Vysiela Šport RTVS
Bicykel využívajú na tanec a akrobaciu. Alica Vinczeová, Dóra Szabó, Viktória Glofáková a Henrietta Domin, to sú slovenské sálové cyklistky, ktoré na konci roka 2016 vyhrali Česko Slovensko má talent a o týždeň neskôr získali bronz na MS v Stuttgarte. Viac o svete tejto cyklistiky nám porozprávala Alica Vinczeová.
Čo je sálová cyklistika?
Do sálovej cyklistiky patria cyklobal a krasojazda. Cyklobal hrajú dvaja cyklisti proti dvom s cieľom dostať loptu do brány. Na medzinárodnej scéne je to výhradne mužský šport. Skúšali sme ho na tréningoch a zabavili sme sa, ale nevedeli sme streliť gól. My sa venujeme krasojazde, ktorú by som charakterizovala ako akrobaciu na bicykli. Podobá sa gymnastike a tancu, tiež spája umenie a šport. Obsahuje jemnosť a estetickosť, ale aj disciplínu a náročnosť výkonu.
Ako si sa dostala ku krasojazde a vyskúšala si aj iné cyklistické disciplíny?
Zatúlala som sa k nej podobne ako moje kolegyne. Kolárovo je malé mestečko, takže každý v ňom každého pozná. Keď som videla krasojazdu v miestnej športovej hale, tak sa mi zapáčila. Vyskúšala som tréning a s pomocou trénerky som spravila prvý jednoduchý prvok. Povedala som si, že krasojazde sa chcem venovať dlhodobo.
Venuješ sa jej už viac ako 15 rokov. Čo máš na krasojazde najradšej?
Mám ju rada celkovo ako šport. Málokto zvládne na bicykli také náročné prvky, takže je to pre mňa výnimočné. Napríklad prvky, keď sa partnerka postaví na ramená partnera a krúžia na bicykli. Alebo stojka na bicykli. Je fascinujúce, čo dokážu najlepší a ako posúvajú hranice možného.
 Zostrih z MS 2016 aj s Nicole Frýbortovou |
Aké súťažné kategórie má krasojazda?
Jednotlivci, dvojice a štvorice. Vo všetkých súťažia ženy i muži, plus dvojica môže byť aj zmiešaná, čiže chalan a dievča. Osobne mám najradšej kategóriu štvoríc, v ktorej sme aj videli najväčší potenciál na úspechy. Predtým som robila sólo, dvojice aj štvorice naraz, čo bolo extrémne náročné.
Aké základné pravidlá má krasojazda? Kto vyhráva?
Máme k dispozícii päť minút, po ich uplynutí sa už body nerátajú. Pred súťažou si poskladáme choreografiu z 20 až 25 prvkov, ktoré musia byť zaregistrované a majú určené bodové hodnoty. Zoznam prvkov vždy predložíme porote, ktorá strháva body za chyby, čiže pády, dotyky so zemou i drobné zaváhania. Podľa výsledného súčtu bodov sa určuje poradie. Vyberať si môžeme približne z 200 zaregistrovaných prvkov. Možeme tiež predkladať UCI návrhy na nové prvky.
Aké súťaže absolvujete a kedy je v krasojazde vrchol sezóny?
Majstrovstvá sveta v krasojazde a cyklobale bývajú spoločné, konajú sa vždy na prelome novembra a decembra. Ale cyklobal má aj Svetový pohár, zatiaľ čo krasojazda nie. To je trochu demotivujúce. MS sú preto prakticky našim jediným vrcholom a okrem nich absolvujeme menšie prípravné podujatia ako Kolárovský pohár a otvorené šampionáty na Slovensku a v okolitých krajinách. Hlavná časť sezóny je pred MS, teda od augusta do novembra. Jazdíme aj Východoeurópsky pohár, ktorý spája Slovensko, Česko, Maďarsko a Ukrajinu, tiež súťaže v Rakúsku alebo Švajčiarsku. Počas roka absolvujeme v priemere desať až pätnásť súťaží. ME bývajú v máji, tiež spoločné s cyklobalom, ale na nich kladieme väčší dôraz na juniorov, keďže Henrietta Domin (2001) a Viktória Glofáková (1998) sú mladšie ako Dóra Szabó (1995) a ja (1990).
| Naše reprezentantky v krasojazde (© SZC) |
Cítiš stále strach alebo rešpekt z pádov?
