Vysiela Šport RTVS
Naše tohtoročné "hodnotenie" cyklistických krajín začíname na Pyrenejskom polostrove. Španielsko sa stalo najúspešnejšiu krajinou v rebríčku UCI a až štyria jeho reprezentanti sa umiestnili v najlepšej dvadsiatke. Priestor dostane aj jeho západný sused, ktorý má vo svojich radoch síce len jedného pretekára v elitnej spoločnosti, ale o to výraznejšieho.
Puritov rok
Už druhý rok po sebe zohráva najvýznamnejšiu úlohu ohľadom výsledkov na španielskom poli Joaquim Rodríguez, ktorý v tejto sezóne opäť nazbieral pre svoju krajinu najviac UCI bodov. V tomto ročníku všetko podriadil úspechu na Tour de France, na ktorej sa ako 33-ročný predstavil len tretí raz v kariére. Na začiatok sezóny sa rozhodne nemohol sťažovať. V Ománe vyhral horskú etapu na Zelenú horu, na Tirreno – Adriatico zvládol explozívny finiš v Chieti. Správnu vrchársku cestu potvrdil aj v rodnom Katalánsku, kde obsadil celkové druhé miesto za Danielom Martinom.
Ardénske klasiky začali pre neho nešťastne, keď na Amstli padol a preteky nedokončil. Obhajoba prvenstva na Mur de Huy bola nemožná, preto pomohol k víťazstvu svojmu lojálnemu spolujazdcovi Danimu Morenovi. Na Liége – Bastogne – Liége mal víťazstvo na dosah, ešte 300 metrov pred cieľom bol prvý, ale nakoniec neustál mohutný atak Daniela Martina a z Belgicka odchádzal „len“ s druhým miestom. Prvé výkonnostné ťažkosti tak prišli v najhoršej možnej chvíli - na Critérium du Dauphiné. Tam, ako väčšina Španielov, úplne prepadol v časovke a aj v horách sa len tak-tak udržal pri Froomovi.
Varovné červené svetielko neprestalo blikať ani na Starej dáme, keď v Pyrenejách nezvládol útok Sky na Ax 3 Domaines. Lenže neskôr na Mt. Ventoux skončil štvrtý a v Alpách doslova prekypoval silou. Na Alpe d´Huez a Annecy-Semnoz krok po kroku eliminoval Contadora a napokon ho vystriedal na treťom mieste.
Potom neodolal volaniu milovanej Vuelty, na ktorej obsadil štvrté miesto a vyhral jednu etapu s cieľom na stúpaní Naranco. Na Majstrovstvách sveta bol jedným z lídrov španielskej reprezentácie. No nezvládnutý záver výborne rozohraných pretekov zo strany Rodrígueza a Valverdeho stál Purita zlatú medailu. Víťazstvo na Okolo Lombardie mu pomohlo vylepšiť náladu, keďže sa okrem iného dostal aj na čelo rebríčka UCI.
Aj Rodríguez cíti, ako mu roky utekajú, preto by pred ukončením kariéry určite rád získal víťazstvo na Grand Tour. Už avizoval, že v budúcej sezóne pôjde Giro d´Italia, kde je menší tlak a kopcovitejšia trať ako na Tour, a podľa všetkého sa zo všetkých síl bude snažiť odčiniť aj trpkú prehru z Florencie na budúcoročnom šampionáte, ktorý sa bude konať práve v Španielsku a možno na ešte ťažšej trase ako tento rok.
Bojovník Valverde
Alejandro Valverde takisto prispôsobil svoj pretekársky program Tour de France, ale celé jeho snaženie zmarila nešťastná trinásta etapa. Pritom do sezóny vstúpil úspešne. Vyhral jednorazovku na Malorke a etapové preteky Okolo Andalúzie. V rozlete ho pribrzdil nepríjemný pád na Okolo Katalánska a to práve vtedy, keď bol na čele podujatia. Ani súťažná prestávka mu však nezabránila excelovať na Ardénskych klasikách, keď na Amstli a Liége – Bastogne – Liége skončil na pódiu a na Valónskom šípe siedmy.
