takéto šport veľmi potreboval. Dostal viac peňazí a na oplátku s nimi transparentnejšie pracuje. Myslím si, že sa šport posunul dopredu."
Cyklistika je teraz populárna, zvyšuje sa členská základňa a má aj výsledky, takže rozpočet sa zvyšuje?
"K tomu by som na začiatok povedal, že vlani si niektorý úradník povedal, že zväzy, ktoré majú olympijské aj neolympijské odvetvia na tie neolympijské nedostanú financie. Čiže máme napríklad veľmi úspešný cyklotrial aj sálovú cyklistiku, kde získavame množstvo medailí z vrcholného fóra, ale nedostali sme na ne peniaze napriek tomu, že sú plnohodnotnými odvetviami UCI. Samozrejme, ja nedávam tieto medaily na úroveň titulu majstra sveta Petra Sagana, ale je to svojím spôsobom dehonestácia ich práce. To znamená, že sme tento rok stúpli, ale mali sme mať ešte vyšší rozpočet. Teraz sa už našťastie vynárajú také hlasy, že by mali zohľadniť aj neolympijské disciplíny, takže v roku 2017 by sme mali dostať financie aj na ne.
Rastieme na základe posudzovania nových kritérií, ale je to trošku vrtkavé. Popularita športu sa často mení. Keď ľudia vidia v televízii Tour de France, cyklistika je populárna. Keby urobili prieskum deň po úspešnom zápase futbalovej reprezentácie, vyskočil by futbal. Počas MS v hokeji tento šport. Teraz bola olympiáda. Ľudia sledovali aj športy, o ktoré sa zaujímajú iba čisto na OH raz za štyri roky, ale inokedy im ani nezídu na um.
Ako šport sme vyleteli v minulých rokoch, ale pamätám si ešte, že sme mali rozpočet na úrovni vzpierania a rôznych maličkých športov, čo je pri toľkých odvetviach, základni aj množstve reprezentačných výjazdov nemysliteľné. Mali sme smolu, že existuje taká norma, že rozpočet zväzu môže rásť z roka na rok maximálne o dvadsať percent. My sme ale mali rásť výraznejšie, čiže tá kvázi medzera sa rokmi prehlbovala. Na druhej strane je to fajn v čase ak sa nedarí, lebo medziročne môžete klesnúť iba o desať percent."
Už v rozhovore asi pred dvoma rokmi sme sa rozprávali o tom, že samotné cyklistické výsledky úradníci ťažko vnímajú, nevedia s nimi pracovať. Posunulo sa to niekam?
"Je to tak. Problémové výsledkové kritériá sú celou jednou kapitolou - ako ich zaradiť do vzorca výpočtu financií. Úradníkov zaujímajú medaily z OH, MS a ME, čo bolo pre nás v olympijských odvetviach ešte donedávna nonsensom pri tej obrovskej svetovej konkurencii, ale teraz máme Petra Sagana, tak O.K., ale to je športovec ultra svetového formátu. Je neuveriteľné ťažké sa presadiť na týchto jednorazových podujatiach rôzneho profilu trate. Ministerstvo nijako nezohľadňovalo iné podujatia. Pre nás je obrovským úspechom ak Slovák štartuje na Tour de France, alebo vyhrá etapu na pretekoch UCI, ale to nikoho nezaujímalo. Našťastie sa to trošku pomaly mení, neboli sme jediní s takýmito problémami. Trošku podobné to má tenis. Tam sú najvyššie v hierarchii Grand slamy, tak sa uvažovalo, že by mohli byť etapové víťazstvá z top pretekov napríklad na úrovni prvého kola Wimbledonu, ale to je tiež sporné, lebo tam môžete dostať niekoho s divokou kartou alebo kvalifikanta, ale ak chcete vyhrať v etape musíte vždy poraziť všetkých. Cyklistika je skrátka špecifickým športom, ktorý potrebuje určitú mieru diplomacie, aby ju aj úradníci chápali.
