Kam tento rok dokráčali naši cyklisti? (komentár k MSR a ČR v Žiline)

 

 

V zákulisí, ale aj mimo neho, sa diskutovalo o tom, že kvalita šampionátov z roka na rok stúpa. V štúdiu RTVS to povedal aj prezident ČSC Marián Štetina. Ja si to ale tvrdiť nedovolím. Takáto akcia je jednou obrovskou mozaikou a organizátori z Púchova, Dubnice, Slavkova i Žiliny boli v niečom najlepší, ale aj najhorší. Snáď neexistuje človek, ktorý by to všetko vedel správne porovnať.

 

Medzi mínusy Žiliny radím napríklad kanceláriu pretekov, ktorá fungovala iba podvečer a večer, navyše ďaleko od dejiska, s čím mali viacerí problémy. V nedeľu už neexistovala vôbec. Tiež sa málo pamätalo na fanúšikov a nevyužil sa potenciál ich peňaženiek. V nedeľu sa očakával príchod obrovského množstva ľudí. Kvôli dažďu ich až toľko neprišlo, ale aj napriek tomu sa už po pár kolách vo fun zóne nedalo kúpiť žiadne jedlo. Je logické, že si ľudia budú čas medzi prejazdom pelotónu krátiť prezeraním stánkov s občerstvením. V priestore cieľa bol jeden stánok s kávou, a tak ľudia masívne navštevovali Tesco.

 

 

 

 

V sobotu a nedeľu sa nám celkom nepozdával konvoj. V pretekoch žien jazdili neutrálne mechanické vozidlá bez označenia. Popoludní som už N3 videl pod značkou O3. Zrejme organizátori zabudli na potrebné nálepky. Býva už klasikou, že bez označenia odjazdil nedeľu aj mechaničák Tinkoff-Saxo, čo pripíšme miernej arogancii voči takémuto trápnemu podujatiu. Snáď im dal Milan Dvorščík pokutu.

 

Domnievam sa, že vodič nedeľňajšej konvojovej sanitky nikdy žiadne cyklistické preteky neabsolvoval, ale čo je horšie, zjavne nebol o ničom poučený. V prvom kole sa pomocou sirény veľká sanitka nepochopiteľne predrala až na druhé miesto kolóny za vozidlo hlavného rozhodcu, to všetko v najužšej časti okruhu - Ovčiarsku. Odtiaľ ju Milan Dvorščík vykázal až na posledné miesto v konvoji, tam, kam patrí. Boli to veľmi nebezpečné momenty.

 

Páčili sa mi okruhy. Časovkársky obsahoval všetko potrebné. Rovinaté uzavreté aj otvorené pasáže dôležité na čistý výkon. Technické aj úzke zákruty. Tiež kopec, ktorý nebol príliš ťažký, ale vrchárske schopnosti vyžadoval. Rovnako ako jeden zo zjazdov dostatok adrenalínu a detailné naštudovanie si trate. Trať pretekov s hromadným štartom sa mi páčila trošku menej, pretože bola málo selektívna, ale v nedeľu pomohol dážď. Okruh obsahoval tri krátke kopce. Jeden veľmi technický zjazd aj dlhú a širokú rovinu popri diaľnici, ktorá vedela situáciu upokojiť. Padalo sa iba v prvej sérii zákrut hneď po štarte z Hájika smerom na Hôrky.

 

Vzhľadom na počet štartujúcich aj nepríjemné počasie sčasti v sobotu a celú nedeľu došlo k minimu pádov, ktoré navyše nerezultovali do žiadneho vážnejšieho zranenia, takže všetci účastníci museli byť s touto skutočnosťou spokojní. Bezpečnosť aj organizácia boli, až na spomínané výnimky, na veľmi slušnej úrovni. Neviem si ani predstaviť to množstvo povinností, stres a zodpovednosť, ktorú museli organizátori podstúpiť. Peter Zánický sa priznal, že niektorú noc spal iba dve hodiny. Vedenie podujatia muselo mať všetko na pamäti a ak by sa čokoľvek nepríjemné stalo, za pár sekúnd by smerovalo do koša všetko dobré a poctivé, ktoré vykonali a obetovali. Zánický je zároveň zamestnancom mesta a boli na neho vyvíjané obrovské tlaky. Našťastie, všetko dobre dopadlo. Organizátori tiež môžu ďakovať Milanovi Dvorščíkovi za jeho existenciu. Tento rozhodca svojou precíznosťou, poctivosťou, profesionalitou a skúsenosťami presahuje Slovensko a nečudujem sa, že tento rok už bude rozhodovať aj na Tour de Pologne a Vattenfall Cyclassics.