Štvorica nie je až taká nebezpečná ako dvojica alebo sólo. Predtým som jazdila aj tieto disciplíny a zlomila som si obe ruky i nohy. Potom som sa veľmi bála a keď som skúšala rovnaký cvik, tak som sa celá rozklepala. Aj preto som sa rozhodla venovať už iba štvorici, kde sa ale tiež nebezpečne padá. Niekedy je to iba o zlomku sekundy. Dôležité je zoskočiť do strán alebo dopredu, aby sa zabránilo nárazu do bicykla. Vyskytujú sa aj nepríjemné pády na chrbát, ktoré voláme ako zhodenie z koňa. Keď sme začínali, tak nás držala trénerka, ktorá naše pády usmerňovala, ale ani to nie je stopercentná istota. Pýtajú sa nás, či sa učíme padať, no neučíme sa to. Rokmi sa v tom zlepšujeme.
Čo sa týka únavy a bolesti, ktoré časti tela trpia pri krasojazde najviac?
Podľa mňa celé telo. Musíme byť úplne spevnené a nemôžeme robiť zbytočné pohyby, pretože za to nám hneď strhávajú body.
Ako dlho sa učíte nové prvky?
Trvá to dlho, v našom športe je nevyhnutná vytrvalosť. Kým nový prvok poriadne ovládame a zvládneme ho bezchybne možno stokrát po sebe, tak prejde mesiac až pol roka. Keď som robila sólo, tak som sa dlho učila napríklad státie na riadidlách. Vo štvorici sme sa prvok hviezdy učili až rok, kým sme boli spokojné. Samozrejme, sú aj základné prvky, ktoré sa deti naučia za mesiac.
Deti radi machrujú jazdou na zadnom kolese. Čo by si im odporučila, ako sa to majú naučiť?
My máme špeciálne bicykle a na klasických by sme to asi ani nevedeli. Deti často dvíhajú riadidlá silou, ale podstatnejšia je technika. Treba zatlačiť do pedálov v správnom čase. Potom to už treba len skúšať. Ak by sa chceli naučiť aj iné prvky, tak prichádzajú na rad tréneri, ktorí im pomôžu.
V čom máte špeciálne bicykle? Vraj vážia dvakrát viac v porovnaní s cestnými strojmi.
Tie naše vážia približne 15 až 20 kilogramov. Majú pevný prevod, pohybujeme sa dopredu aj dozadu. Rám, riadidlá, sedadlo i koleso sú špeciálne upravené, aby sa na nich dalo stáť. Gumy sú indoorové, i keď občas ich využijeme aj vonku, kde sa viac ničia. Naše bicykle nemajú brzdy.
| Vystúpenie na Zlatom pedáli ešte v roku 2012 (© Jaroslav Maliňák) |
Ktoré prvky by ste ešte chceli pridať do vášho repertoára?
Piruety. Tie sú asi najťažšie vo štvoriciach a zvýšili by nám naše bodové hodnotenia.
A ako prebiehajú vaše tréningy? Dopĺňate krasojazdu inými aktivitami?
Trénujeme v priemere tri až štyrikrát za týždeň. Počas hlavnej časti sezóny pred MS sme to zvýšili až na šesť tréningov. Prípravu príležitostne dopĺňame behom alebo fitness cvičením. V rámci krasojazdy najprv skúšame jednotlivé prvky a na konci si viackrát dáme celú choreografiu. Niekedy nám choreografia trvá sedem minút, ale pravidelným tréningom, zrýchľovaním prvkov a šetrením zbytočných pohybov znížime čas pod limit päť minút. Dôležitý je aj výber hudby, ktorá nielen vyvoláva emócie, ale zároveň nám pomáha v časovej orientácii.
