Cyklolekárnička (5. diel): Hmyzie hrozby

 

Hmyz, teda najrozšírenejšia trieda živočíšnej ríše, dáva ľudskému pokoleniu med, vosk, liečivé látky, závisí od neho kvalita pôdy a rozmnožovanie rastlín, celý potravinový reťazec a ekosystém. Dokonca kriminalisti a vedci využívajú schopnosti hmyzu, keďže disponuje lepším čuchom ako pes, stokrát lepším ako človek.

 

Hmyz však nie je len dobrým sluhom, ale aj zlým pánom. Pestrofarebný, spotený, dychčiaci a rýchly cyklista so sladkým banánom vo vrecku predstavuje dokonalú obeť širokého spektra hmyzích hrozieb. Včely, osy, sršne, čmeliaky, mravce alebo nenápadní prenášači chorôb ako komáre, kliešte či ploštice, stačí si len vybrať.

 

 

 

Človek zvládne z hľadiska toxicity stovky až tisícky bodnutí, častejšie zapríčiní zdravotné patálie alergický mechanizmus. Normálnou, respektíve nealergickou reakciou na bodnutie je lokálna bolesť, opuchnutie, začervenanie, svrbenie, pálenie. V prípade ak nemáme vedomosť o vlastnej alergii, tak pokojne zosadneme z bicykla, sledujeme ranu, chladíme ju a dezinfikujeme. Prípadné žihadlo vyťahujeme iba z boku, tak aby sme nevytlačili do rany ďalší jed.

 

Ak sa príznaky zhoršujú a rozširujú (šírenie opuchu, nevoľnosť, dýchacie problémy, závrate, točenie hlavy, búšenie srdca, vysoký pulz), alebo ak vieme o alergii, tak okamžite voláme lekársku prvú pomoc, pacienta uložíme do stabilizovanej polohy a na rad prichádza pohotovostný balíček, v ktorom by mali byť antihistaminikum, kortikosteroid, adrenalínové pero Epipen do svalov aj sprej na roztiahnutie priedušiek.

 

Pri systémovej alergickej reakcii, čo je menej ako pätina prípadov, môžu „ingrediencie“ z tohto balíčka rozhodovať o živote a smrti. Alergické reakcie sa rozdeľujú do piatich stupňov a najťažším je anafylaktický šok. Aj pre nealergikov môžu byť nebezpečné bodnutia do úst, dýchacích ciest a očí, keďže hrozí zadusenie alebo poškodenie oka.

 

 

 

V roku 2014 štartoval legendárny taliansky šprintér Alessandro Pettacchi na svojej poslednej siedmej Tour de France. Hneď počas prvej etapy ho poštípala včela, čo vyvolalo v jeho tele alergickú reakciu. Do cieľa rovinatej etapy prišiel netradične ako posledný so stratou vyše štrnástich minút. Tímoví lekári mu nasadili antihistaminikum, ktoré zabralo, ale s vedľajšími účinkami. Taliansky rýchlik prespal všetok čas mimo etáp a cítil extrémnu únavu, ktorá znížila jeho výkony.

 

Ešte horšie dopadol na Tour de France 2001 Jonathan Vaughters. Po uštipnutí osou počas voľného dňa mu tak opuchlo okolie oka, že musel odstúpiť, lebo nevidel na cestu. Medzinárodná cyklistická únia (UCI) mu neudelila výnimku na injekciu kortizónu rovnako ako o trinásť rokov neskôr Pettacchimu. Kortizón totiž patrí medzi steroidné hormóny, teda zakázané dopingové látky.

 

 

 

Okrem nosenia pohotovostného balíčka sú dôležité aj ďalšie defenzívne taktiky. Doslova od hlavy až po päty. V ideálnom prípade na hlave prilba so sieťkou na vetracích otvoroch, na očiach okuliare, zatvorené ústa, dlhé a priliehavé oblečenie, navyše nie v čiernom alebo pestrofarebnom prevedení.

 

Okrem toho žiadne prudké pohyby, žiadne parfémy, sladké vône a zbytočné kvapky potu, namiesto toho vhodný repelent. Samozrejme, aj pri dodržaní všetkých zásad zostanú hmyzie hrozby aktuálnymi. Riešením by mohlo byť uzavretie priateľského paktu medzi cyklistickou a hmyzou komunitou.

 

 

 

 

 

 

1. časť seriálu: Odreniny alebo prečo si holiť nohy

2. časť seriálu: Zlomené latinské slovíčka

3. časť seriálu: Tvrdohlavá, ale zraniteľná hlava

4. časť seriálu: Pozor na krk a chrbát