 

 

 

 

V nasledujúcich riadkoch si preberieme jednotlivé disciplíny. Vo všeobecnosti musíme konštatovať to, čo každý rok. Česká cyklistika je výrazne ďalej ako naša, aj keď pripomeňme fakt, že našich západných susedov je dvakrát viac. Nepohybujem sa v zákulisí českej cyklistiky a nedokážem preto jasne pomenovať, prečo je to tak. Čo robia lepšie. Ako sú jednotlivé kluby financované. Aký rozpočet má ČSC a kam peniaze rozdeľuje. V posledných rokoch ale výrazne stúpajú. Práca s mládežou je obdivuhodná. Pred desiatimi rokmi, teda v roku 2006, štartovali na Grand Tours iba František Raboň s Pavlom Padrnosom. Cyklisti, ktorí celú kariéru pomáhali. Samozrejme, Padrnos kráľovsky. V tejto sezóne postavili na Giro Kreuzigera, Königa a Vakoča. Na Tour sa k nim pridá Štybar a Bárta. Sú to navyše pretekári schopní bojovať o najvyššie priečky.

 

Saganománia na Slovensku začala v roku 2010 a naplno vypukla o dva roky neskôr. Už o chvíľu by sa tak mali objavovať prví juniori, ktorí začali so systematickou prípravou v tomto období. Zatiaľ to však bohvieako optimisticky nevyzerá, hoci počet štartujúcich z roka na rok stúpa.

 

 

 

Kategória junioriek sa pomaličky zlepšuje. Na štart časovky sa postavilo päť cyklistiek, čo je najviac za posledné roky. Dievčatá vytvorili aspoň akú-takú konkurenciu. Zvíťazila však, a pomerne jasne, pretekárka, ktorá nikdy žiadnu cyklistickú časovku neabsolvovala. To hovorí o veľmi slabučkej výkonnosti týchto báb. Na druhej strane ukázal štvrtok slušný potenciál Lucie Valachovej, ktorá by sa systematickým tréningom mohla posunúť výrazne vyššie. Génový fond aj tréningové prostredie hrajú jasne v jej prospech. Idú prázdniny a tie bude môcť využiť na kvalitnú prípravu. Budem zvedavý, ako zajazdí časovku na ME v Estónsku. Potom to ešte bude chcieť naučiť sa bicyklovať v pelotóne, čo môže chvíľu trvať.

 

V pretekoch sa Petre Panáčkovej oproti minulému roku vymenili obe súperky (inak, u Eriky Glajzovovej gény tiež nezaostávajú) a rolu favoritky zvládla. Dokázala dokončiť v skupine s našimi najlepšími ženami, takže dúfajme, že ju to namotivuje k ďalšiemu tréningu a povedzme, že dokončeniu pretekov na ME. Ťažko povedať, či sa ešte niekedy na takúto akciu dostane. Napokon tam podľa rozhodnutia komisie cestnej cyklistiky pocestujú juniorky dve, Valachová na časovku, Panáčková preteky. Za ideálnych okolností by malo do tejto kategórie o rok smerovať päť kadetiek, takže tých sedem cyklistiek na štarte by bolo rozhodne viac ako jedna jediná pred troma rokmi. Pripomeňme, že na štarte sobotňajších pretekov bolo 16 junioriek z Česka.