Vystúpeniami vyvolávate emócie, ale paradoxne tie vlastné asi potláčate, keď sa maximálne sústredíte. Snažíte sa o harmóniu tela a mysle...
Áno, aj v Talente nám hovorili, že sa máme viac usmievať, čo nie je jednoduché pri maximálnom sústredení a výkone. Ale keď nám ľudia tlieskali, tak sme cítili pozitívnu energiu. Celkovo sme si verili, mysleli sme pozitívne. Vedeli sme a vieme, že to musíme mať usporiadané aj v hlave, aby sme dosahovali úspechy. V minulosti sa nám viackrát stalo, že sme ovládali prvky, ale pre pochybnosti alebo nervozitu nám nevyšli.
Dá sa krasojazdou profesionálne živiť?
Nie, náš šport zatiaľ nie je taký rozvinutý. My to robíme popri práci alebo štúdiu, rovnako ako všetci majstri sveta. V Nemecku ale majú o čosi lepšie podmienky a viem, že viacnásobný majster sveta David Schnabel dostal finančné odmeny, byt, auto alebo niečo podobné. Baštami sálovej cyklistiky sú práve Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko.
Uživili by vás súkromné vystúpenia? Aké máte ďalšie ciele?
To by sme chceli vyskúšať. Dúfame, že sa to podarí. Víťazstvom v ČSMT sme opäť trochu viac zviditeľnili náš šport a máme viac ponúk. Po toľkých rokoch driny by sme boli šťastné, ak by sa nám to aj takto vrátilo. Už predtým sme absolvovali rôzne vystúpenia na Zlatom pedáli, plesoch alebo školách, ale neviem, či sa tým dokážeme uživiť. Teraz sme si dali pauzu. Viki zvažuje štúdium na vysokej škole, tak uvidíme, ako to dokážeme zladiť. Ale vždy máme radosť, keď zviditeľňujeme náš šport a keď sa ľuďom páčia naše vystúpenia.
Ako hodnotíš vaše pôsobenie v ČSMT a inšpirovali ste ďalších?
Keď sa naskytla takáto možnosť, tak sme neváhali. Vystupovali sme pod názvom ACT4 Slovakia, čo je odvodené od názvu našej kategórie v krasojazde. Páčilo sa nám, že sme si mohli prvky vymyslieť alebo upraviť podľa seba, čiže to bolo voľnejšie ako na súťažiach. Asi sme našim víťazstvom inšpirovali ďalších, pretože náš šport už reprezentovali aj v talentovej súťaži v Nemecku alebo v Taliansku. Zároveň chceme časť z peňažnej výhry vrátiť do športu a zavďačiť sa nášmu klubu ŠKC Kolárovo, kde sme sa všetko naučili a ktorému vďačíme za úspechy.
| Video vystúpenia v Česko Slovensko má talent |
Stretávate sa ako štvorica aj mimo súťaží a tréningov? Ak spravíte chyby, tak po sebe kričíte alebo to beriete športovo?
Mimo krasojazdy sa už veľmi nestretávame, ale máme dobré vzťahy. Samozrejme, je medzi nami cítiť vekový rozdiel, ten maximálny je jedenásť rokov. Dori a ja sme skúsenejšie, takže sme viac také líderky. Možno je to takto lepšie, že nie sme všetky rovesníčky a nebojujeme proti sebe. Keď niečo pokazíme, tak po sebe nekričíme. Ak niektorá niečo pokazí, tak to pokazil tím, veď aj výhry sú spoločné - tímové. Takže navzájom sa podporujeme, čo je podstatné.
Čím to je, že skoro stále vystupuješ ako hovorkyňa dievčat?
