Vysiela Šport RTVS
Pohľad na sezónu slovenských jazdcov vo World Tour musí byť aj tentoraz radostný, pretože obidvom našim najlepším cyklistom sa podarilo nadviazať na svoje hlavné úspechy, a medzi elitnými pretekármi sa objavilo ďalšie slovenské meno.
Špecifický ročník Petra Sagana
Peter Sagan vstúpil do uplynulej sezóny s honorom najuniverzálnejšieho jazdca v svetovom pelotóne, ktorý nemá na Tour de France v bodovacej súťaži konkurenciu, a korunného princa jarných klasík, keďže v roku 2013 dosiahol na týchto terénoch neskutočné výsledky. Pre samotného jazdca to bola špecifická sezóna aj z pohľadu končiaceho kontraktu s Cannondalom, takže 24-ročný Žilinčan mal veľkú motiváciu, aby si výbornými výkonmi vyjazdil lukratívnu zmluvu. Na začiatku tohto ročníka bol ale najdôležitejším fakt, že Sagan prestal byť talentovaným cyklistom budúcnosti, ale stal sa jedným z najnebezpečnejších jazdcov na pretekoch, a tým pádom hlavným favoritom na víťazstvo, proti ktorému treba na trati zosnovať protiopatrenia. A v priebehu celej sezóny sme mohli vidieť, že práve on sa stal pre ostatných oponentom číslo jeden.
Piaty rok v talianskom tíme Cannondale odštartoval v argentínskom San Luis, potom sa presunul na Blízky východ. Zo šprintérskeho Dubaja odchádzal s dvomi pódiovými umiestneniami, ale prijateľnejšie terény našiel v Ománe, kde napokon dosiahol svoje prvé víťazstvo v roku v kopcovitej etape po úniku s Uránom a Nibalim. Ostatné príležitosti ale nevyužil, zjavná bola najmä jeho snaha v rovinatých dojazdoch príliš neriskovať. Slovenský šampión sa chcel v uplynulej sezóne predovšetkým zamerať na veľké triumfy, ten prvý mal prísť na talianskej klasike Strade Bianche. A tam sme videli znovu dravého Sagana, ktorý na jednom krátkom kopci zaútočil niekoľko kilometrov pred cieľom a zbavil sa mnohých silných cyklistov. Na jeho smolu sa však pri ňom udržal Michal Kwiatkowski, ktorý jazdil v tej chvíli v skvelej forme a ktorý ho nakoniec na cieľovom kopci nechal za sebou. Pre Sagana to bola prvá trpká prehra, ale nemusel byť nespokojný, pretože prišla po výbornom výkone.
Klasiky ťažšie ako v minulom roku
Na Tirrene vyhral bodovaciu súťaž a jednu etapu po šprinte okresaného pelotónu, a potom už pred dverami stál najdlhší jarný monument Miláno – San Remo. Saganov prvý sezónny cieľ na 
mamutej porcii kilometrov poznačili ťažké poveternostné podmienky, ktoré ovplyvnili samotný záver podujatia. Po náročnom priebehu nechcel na konci nikto míňať sily na útočenie, preto sa pred cieľom objavilo tridsať jazdcov s vidinou cenného triumfu. V takejto mase pretekárov a po vyčerpávajúcom dni bol šprint takpovediac nevyspytateľný, a Peter Sagan obsadil nakoniec desiate miesto. Až teraz musel byť prvýkrát v ročníku sklamaný, ale pred sebou mal stále dostatok cieľov.
Turné po mačacích hlavách nemohol odštartovať lepšie ako víťazstvom na E3 Harelbeke. Práve tu, na „malom“ Tour of Flanders, predviedol najlepší výkon jari. Na konci pretekov sa prepracoval do štvorčlennej vedúcej skupiny, kde si v úplnom závere dokázal ustriehnuť útoky dvojice borcov z OPQS a na cieľovej páske aj poraziť, vrátane Thomasa. Obhajoba na Gent - Wevelgem dopadla takisto výborne, harmonické preteky vyvrcholili hromadným dojazdom, kde vybojoval tretie miesto, takže sa mohol pokojne sústrediť na hlavné ťažisko kockových klasík, a to na Okolo Flámska.
Bolo prekvapujúce, že mimoriadne náročná trať sa nestala aj príliš selektívnou, čo na konci pretekov využili mnohí jazdci na útočenie. Pre Petra Sagana bolo obrovskou nevýhodou, že v tých momentoch nemal pri sebe žiadneho spolujazdca, preto musel niekedy sám jazdiť na čele skupiny prenasledovateľov, čo ho stálo veľmi veľa energie. Tá mu potom chýbala v rozhodujúcich okamihoch, keď nedokázal zachytiť kľúčový atak Cancellaru. Hoci slovenský cyklista jazdil veľmi, veľmi motivovane, drsné podmienky na trati a v niektorých momentoch neochota konkurencie spolupracovať vyústili do celkovej šestnástej priečky. V každom prípade to bola pre neho nezaplatiteľná skúsenosť, ktorú určite využije v nasledujúcich edíciách. Na Paríž – Roubaix sa potom prišiel výsledkovo revanšovať. Jeho šieste miesto, odvážny atak na konci a finiš v kŕčoch signalizovali, že na kockách počas uplynulých dvoch týždňov nechal úplne všetko.