Aj v Romandii sa zmestil do najlepšej desiatky, podobne ako na Critérium du Dauphiné, ale tu takisto ako Rodríguez pred Tour avizoval výrazné problémy v časovke, i keď v kopcoch bol spoľahlivý. Skvelú vrchársku formu potvrdil aj na samotnej Starej dáme. Najskôr na Ax 3 Domaines sa dokázal spomedzi porazených najlepšie vysporiadať s besnením tímu Sky. Nešťastná veterná trinástka ho však v zdanlivo jednoduchej etape doslova odpárala z predpokladaného výrazného úspechu, ale Valverde bojoval až do konca a nakoniec sa mu podarilo pretlačiť na ôsme miesto v konečnom poradí napriek obrovskej strate v spomínanej etape. Na Tour patril jednoznačne k najlepším vrchárom a bez jeho tradičnej smoly na týchto pretekoch by mal veľkú šancu stáť pri Froomovi na pódiu.
Túto radosť si však urobil na Vuelte, kde rovnako predviedol úžasný výkon, keď až dvanásťkrát finišoval v najlepšej desiatke. Tretím miestom na Angliru definitívne získal skalp Joaquima Rodrígueza a piatykrát mával z pódia na domácej Grand Tour. Do štatistík sa zapísal aj vo Florencii, kde sa takisto piaty raz tešil z medaily, no tentoraz to bola radosť cez Rodríguezove slzy. Keby nedovolil v závere Ruiovi Costovi dobehnúť Purita, mohol to byť pre Španielov ešte veselší šampionát.
Valverdemu je jasné, že výhra na Grand Tour je už nad jeho sily, ale ako jeden z najtalentovanejších cyklistov na svete môže stále miešať karty na veľkých podujatiach. Navyše v domovskom tíme Movistar popri jeho bohatých skúsenostiach vyrastajú nesmierne perspektívni pretekári.
Zlepšujúci sa Moreno
Tretím najúspešnejším Španielom v sezóne bol prekvapujúco Daniel Moreno. Okrem sprevádzania v horách svojho lídra a kamaráta Purita dostal v niekoľkých pretekoch voľnú ruku a patrične to využil. Veľkým úspechom bol hlavne triumf na brutálnom kilometri Mur de Huy, kde vyhral svoju prvú veľkú klasiku, keď dostal požehnanie od Rodrígueza. Na Critérium du Dauphiné skončil celkove tretí a v kopcoch sa pohyboval lepšie ako jeho kapitán. Na Tour de France to už tak celkom neplatilo, ale najmä vďaka Daniho podpore sa Rodríguez dokázal prepracovať až na tretie miesto.
Na Vuelte sa tento večný domestik ukázal rovnako v parádnej forme. Skončil celkove desiaty, vyhral dve etapy (na brutálnom Valdepeňas de Jaén vyfúkol očakávaný triumf svojmu kolegovi) a na chvíľu sa obliekol aj do červeného dresu.
Výsledkový vzostup Daniho Morena prinútil šéfov tímu Kaťuša na začiatku sezóny premýšľať, či sa nehodí aj za skutočného lídra na veľkých podujatiach. Sám pretekár túto možnosť zavrhol a rozhodol sa pokračovať v Puritových službách. Na konci ročníka sa potom šéfstvo postavilo k jeho osobe tak "rusky“, pretože ho skritizovali za slabé výsledky vzhľadom k jeho výkonnosti.
Contadorova blamáž
Asi najväčšie sklamanie v tejto sezóne nastalo v okolí Alberta Contadora, ktorý sa môže pýšiť len víťaznou etapou v prvých pretekoch sezóny v San Luis. Štvrté miesto na Tour de France je pre niekoho životným snom, ale pre jazdca takého kalibru je to obrovským rozčarovaním. Na Tour de France sme ani raz nevideli jeho povestné zrýchlenie, ale vždy len to, ako odpadá zo skupiny favoritov. Všetci fanúšikovia čakali, že jeho forma bude počas sezóny kulminovať. Ale nestalo sa tak. Na Critérium du Dauphiné ho všetci tlačili očami, keď pri stúpaní na Valmorel konečne útočil. Lenže s týmto atakom si Froome poľahky poradil a ešte mu ukradol aj tú etapu. A ani na Tour to potom nebolo inak.