 

 

 

 

 

Medzi juniormi už česká strana nemala takú kvantitatívnu prevahu. Výkonnostná však bola prítomná. V časovke zaznamenal Samuel Oros až šiesty najrýchlejší čas. Vybojoval si tak miestenku na ME, ale tam sa nedajú čakať zázraky. V časovkách sú Slováci slabučkí. CTM-kám narušil pódiové plány druhý Matej Ulík, ktorý sa každým mesiacom zlepšuje, veď vlani ešte ani na MSR a ČR neštartoval. Škoda, že už iba pár pretekov a z juniorskej kategórie bude fuč.

 

Juniorské preteky priniesli mix dobrých aj zlých správ. Kým vlani štartovalo 23, teraz až 43 našich juniorov, teda takmer dvojnásobný počet. Pred rokom klasifikovali v limite 10, teraz až 31 chlapcov! Jednoznačné pozitívum. Už horšie to vyzerá výsledkovo. Do pomyselnej Top 10 sa dostalo osem Čechov a iba dvaja Slováci. Preteky prebiehali slušne rýchlo. Priemerná rýchlosť presiahla 41 km/h.

 

Počas Okolo Slovenska som sa opýtal asistenta reprezentačného trénera juniorov Adama Szaba, ktorý junior je najlepší, pretože je to medzi nimi tento rok akési vyrovnané. Povedal, že sa mu najviac pozdáva Juraj Michalička. Pretekár, ktorý býva priamo na Hájiku, predviedol slušnú jazdu v úniku spolu s Čechmi a pri jednom z delení sa zbavil Adriána Foltána, ktorý napokon mal čo robiť, aby ho nepohltil pelotón. Špurt balíka vyhral Tomáš Person. Všetko prvoročáci. Je potešujúce, že preteky ovládli juniori, ktorí ešte zostávajú v tejto kategórii, teda ľudovo povedané, niečo z nich môže byť, ale horšie je to s ročníkom 1997, ktorý o pár mesiacov prejde medzi mužov.

 

Dovolím si odhadnúť, že v budúcej sezóne dá Martin Fraňo šancu Matejovi Ulíkovi v CK Banská Bystrica, ale s ostatnými to vyzerá bledo, ak nie až čierno. Do Dukly sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedostane nikto, hoci k zmenám určite dôjde, pretože minimálne Holomek s Dubeňom jazdia veľmi slabo. Zoller s Vyšňom budú musieť pri zostavovaní súpisky Firefly (manažér potvrdil, že bude fungovať) prižmúriť viac ako štyri oči, aby niekoho vzali.

 

Pamätajme si teda, že rodina Michaličkovcov získala prvú z mnohých juniorských medailí doma v Žiline a o rok v Česku už očakávame Jurajovu sestru Luciu (1999). Po nej Štefana (2000), Zuzanu (2002) a napokon sa možno dočkáme aj Štefánie (2007). Celá rodina cyklistiku miluje. Pod tento odsek som chcel umiestiť fotografiu hlavy rodiny - otca Juraja Michaličku, ale kolega fotograf mi ju do času zverejnenia neposlal.

 

 

 

 

 

U žien sme sledovali súboj Alžbety Pavlendovej s Terezou Medveďovou. V časovke o chlp vyhrala jediná Slovenka so zahraničným angažmánom, aby jej to naša najlepšia dráharka vrátila v pretekoch. Tie sa začali vzrušujúco. Pelotón sa výkonnostne rozdelil a vpredu boli štyri Slovenky. Okrem spomínanej dvojice aj Lívia Hanesová a Zuzana Juhásová. Češiek tam bolo štrnásť. Partia však prestala spolupracovať a pozostatok balíka ich dostihol. To absolútne "zabilo" preteky a toto hlavné pole vedomé, že na Sáblikovú a jej súperky vpredu nemá, šlo doslova tréningovým tempom. Jasným dôkazom toho bol menný zoznam Sloveniek, ktoré sa tam držali, ale výkonnostne na to jednoducho nemajú. Nechcem ich menovať. Dúfajme, že ich sobota bude motivovať. Ženy na Slovensku pretekajú s kadetmi a jednoducho nie sú naučené, ako sa preteká. Ich celoživotnou taktikou je držať sa v nejakej skupine. Prežiť to. Nevedia útočiť, boja sa, aby im nedošlo. Nechcú riskovať a nevládne medzi nimi ani žiadna rivalita. V sobotu nemal kto vstať zo sedla a zbaviť sa súperiek. Je pravdou, že na začiatku i na konci to skúšala Tereza Medveďová, ale zjavne slabo. Bolo nad slnko jasné, že špurt vyhrá Alžbeta Pavlendová, ktorej tempo maximálne vyhovovalo a jej taktické zmýšľanie i špurt z dráhy, sú na najvyššej úrovni. V poslednom okruhu jazdila Betka úplne na čele, strážila si Terezu a v cieľovej rovinke podľa predpokladov nedala súperkám žiadnu šancu. Keď už videla, že vyhrá, zámerne zvoľnila, aby jej Češky mierne ušli a mala lepšiu cieľovú fotografiu.