Problémom je, že v komisiách, ktoré rozhodujú, historicky sedia ľudia a odborníci, ktorí nepočúvajú nás a ani hlas ľudu. To nie je len o Saganovi, ale dnes takmer nie je regionálneho politika, ktorý by nemal v programe budovanie cyklotrás. Je tu čoraz väčšie množstvo ľudí, ktorí milujú cyklistu. Na správnych miestach ale nesedia cyklistike naklonení ľudia čo ja dávam za vinu bývalému vedeniu zväzu, ktoré roky nerobilo nič, resp. prezidenta zaujímalo hlavne to, ako to "dobre" vymyslieť s cyklistickým štadiónom, ale lobing na správnych miestach úplne absentoval. Snažíme sa to zmeniť, ale ide to veľmi ťažko a pomaly. Často je to aj o politických rozhodnutiach. Ale globálne poviem, že áno, postupne sa vnímanie výsledkov v našom športe zlepšuje. Snáď o rok-dva to bude znova lepšie."
| Peter Privara pred štartom etapy na Okolo Slovenska 2016 (© J. Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Predpokladáte ale na zväze ďalší nárast finančných prostriedkov? Zdá sa, že áno...
"Áno, áno, nechcem aby to vyzeralo tak, že sa iba sťažujeme. Verím, že vo financovaní roka 2017 ešte porastieme o plných dvadsať percent, čo by nám veľmi pomohlo. Budeme sa snažiť zlepšovať napríklad aj na dráhe, kde v posledných rokoch nemáme extra výsledky, dlho sme nemali športovca na OH. Takáto investícia by sa nám mohla napríklad v budúcnosti vrátiť na základe výsledkov. Rovnako ako všetko spojené s mládežou. No a snažíme sa naďalej zlepšovať na všetkých frontoch. Budeme držať našim profíkom palce, aby mali úspechy, čo najvyšší počet bodov, aby Slovensko bolo vysoko v rebríčkoch. To všetko nám pomôže, aby sme rástli ďalej. Pri tomto ma ešte napadá, žeby si ľudia nemysleli, že Peter Sagan hviezdi celú sezónu, tak nám polovicu rozpočtu zabezpečí on. Každému športovcovi sa rátajú iba tri výsledky a zohľadňujú sa štyri posledné roky. Samozrejme, ako som vravel, výsledky nie sú zďaleka jediným faktorom."
Vraveli sme o nárazovom zvýšení financií do športu pred týmto rokom. Ako to bude vyzerať ďalej? Spomínal si, že keď v posledných rokoch cyklistika rástla, iné športy museli klesať.
"Ten problém, ktorý sme počúvali od všetkých športov, bol, že v posledných rokoch bola na šport vyčlenená malá a fixná dotácia, takže logicky keď cyklistika stúpala, iné športy klesali. Teraz po prijatí nového zákona dostali všetci viac. To sa už ale nebude opakovať v takomto rozsahu a už sa dá ísť hore aj dole ako som hovoril. Stúpať do 20 %, klesať do 10 %. Nie je to už ale fixné, že keď niekomu pridajú, inému vezmú hoci nemal zlý rok ako sa mohlo stať v starom systéme. Je predpoklad alebo prísľub, že celkový rozpočet na šport od štátu by mohol byť z roka na rok vyšší, ale nie sú tam konkrétne sumy. Rozhodne nie tak skokovo ako sa udialo pred rokom 2016. Prosto rozhodujú zložité vzorce výpočtu a sú nastavené skôr tak, aby šport ako celok mohol pomaličky rásť, nie, že polovica zväzov v roku 2017 príde o desať percent. Uvidíme čo prinesie budúcnosť. Pripravuje sa aj novelizácia zákona, takže za ten rok sa prišlo aj na potrebné menšie zmeny."
