Wilier Triestina

Taliansku značku bicyklov Wilier založil Pietro Dal Molin v Bassano del Grappa. Centrálu tak vybudoval len 60 kilometrov od Benátok. V prvom povojnovom období jeho syn Mario bicykle vylepšoval tým, že výrazne začal využívať nikel a chróm. Pod jeho vedením sa zvýšila aj výroba spoločnosti. Druhá svetová vojna však priniesla presný opak - pozastavenie výroby. Podmienky po vojne ale znamenali pre Wilier novú nádej a rast. Zlá situácia po uzavretí prímeria priniesla pre spoločnosť úspech, pretože ľudia museli používať na dopravu bicykle. Druhým dôvodom úspechu bola popularita cyklistiky  na celom svete. Preto sa spoločnosť rozhodla sponzorovať profesionálny tím, ktorému šéfoval Giordano Cottur.

V tomto čase Dal Molin pomenoval spoločnosť podľa mena mesta Trieste. Spoločnosť sa tak od jesene 1945 už oficiálne premenovala na Wilier Triestina. Pre firmu sa stala typická červená farba bicyklov. O pár rokov sa  stáva už dostala medzi špičku talianskej cyklistiky. V rokoch 1949 a 1950 sa bicykle Wilier objavili na Tour of Flanders a Tour de France. Neskôr musela firma opäť bojovať so slabším záujmom, pretože prišiel motorový ošiaľ a razantne stúpla popularita motoriek a skútrov.  V roku 1969 odkúpili spoločnosť bratia Gastaldellovci.

 

Wilier Zero.7 (Obrázok č.1)

Model Zero.7 patrí do najvyššieho radu ponuky značky Wilier spolu s ďalšími populárnymi modelmi Cento 1 Superleggera. Pôvodná verzia bicykla má hmotnosť 6,48 kilogramu, čo je pod povoleným hmotnostným  limitom UCI. Samotný rám váži 850 gramov a vidlica 335 gramov. Rám je vyrobený kombináciou viacerých registrovaných technológií spoločnosti Wilier. Vlákna sú poprepájané špeciálnou látkou, ktorá ako celok poskytuje tuhosť, ale aj potrebné tlmenie vibrácií.

Bicykel tiež využíva prechod v priemere hlavového zloženia z  1"1/8 (horná časť) na 1"1/4 (dolná časť)(Obrázok č.2). Táto zmena priemeru zabezpečuje lepšiu ovládateľnosť a kontrolu riadenia. Novinkou na bicykli je konštrukcia stredového zloženia BB386, ktorá je výsledkom spolupráce so spoločnosťou FSA(Obrázok č.3). Konštrukcia pochádza z pôvodného konceptu BB30. Nové stredové zloženie je pevnejšie a tuhšie ako pôvodné BB30. Bicykel je osadený najvyššou radou spoločnosti Compagnolo, teda Super Record.

 

Sponzorstvo

Wilier od roku 2008 sponzoruje tím Lampre-ISD. Družstvo za tento čas dosiahlo výborné výsledky. V sezóne 2008 sa výrazne presadil Alessandro Ballan. Hneď na jar ukázal rastaúcu formu, keď na pretekoch Paris-Roubaix a Valonskom šípe skončil na treťom mieste. Na jeseň so pripísal víťazstvo v 7. etape na Vuelte, ktorá predpovedala jedho ďalší fantastický úspech. Ten sa dostavil v podobe dúhového dresu z Majstrovstviev sveta. Úspech tímu priniesol aj Marzio Bruseghin, ktorý vyhral 10. etapu na Gire a celkovo skončil tretí.

Rok 2009 nebol taký úspešný. Významnejšie výsledky pre Lampre a Wilier vybojoval len Damiano Cunego, ktorý si z Vuelty odniesol vavríny z ôsmej a štrnástej etapy.

V roku 2010 však prišli ďalšie veľké chvíle. Alessandro Petacchi na Tour de France vyhral dve rovinaté etapy - prvú a štvrtú. Neskôr mu tieto víťazstvá a body z ďalších etáp vyniesli zelený dres. Po starej dáme sa mu podarilo vyhrať etapu ešte aj na Vuelte.

Minulý rok k úspechom prispeli vrchári. Konkrétne sa v sezóne skloňovali predovšetkým Damiano Cunego a Michele Scarponi. Na jar sa presadil Scarponi. Hoci bez etapového víťazstva, ale predsa si dokázal udržať až do konca Gira druhé miesto. Určite si ho ale zaslúžil, pretože jazdil dobre. Dokázal vybojovať 3. miesto v 16. etape a 4. miesto v 14. etape. Navyše po zastavení činnosti Albertovi Contadorovi pre doping a následnom odobratí víťazstiev od Tour 2010 až po súčasnosť, sa stal práve Michele víťazom Gira od zeleného stola. Inak na Giro 2011 bude Lampre spomínať dlho. Diego Ulissi totiž zvíťazil v 17. etape a hviezdil aj Alessandro Petacchi. Zvíťazil v druhej etape, v šiestej bol druhý a v ôsmej, desiatej a dvanástej etape si pripísal tretie miesta.

Spomínaný Damiano Cunego zase veľmi dobre jazdil na pretekoch okolo Švajčiarska, o ktorých sa hovorí, že sú po veľkej trojke najťažšie. Vyjazdil si celkové druhé miesto. Slovákom však z týchto pretekov navždy zostane v srdci výkon Petra Sagana. Dátum 13. jún a ťažká tretia etapa ukázali, že Peťo dokáže vyhrávať aj v horských etapách. Práve v tejto etape podal heroický výkon v stíhaní úniku Cunego. Nakoniec však musel skloniť hlavu pred našim rýchlikom. Peťo všetkým ukázal skvelý zjazdársky štýl a pár kilometrov pred cieľom Cunega dostihol. Za cieľovou páskou už Damiano len krútil hlavou, kde sa v takom mladom pretekárovi berie tá obrovská sila a musel sa uspokojiť s druhým miestom.