Na Tour misia splnená, MS pod ťarchou únavy
Nasledovala povinná prestávka a klasická cesta do Kalifornie, ktorá skončila štvrtou obhajobou zeleného dresu a jednou víťaznou etapou. Podobný rezultát dosiahol aj na Okolo Švajčiarska, kde už jeho forma správne vrcholila pred Tour de France. Dokonalú generálku mierne naštrbili iba štyri príležitosti, kde mu víťazstvo uniklo pomedzi prsty. A získanie slovenského majstrovského dresu sa pomaly stáva národnou tradíciou. Na francúzsku Grand Tour tak prišiel Peter Sagan opäť v perfektnej forme, ktorá mala vyvrcholiť na parížskom pódiu zeleným dresom.
Do podujatia vstúpil ako uragán, počas prvých siedmich etáp neskončil horšie ako piaty, v každej jednej mal šancu na etapový úspech, ale zakaždým mu k tomu chýbalo tak málo a zároveň tak 
veľa. Na konci pretekov víťazstvom v bodovacej súťaži s prehľadom splnil svoj hlavný cieľ, ale bolo na ňom vidieť sklamanie, že sa mu ani raz nepodarilo triumfovať v etape. Pritom až jedenásťkrát finišoval v TOP 10, takouto konzistentnosťou a všestrannosťou sa nemohol pochváliť ani jeden jazdec, no vždy sa našiel niekto, kto mal na konci náročného dňa väčšiu radosť, hoci to Sagan skúšal rôznymi spôsobmi. Či na konci útočil alebo sa spoliehal na spoločný dojazd do cieľa, jeho súperi vždy našli spôsob, ako mu prekaziť cestu za víťazstvom. Jeho univerzálnosť nútila ostatných jazdcov vymýšľať na trati protiopatrenia, a to je, žiaľ, legitímny spôsob cyklistického boja. Sagan sa mohol utešovať aspoň tým, že takúto „pozornosť“ si zaslúžia len výnimoční cyklisti.
Po tejto fyzickej a psychickej zaberačke si potreboval pred MS poriadne vydýchnuť, preto neabsolvoval tradičné turné po Severnej Amerike, ale bez veľkého cestovania sa rozhodol zúčastniť na Vuelte. Druhá Grand Tour v sezóne mala po dovolenke slúžiť najprv na rozjazdenie, prvý týždeň tomu jasne nasvedčoval. Ale keď sa ani v tom druhom necítil na trati komfortne, podujatie nedokončil a na Ponferradu sa pripravoval bez reflektorov médií a fanúšikov. Na majstrovstvách sveta potom len potvrdil, že na tretí vrchol sezóny sa mu nepodarilo pricestovať vo svojej top forme, čo deklaroval aj svojím vyhlásením, že bol rád, že preteky vôbec dokončil.
Aj keď práve skončený ročník nebol z jeho pohľadu výsledkovo tak bohatý ako predchádzajúci, čo priznal i samotný slovenský šampión, svoje miesto v absolútnej svetovej špičke si zastal na výbornú. Veď kvôli nemu musia meniť pravidlá bodovacej súťaže na Tour de France a práve jemu sa venujú taktické porady všetkých tímov pred štartom jarných klasík. Jeho jediným synonymom slabosti bola tímová podpora, ktorá sa však po prestupe do Tinkoff-Saxo, čo bol cyklistický transfer roka, výrazne zlepší a konečne dostane do rúk zostavu, ktorú si jeho kvality zaslúžia. Preto už v tej nasledujúcej sezóne môžeme vidieť, ako skutočne dokáže jazdiť Peter Sagan, keď má okolo seba silný tím a skúsené vedenie.
Spojenie Velits a BMC fungovalo na prvý šup
Peter Velits dostal po prestupe do BMC jasné pokyny, že jeho funkciou bude čo najviac pomáhať Tejay van Garderenovi na Starej dáme, a v záujme americko-švajčiarskeho celku bolo aj využitie jeho časovkárskych schopností. Hneď v prvých pretekoch v novom drese sa umiestnil na deviatom mieste v Dubaji, kam ho posunula 10-kilometrová časovka. Na Paríž – Nice sa potom nečakane ocitol v úlohe lídra tímu, pretože van Garderen podujatie nedokončil. Na klasikárskych profiloch Velits nestrácal zbytočný čas, preto na konci podujatia svietila pri jeho mene opäť deviata priečka, tentoraz však určite cennejšia. Tento výsledok potešil aj vedenie BMC, pretože po odstúpení TVG sa našiel niekto, kto zachránil vysoké ambície zoskupenia.
