Blížiace sa MS v Ponferrade už začínajú hypnotizovať pretekárov

Aj keď je pred nami ešte posledná Grand Tour v sezóne, na ktorej sa schyľuje k poriadnej vrchárskej šarvátke, nezadržateľne sa blížia aj majstrovstvá sveta. Na toto nevyspytateľné podujatie si brúsia zuby mnohí cyklisti, ktorí tak postupne začínajú rozpaľovať svoje nedočkavé motory.

Ani dve stúpania nemusia vrchárom stačiť 

Keď bola zverejnená informácia, že cyklistický šampionát sa uskutoční v roku 2014 v španielskom 80-tisícovom meste Ponferrada, viacerí predpokladali, že organizátori postavia náročnú trať vyhovujúcu domácim vrchárom. Po detailnom zverejnení profilu však môžeme povedať, že navrhnutý okruh nie je taký ťažký ako v minulom roku vo Florencii, keď sa po poslednom stúpaní udržali na čele iba štyria jazdci. Kým v ostatnej edícii šampionátu sa riešilo, či sa udržia borci ako Sagan a Gilbert na pripravených stúpaniach s najlepšími vrchármi sveta, tentoraz panuje zhoda, že okruh v Ponferrade oveľa viac vyhovuje špecialistom na jednorazové podujatia.

V minulosti bývalo zvykom, že cyklisti pred príchodom na záverečné okruhy absolvovali niekoľko desiatok jednoduchších kilometrov na rozjazdenie, po ktorých sa začala skutočná cyklistika na náročných úsekoch. V tomto roku však okamžite nabehnú na stredne ťažký okruh, cez ktorý preto musia prebehnúť viackrát. Štartovať a finišovať sa bude teda v okolí mesta Ponferrada a charakteristickými znakmi trate budú dva kopce. Ten prvý z nich Alto de Montearenas (5 km; 3,5 %; max. 8 %) príde na rad po odjazdených desiatich kilometroch a jeho parametre nemusia rýchlych pretekárov vôbec vyľakať. Ani druhá kopcovitá prekážka s názvom Alto de Compostilla (1,1 km; 6,6 %; 11 %) nevzbudzuje príliš veľkú hrôzu, zvlášť ak sa jej vrchol nachádza štyri kilometre pred cieľom.

Veľký rešpekt však musí vzbudzovať dĺžka podujatia (255 km), počas ktorej jazdci prekonajú tento 18-kilometrový okruh až štrnásťkrát. V konečnom dôsledku na pretekárov čaká až 4284 nastúpaných výškových metrov, ktoré musia zvládnuť vo veľmi vysokom tempe. Reprezentačný tréner talianskeho výberu Davide Cassani sa na margo profilu vyjadril: „Na tomto okruhu musíme vymyslieť niečo špeciálne, pretože ak sa dostane do cieľa 30-členná skupina, ako mnohí predpokladajú, bude to pre nás znamenať prehru. Naše šance sa zvýšia vtedy, keď sa bude jazdiť veľmi tvrdo. Obidve stúpania sú ťažké, ale nie selektívne. Prvé z nich nie je dostatočne náročné, aby ste na ňom utrhli šprintérov. Záverečný krátky a strmý kopec znamená dve minúty brutálneho úsilia. Ak si na jeho vrchole vybojujete pár sekúnd, môžete vydržať až do cieľa.“

Cyklistické veľmoci nebudú šetriť palebnou silou

Cassani zároveň priznal, že trať nie je celom podľa gusta Vincenza Nibaliho, pre ktorého sú majstrovstvá sveta ďalším veľkým cieľom v tejto sezóne, a ako úradujúci šampión Tour de France bude aj lídrom talianskej reprezentácie. „Nie je to kurz pre Nibaliho, ale môžeme sa pokúsiť niečo s tým urobiť. Možno sa pokúsi v polovici pretekov iniciovať brejk, do ktorého sa dostane okolo desať cyklistov, a prinúti ostatné celky naháňať ho.“ Davide Cassani verí, že po zvládnutej Vuelte sa vo výbornej forme predstaví Fabio Aru, ktorý má byť jeho tajným tromfom. Okrem neho sa spomínajú aj také mená ako Giovanni Visconti, Oscar Gatto a Matteo Trentin.