Pamätáme si, že sa tiež množili sťažnosti na obrovský počet športových zväzov na Slovensku, viac bolo alebo je neolympijských ako olympijských, takmer hocikto si mohol založiť zväz, ak mu to Slovenský olympijský výbor odklepol a mohol žiadať príspevok aj voliť vedenie SOV, čo bolo lákadlom. Bol tu značný neporiadok. Myslel na to nový zákon?
"Áno, to je ďalší pozitívny faktor. Viaceré zväzy sa dostali do pozície, že zrazu nespĺňajú podmienky na pridelenie štátneho príspevku. Jasné, legislatívne to boli na začiatku všetky, ale postupne prijali nové stanovy, zamestnali kontrolóra, prispôsobili účtovníctvo a odfajkli si všetky nové povinnosti, ako napríklad my. Niektoré zväzy ale ostali v pozícii, že nemohli splniť požiadavky. Našiel sa na to taký "bič", že slovenský zväz musí byť členom medzinárodného. Slovenský zväz vodného póla byť nemôže, lebo svetová vodnopólová federácia neexistuje. Vodné pólo je totiž odvetvím plaveckej federácie. A týchto príkladov je množstvo - kanoisti a tiež veľa menších športov. Takže zväzy sa musia postupne pospájať. Bude tam dovolená určitá miera samostatného fungovania, ale to už presne neviem, nás sa to netýka. Čiže zníži sa počet zväzov, som zvedavý kam sa dostaneme z tých 86 alebo koľko to bolo vlani, sprehľadní sa tým aj administratíva atď."
Ako je to vo vzťahu so sponzormi zo súkromnej sféry? Riešilo sa, čo by si mohli dať do nákladov, čo nie, či nebudú mať nejaké úľavy, ak budú sponzorovať šport. Ako to dopadlo?
"Došlo k miernym úpravám. Doteraz sme podpisovali zmluvu o reklame, teraz je to zmluva sponzorská s trochu iným a lepším znením. Ale to je viac-menej kozmetické. Hovorilo sa o takzvanom "superodpočte", že ak chce niekto podporiť šport, nezapočítal by si do nákladov sto percent, ale až stodvadsať. To by mohlo motivovať podnikateľov. Samozrejme, bolo to vymyslené tak, aby sa to nezneužívalo vo veľkom, platilo to iba pre firmy s určitým dosiahnutým ziskom. Táto zákonná úprava ale neprešla."
A ako to s ňou vyzerá v budúcnosti?
"Fúha, ja neviem presne. Záležať bude, v akej finančnej kondícii bude štát, aký pohľad na to bude mať ministerstvo financií. Či bude chcieť motivovať úspešných podnikateľov, aby bola ich podpora športu nie len dobrým pocitom, ale aj výhodnou záležitosťou. Je to na politikoch."
Ešte nás na záver zaujíma funkcia hlavného kontrolóra, ktorá vznikla na základe nového zákona. Vieme, že je ním Milan Dvorščík, takže človek ako na stvorený na túto pozíciu?
"To rozhodne (úsmev). Sme radi, lebo jeho zodpovednosť, precíznosť a orientácia v pravidlách sa presúvajú aj do tejto často byrokratickej roviny dodržiavania predpisov či stanov a vieme, že by mu nemalo nič uniknúť, teda budeme si správne plniť naše povinnosti vo vzťahu k štátu. Je to viac-menej poradný orgán. Chodí na školenia, dohliada na naše financovanie. Tiež je tu na to, aby pomáhal klubom, ktoré potrebujú vyriešiť nejaké záležitosti. Môžu sa na neho ľudia pôsobiaci v cyklistike obrátiť so svojimi problémami. Dohliada, aby konferencie / valné zhromaždenia všetkých odvetví správne prebehli. Je to dozorný orgán, aby niekto úmyselne, alebo ešte častejšie neúmyselne neurobil nejakú chybu. Pracujeme s množstvom ľudí - organizátormi, malými klubmi - ktorí sú často na všetko sami a zvyčajne dokonale nepoznajú legislatívu, takže malo by to prejsť cez neho."