 

Pretekom chýbala forma Moniky Kadlecovej, ktorá prvý raz po štyroch rokoch ostala bez medaily. Keďže už ukončila štúdium a CK EPIC Dohňany ju má záujem angažovať ako trénerku mládeže, dúfajme, že o rok bude späť vo forme. Ešte vetu k vlani striebornej Ľubici Ďaďovej. Hoci som to tu pôvodne nemal v pláne. Jej okolie nezmyselne vynadalo nášmu portálu do hlúpeho bulváru kvôli tomu, že sme napísali, že sa v sobotu bola na preteky pozrieť, čomu ja osobne absolútne nerozumiem. Je skvelé, že na cyklistiku napriek pracovným povinnostiam nezanevrela a bola kamarátky aspoň svojou prítomnosťou podporiť. Napísali sme iba pravdu a čitatelia mohli jej prístup oceniť, rovnako, ako sa to páčilo aj mne. Čo už na to niekomu vyslovene prekáža, je mi záhadou.

 

Po dlhých rokoch, od éry Lenky Illavskej, začína SZC uvažovať nad štartom pretekárky na MS. Akosi automaticky sa rátalo s tým, že tam poletí Medveďová, no titul majsterky SR získala Pavlendová a páčiť sa jej to určite nebude, čo je aj logické. Ja nie som arbiter a nechcem ani nikoho uraziť. Rozdiel medzi týmito dvoma pretekárkami vnímam ten, že zatiaľ čo Pavlendová za dva roky nevyužila už existujúce reprezentačné družstvo na štart v žiadnych pretekoch UCI (áno, niekedy aj kvôli dráhovému programu), Tereza v tejto sezóne absolvovala 13 súťažných dní na podujatiach UCI, ktoré sa jazdia úplne odlišne od poslednej soboty. Tento sporný prípad, ktorý bude naozaj ťažké rozlúsknuť, nech slúži zväzu ako príklad, že je potrebný aj v tejto kategórii štatút reprezentanta, ktorý jasne určí, že ak chce cyklistka reprezentovať svoju krajinu na vrcholnom podujatí, musí dovtedy odjazdiť určitý počet pretekov v danom odvetví. V každom prípade, zlatú medialu má v rukách Pavlendová a budeme so záujmom sledovať, ako sa siutácia vyrieši.

 

 

 

 

 

Rovnako ako u juniorov i žien, aj medzi dvadsať trojkármi dokázali brať medaily prvoročáci. Konkrétne Bellan a Strmiska. Andrej ako jediný chodí trénovať aj na dráhu a okamžite sa to prejavilo na jeho výsledku - bronzovej medaile v boji proti chronometru. Zlatý Erik Baška šiel veľmi pekne. Na všetkých medzičasoch bol rýchlejší ako tímový kolega a bronzový Čech Michal Schlegel. V jednom z technických zjazdov predviedol neuveriteľný výkon. Na dvoch kilometroch stiahol na Schlegela jedenásť sekúnd. Dovolím si povedať, že bol v tomto úseku rýchlejší ako všetci cyklisti okrem Sagana. Žiaľ, v závere už Erikovi došli sily. V každom prípade to bol na cyklistu, ktorý časovky vyslovene nemá rád, výborný výkon. Firefly získal dve medaily a postavil pretekárov na druhé až štvrté miesto, čím odsunul trojicu z Dukly Trenčín na piatu až siedmu pozíciu. Rozhodne zaujímavý skalp.