Keďže som najstaršia a venujem sa krasojazde najdlhšie, tak sme sa s dievčatami dohodli, že budem hovorkyňou. Nerobí mi to problém. Čiastočne to súvisí aj s citlivou národnostnou otázkou. Slovenčina sa učí na juhoslovenských školách niekedy povrchnejšie, respektíve sa v domácnostiach používa menej. Baby vedia po slovensky, len sa niekedy boja hovoriť, aby niečo nepokazili. Berieme to úsmevne a určite nechceme vyvolávať národnostné vášne. Dlhodobo reprezentujeme Slovensko, takže aj slovenské zástavy na konci vystúpenia v ČSMT boli primerané. Zároveň sme dosiahli úspechy aj vďaka tomu, že klub v Kolárove pomohli založiť nadšenci z maďarskej dediny Baj. Takže dôležité sú medziľudské vzťahy, a nie prípadné národnostné rozpory.
Samostatné Slovensko získalo na MS v sálovej cyklistike dosiaľ šesť medailí, v historickej medailovej bilancii patríme do TOP 15. Mohli by sme usporiadať MS? Aká je situácia?
Na Slovensku funguje jediný klub v Kolárove, ktorý je taký rodinný. Teraz už tam nepôsobia ani chlapci, ktorí asi nemali dostatočnú výdrž, takže v Kolárove už nefunguje cyklobal. Uvítali by sme väčšiu domácu konkurenciu, pretože spolu s konkurenciou by sme sa rýchlejšie učili a zlepšovali. Čo sa týka MS, tak ich organizácia je náročná a finančne nákladná. Potrebovali by sme nájsť spoľahlivých sponzorov a organizátorov, vhodnú športovú halu so súťažnou plochou a minimálne dvoma tréningovými, treba zabezpečiť šatne, ubytovanie i stravovanie pre športovcov. Ale myslím si, že by sa už patrilo, aby sme tiež zorganizovali šampionát. Okolité krajiny ho už hostili. Pevne verím, že je to uskutočniteľné a raz sa to podarí, i keď možno nie v najbližších rokoch. Najbližšie ME budú v Prahe a MS v Rakúsku.
MS v krasojazde sa konajú už od roku 1956. Prečo teda nie je populárnejšia?
Myslím si, že problém je v propagácii a možno v pravidlách. Videá krasojazdy majú státisíce zhliadnutí, ale náš šport nie je dostatočne rozšírený, napríklad v USA úplne absentuje. UCI už zlepšuje propagáciu. Teraz z MS publikovala správy, fotky i videá. Druhým aspektom sú veľmi striktné pravidlá, veď už za jemné pohnutie ruky sa strhávajú body, čo nás niekedy demotivuje. Myslím si, že choreografie by sa mali viac zamerať na prvky atraktívne pre ľudí. Niektoré prvky sú totiž veľmi náročné, ale nie sú až tak vizuálne pôsobivé. O popularizáciu sálovej cyklistiky a krasojazdy sa musíme snažiť aj my, športovci. Napríklad Nemci sa snažia pomáhať slabším národom, nášmu klubu v Kolárove odpredali dodávku za výhodnú cenu. Čo sa týka samotnej náročnosti prvkov, tak neviem, kde ďalej by sa ešte mohli posunúť hranice možného, najmä v sóle a dvojiciach.
Ďakujeme za rozhovor!
|
O sálovej cyklistike
• MS v cyklobale sa konajú od roku 1930, MS v krasojazde od roku 1956
• historicky najúspešnejší zostanú zrejme navždy českí bratia Pospíšilovci s 20 zlatými z cyklobalu
• samostatné Slovensko má na konte šesť medailí z MS v krasojazde, tri bronzy zo ženských štvoríc, plus dva bronzy a striebro v sóle žien zásluhou Nicole Frýbortovej
|
Súvisiace odkazy:
| Cyklobal na MS 2016 |