V Baskicku už naplno zarezával po boku svojho amerického kapitána, ktorému pomohol k šiestemu miestu. Jarnú časť zakončil na Okolo Romandie, kde ale ochorel a preteky nedokončil. Medzitým si odskočil aj na ardenské klasiky, ale ich výsledky nikdy nemajú vplyv na jeho prípravu na Tour. Tá bezprostredná odštartovala na Critérium du Dauphiné, kde sa v štvrtej etape končiacej v mestečku Gap dostal do početného úniku, ktorý po prekonaní známeho kopca Col de Manse pretavil na veľmi dobré piate miesto. Pred samotnou Tour de France ešte stihol potvrdiť povesť najlepšieho slovenského časovkára.
Vo Francúzsku sa udržiaval na veľmi dobrých priečkach až do siedmej etapy, kde prebehla pamätná výmena bicykla medzi ním a van Garderenom, a Peter Velits mohol zabudnúť na umiestnenie v TOP 20. Jeho hlavnou úlohou bolo priviesť kapitána tímu pod záverečný kopec, čo sa mu darilo na jednotku. Bolo už smolou celku BMC, že v tej siedmej etape odstúpil z podujatia Darwin Atapuma, ktorý mal byť poslednou inštanciou pre TVG. Velits sa popri tom všetkom objavil v úniku sedemnástej etapy finišujúcej na Pla d'Adet, kde vyzeral byť vo veľkej pohode, ale cieľové stúpanie si nakoniec vyžiadalo svoju daň. Tento bojovný výkon si určite zaslúžil lepší výsledok. V záverečnej časovke jednotlivcov obsadil miesto v druhej desiatke a približne tam mohol patriť v celkovom poradí, keby na jeho strane stálo málinko viac šťastia.
Sezónu zakončil výnimočným úspechom, keď si vybojoval zlatú majstrovskú medailu z TTT a ako jediný jazdec na svete sa preto môže pochváliť zlatým hetrikom. V tíme BMC našiel Peter Velits ocenenie svojich kvalít a výborné zázemie, ešte by to chcelo vyšperkovať tento angažmán ďalšími individuálnymi úspechmi.
Pomocníci ostali bez úspechu, ale to je ich údel
Takisto jeho brat Martin sa teší podpore klubu OPQS, ktorý s ním predĺžil zmluvu o ďalšie dva roky, hoci patrí medzi tých „neviditeľných“, ale kvalitných a potrebných jazdcov, ktorí sa neváhajú obetovať pre druhých pretekárov. V nabitej zostave belgického celku sa predstavil na niekoľkých jarných klasikách, veľmi dobrý výsledok dosiahol na Brabantskom šípe, kde finišoval so stratou len niekoľko sekúnd na víťazného Gilberta. Najlepšie umiestnenie vybojoval v piatej etape na Okolo Kalifornie, keď mu v cieli v Santa Barbare pridelili dvanástu priečku. Domácim fanúšikom sa predstavil na Okolo Poľska, ale v etape končiacej na Štrbskom plese sa musel starať o nečakaného lídra pretekov Petra Vakoča, preto musel opustiť osobné ambície. Tie nakoniec potlačil aj na Vuelte, keďže Rigoberto Urán patril medzi najlepších cyklistov, až kým neochorel. A počas rozhodujúcich etáp už Martin Velits nenašiel vhodnú príležitosť, aby sa predstavil v úniku.
V tomto roku bol Michael Kolář hodený do vysokých vôd, v ktorých sa naučil plávať veľmi 
dobre. Ukážkový prestup z Dukly Trenčín do Tinkoff-Saxo potvrdil svoje oprávnenie už v šiestej etape na Tour Down Under, kde 21-ročný jazdec obsadil výbornú deviatu pozíciu. Dánsko-ruský celok ho poslal zbierať skúsenosti do Ománu a na dlažobné klasiky, kde sa na Pekle severu dokonca objavil v úniku. Najlepšie dni prežil na Tour de Langkawi, kde až sedemkrát skončil v TOP 10 a len málo mu chýbalo k tomu, aby dosiahol pódium. V druhej časti sezóny potom pracoval pre svojich tímových kolegov a pochvalné reči na jeho adresu svedčia o tom, že z neho vyrastá kvalitný cyklista, ktorý má pred sebou veľkú perspektívu.
Posledný rok Juraja Sagana v Cannondali bol verným zrkadlom tých predchádzajúcich, keď jeho účasť na pretekoch sa dala nazvať všelijako, len nie systematickým nasadzovaním. Predstavil sa napríklad v Dubaji, Turecku či Utahu, tam ho však vylúčili z pretekov kvôli držaniu sa mechanického vozidla v kopci. Preto mu padne veľmi vhod zmena do Tinkoff-Saxo, ktorý už neraz ukázal, že dokáže mnohých jazdcov pokropiť živou vodou. V talianskom tíme sa akoby na ňom chceli vyvŕšiť za to, že s Petrom odchádzajú do iného tímu.
SUMÁR SEZÓNY NAŠEJ KONTINENTÁLNEJ CYKLISTIKY TU (ODKAZ)...