Generálkou na majstrovstvá sveta bol nedávny španielsky šampionát, ktorý sa uskutočnil presne na tejto trase. Na druhom mieste skončil Alejandro Valverde, ktorý v cieli prenechal celkový triumf svojmu kolegovi z Movistaru Ionovi Izagirremu. Po tomto podujatí minuloročný bronzový medailista z Florencie povedal: „V skutočnosti to bolo oveľa ťažšie, ako to na začiatku vyzeralo. Všetci sme boli po skončení podujatia skutočne unavení, a ak dnes neprekročila vzdialenosť dvesto kilometrov, môžete si predstaviť, aké to bude na majstrovstvách sveta. Nebolo veľa útokov, ale tempo bolo veľmi vysoké a po každom okruhu odpadali pretekári z hlavnej skupiny. Moje priemerné hodnoty vo wattoch boli 290.“ Valverde bude určite patriť medzi tých domácich cyklistov, ktorí budú na trati veľmi motivovaní. Azda netreba dodávať, že podobné podujatia patria medzi výstavne kúsky jeho kariéry.

Tradične nabitú zostavu postaví Belgicko a prostredníctvom Philippa Gilberta, Toma Boonena či Grega van Avermaeta môže hrať viacerými výbornými kartami. Van Avermaet je každým rokom na jarných klasikách silnejší, okrem toho na Tour de France bol počas zvlnených etáp stále v popredí. Jeho forma počas sezóny je stále veľmi dobrá a verí, že jeho veľké víťazné chvíle sú už na dosah. „V pretekoch som zažil všetky možné situácie a ukázal som, že jarné klasiky zvládnem. Trasa majstrovstiev sveta mi vyhovuje. Je jednoduchšia ako v minulom roku, ale je vhodná pre tých klasikárov, ktorí sú dobrými lezcami. Je pravdepodobné, že do cieľa príde malá skupina. Ak sa tam udržím, v tom prípade som jeden z najrýchlejších jazdcov v pelotóne. Môžem sa stať majstrom sveta, ak všetko do seba zapadne.“

Tom Boonen nemá rád otázky novinárov o tom, kto bude lídrom belgického výberu. Je dostatočne skúsený, aby vedel, že o všetkom rozhodne momentálna forma a komu sa ju podarí najlepšie využiť priamo na trati. „Líderstvo nie je niečo, čo by ste si mali pýtať, ale malo by prísť prirodzene s vašimi výsledkami. Na majstrovstvách sveta budem veľmi motivovaný, pretože v rokoch 2010 a 2011 som prišiel o moje dve posledné príležitosti, kde som mal šancu uspieť. Na tomto profile môže byť úspešných niekoľko typov pretekárov. Bude to o prežití a čakaní na záverečné kolo, ako tomu bolo v posledných ročníkoch. Pre mňa bude ideálne, ak zostanem v záverečnej skupine, ale budem musieť byť dostatočne silný.“

Spartakus má ešte jednu túžbu

Bohatú kariéru má za sebou aj Fabian Cancellara, ale jeden chýbajúci úspech by sa ešte zmestil do jeho zbierky veľkých víťazstiev. Švajčiarov najbližší cieľ je preto zreteľný. „Je jasné, že pred skončením pretekania chcem získať majstrovský titul. Ale naozaj nezáleží, či to bude ešte v tejto sezóne, alebo na budúci rok v Richmonde v USA. Možnože v septembri budem jedným z favoritov, ale po všetkých tých rokoch ako profesionál som sa naučil jednu vec, že šport je nevyspytateľný. Nebol som si pozrieť trať v Ponferrade, ale poznám tie cesty, už som na nich jazdil. Videl som niekoľko videí a mám množstvo informácii. Teraz už len stačí postupovať podľa plánu.“