 

V nedeľu to dopadlo presne tak, ako sa čakalo. Erik Baška v špurte zdolal Ľuboša Malovca a potešil aj Juraj Bellan (znova žiadna Dukla v Top 3 a Firefly zvládol marketing na výbornú aj zásluhou Mičudu v úniku), ktorý sa ako prvoročák zubami-nechtami dokázal udržať v hlavnej skupine s najlepšími a prvý raz v živote dokončil 200-kilometrovú etapu. Aj to však ukazuje, že ani nedeľa nebola napriek dažďu taká selektívna, ako by sa čakalo. Okruh bol z tých jednoduchších. Pre Erika bola úžasnou skúsenosťou pomoc Martina Velitsa, ako aj celého tímu AWT-GreenWay, ktorý si dal za cieľ zlato pre Vakoča a Bašku. Keďže Petr už v poslednom okruhu nebol v pelotóne, ostatní pomáhali Erikovi. Verím, že bude pre neho aj tento skvelý týždeň ďalšou motiváciou, hoci Erik k nej veľa nepotrebuje. Je to veľmi inteligentný chalan a s profesionálnym prístupom Andrleho a spol. z neho môže vyrásť veľký cyklista.

 

Prvú polovicu júla Erik strávi na vysokohorskom sústredení v talianskom Livignu, ku ktorému presvedčil SZC Martin Riška (asi sa aj v tomto chceme priblížiť západu). Pôvodne bolo určené pre Bašku, Malovca a Bellana. Oboch však nepustili kluby kvôli inému programu. Malovec má ísť do Livigna s Cycling Academy (zaujímavá zhoda termínu aj miesta) a Bellan na stáž do Talianska. Napokon teda pôjde trojica Baška, Lajcha, Krajíček.

 

Doplním zaujímavosť, že autobus AWT-GreenWay (pred pár rokmi slúžil OPQS) využil ako vhodné miesto na osprchovanie aj Peter Sagan.

 

 

 

 
Stručná charakteristika Top 10 v pretekoch Elite

 

1. Peter Sagan: Fantastická forma, v časovke i pretekoch. Vymyká sa všetkému slovenskému. Po rovinatej časti časovky strácal na Bártu 20 sekúnd. V kopci a Baškovom zjazde dokázal na špecialistu získať 15,5 sekundy. Je však možné, že jazdec Bory nešiel na sto percent.

2. Juraj Sagan: Konečne sa mu začína dariť. Muž mnohých zdravotných problémov s veľkým chcením a obdivuhodnými vôľovými vlastnosťami. Juro, bojuj ďalej!

3. Patrik Tybor: Najlepší kontinentálny Slovák kategórie Elite. Stabilná forma, zaslúžené dve bronzové medaily. Mohol by sa už konečne výraznejšie presadiť aj v nejakom etapáku.

4. Maroš Kováč: Žiadne staré železo. Jediný cyklista Dukly, ktorý vie vyhrávať. Dnes večer (streda) štartuje v prológu na Sibiu Cycling Tour (2.1). Viacerí, ktorí to čítate, teda viete, ako dopadol. Predpokladám, že dobre.

5. Michael Kolář: Neviem presne, koľko odpracoval pre Petra a Romana, teda koľko ho to stálo síl. Aj napriek víťaznej etape na Okolo Slovenska sa stále trochu hľadá. Dúfajme, že sa mu po júlovom sústredení trochu rozviažu nohy a ukáže sa. Stále nepodpísal zmluvu na ďalší rok.

6. Martin Mahďar: S Tyborom a Kováčom sú dlhodobo na rovnakej výkonnostnej úrovni. Vlani dokázal po vynikajúcom výkone brať medailu. Aj u Martina by to chcelo lepší výsledok na UCI pretekoch. Viackrát už bol blízko.