Na budúci rok sa El Pistolero dôrazne chystá napraviť svoju reputáciu na Starej dáme a prisľúbil aj účasť na Vuelte. Hneď po sezóne odhodlane vyhlasoval, že okamžite začína prípravu na tú nadchádzajúcu. Veľkou vzpruhou pre neho bude určite hocijaké víťazstvo, na ktoré čaká od minuloročnej Vuelty. Pištoľník je v najlepších rokoch, preto by bola veľká škoda, keby jeho éra už bola minulosťou.
Zmarený ročník
Ani Samuel Sánchez a Luis Leon Sánchez sa nemajú čím chváliť. Skúsenejší z nich Samuel neuspel na Gire ani na Vuelte a dosiahol len jedno víťazstvo, aj keď v najťažšej etape na Dauphiné končiacej na Superdévoluy. LL Sánchez bol po dopingových podozreniach stiahnutý tímom Belkin z pretekov a do sezóny naskočil len v menších podujatiach. Potom nedokončil Vueltu a na túto sezónu by určite najradšej zabudol. Okrem toho ani jeden z nich nemá nový tím na budúci ročník. Podobne slabý bol aj Igor Anton s rovnako neistou budúcnosťou.
Španielske nádeje
Mikel Nieve si aspoň vydupal sľubný kontrakt so Sky výkonmi na Tour, kde skončil šiesty na Ax 3 Domaines, tretí na Mt. Ventoux a aj v Alpách finišoval v prvej desiatke. Naopak veľmi dobrú sezónu mal Beňat Intxausti, ktorý dorazil do cieľa na ôsmom mieste na Gire a vyhral Okolo Pekingu, takže pre Movistar a Španielsko rastie ďalšia výborná osobnosť. Podobným prísľubom sú aj bratia Izagirreovci alebo Mikel Landa.
Portugalské zjavenie
Portugalsko sa dostalo do pozornosti cyklistického sveta hlavne vďaka výkonom a výsledkom Ruia Faria da Costu. 27-ročný pretekár prežil svoju prelomovú sezónu, ktorú zavŕšil triumfom na Majstrovstvách sveta. Prvý kvalitný výsledok dosiahol na Liége - Bastogne - Liége, kde obsadil deviate miesto. Potom len stúpal. V Romandii skončil celkove tretí, vo Švajčiarsku druhýkrát vyhral túto generálku na Tour. Tam bol súčasťou skvelého tímu popri Valverdem a Quintanovi, ale aj on utrpel straty v GC v trinástej etape. Potom sa mu však otvorila cesta za dvomi alpskými etapovými víťazstvami po dlhých únikoch, čím si vyslúžil v pelotóne veľký rešpekt.
Ani samotná príprava na MS nedopadla pre neho najhoršie, pretože na obidvoch kanadských klasikách skončil v prvej desiatke. Vo Florencii sa nemohol spoliehať na silný tím, ale len na svoj inštinkt a formu. Tú využil v poslednom okruhu na Fiesole, kde sa udržal vpredu medzi najlepšími, a aj na Via Salviati, kde urputne zápasil, aby mohol bojovať o medailu. Nakoniec mal v sebe toľko síl, že zlikvidoval malý Rodríguezov náskok a v cieli si zašpurtoval pre zlatý kov. Už v dúhovom drese potom odchádzal z Pekingu so štvrtým miestom, čo ho posunulo do najlepšej desiatky rebríčka UCI. Rui Costa od budúcej sezóny opúšťa lídrami nabitý tím Movistar a stáva sa najväčšou hviezdou talianskeho zoskupenia Lampre-Merida, ktorý mu zaručil kapitánsku úlohu na Tour de France. Máme sa teda na čo tešiť.
Z ostatných Portugalčanov zaujali v pelotóne Tiago Machado a Sergio Paulinho. Machado nenaplnil ambície v Radioshacku, ktorý s ním nepodpísal novú zmluvu, preto prestúpil do NetApp-Endura. V tomto roku dosiahol len dve umiestnenia v TOP 10 na Tour Down Under a Okolo Utahu. 28-ročný cyklista tak má v prokontinentálnom tíme šancu ukázať svoje zatiaľ neprebudené schopnosti. Sergio Paulinho bol Contadorovým lojálnym domestikom na rovinatých etapách počas celej sezóny a tejto práci obetoval svoje lepšie výsledky.
Rui Costa počas znenia hymny Portugalska na MS vo Florencii (foto: Jaroslav Maliňák)