7. Martin Haring: Veľmi pekný výkon od najlepšieho čistokrvného kontinentálneho vrchára, ktorý sa zameriava na MTB, keďže sa chce dostať na OH do Ria, a v zime na cyklokros, kde patrí medzi širšiu svetovú špičku. Na ceste mu celkom pochopiteľne chýba vytrvalosť a po troch hodinách v sedle výkonnostne odchádza. Ak sa po Riu zameria na cestu, môže dosiahnuť zaujímavé výsledky.

8. Martin Velits: Opäť ukázal, že je veľký profesionál. Obetoval vlastné záujmy (pokojne mohol bojovať o druhé miesto, na ktoré určite mal) a pomohol tímu k dvom zlatým medailám.

9. Roman Broniš: Druhé najväčšie nedeľné prekvapenie. V tejto sezóne bol na tom dosť zle. Okolo Slovenska ho nakoplo a zdá sa, že najskúsenejšiemu jazdcovi Dukly stúpa forma.

10. Jozef Metelka: Najväčšie prekvapenie. Veľký klobúk dole. S takým hendikepom, akým amputovaná ľavá noha je, úctyhodný výkon. Jozef sa neustále zlepšuje a v časovke už siaha na medailu. Som zvedavý, či to bude pokračovať. Škoda, že nereagoval na ponuku Martina Fraňa, ktorý mu bol ochotný vybaviť všetky výnimky na UCI a zapísať na súpisku CK Banská Bystrica, aby mohol absolvovať UCI preteky, ktoré by si sám vybral. Tam by mohol na seba upozorniť, rozpútať veľkú mediálnu pozornosť, a to by následne mohlo rezultovať v lepší angažmán.

 

 

 

 

Pre MŠK CK Žiar nad Hronom, jedno z centier talentovanej mládeže (CTM), nebol šampionát súťažný iba vo štvrtok a sobotu, ale aj piatok a nedeľu. Keď Leopold König telefonoval s Petrom Doležalom (občasným mechanikom Bory a zástupcom tejto nemeckej spoločnosti pre slovenský trh), či mu bude robiť servis v nedeľu, Peter ho presvedčil, aby prišiel už v piatok a zabojoval v časovke, ktorá mu bude sedieť a minimálne striebro vezme domov. Leo súhlasil, na poslednú chvíľu sa zaregistroval a cieľ splnil. V roli športového riaditeľa sa tak v piatok ocitol tréner žiarskeho mládežníckeho klubu František Sitora. To ešte možno netušil, čo príde v nedeľu. Peter Doležal mu "prišil" na starosť okrem siedmeho muža vlaňajšej Tour de France aj českého majstra v časovke Jana Bártu a Karla Hníka z prokontinentálneho Cult Energy. Mládežnícky tréner s našim najelitnejším mechanikom tak odjazdili na žiarskom mechaničáku celé nedeľňajšie preteky a navyše na druhej pozícii, hneď za autom Tinkoff-Saxo. Pre Františka Sitoru to mohla byť pocta a možno vyjadrenie vďaky za celoživotný prínos cyklistike. K tomu aj dve fotografie:

 

 

 

 

 

 

 

Chcem sa aj takto poďakovať štyrom športovým riaditeľom, ktorí ma v dvoch časovkách a všetkých troch pretekoch (muži Elite na dve kolá) vzali k sebe do mechaničáku, aby ste vy mohli mať online prehľad o tom, čo sa deje na trati a ja zasa videl cyklistiku z blízka - ako jednotlivé kategórie jazdia, aký je okruh. Ak to niektorí čítate, žiaľ, ja budem takýmto otravným prišelcom vždy. Tento rok bola moja bilancia dve zlaté, jedna strieborná a jedna bronzová medaila z piatich jázd. Buď prinášam šťastie, alebo si sadám do správneho auta...

 

Ďakujem všetkým vám, ktorí ste šampionát sledovali na našich stránkach. Snažili sme sa robiť, čo bolo v našich silách, prvý raz aj s videami. Mrzí nás veľmi pomalá práca s fotografiami. Kolega má s tým veľmi veľa práce, pretože za jeden deň je schopný nafotiť aj štyritisíc záberov a potom je s tým veľmi časovo náročné pracovať. Potrebovali by sme ešte ďalšieho človeka, ktorý by fotky spracovával, ako to sčasti bolo na Okolo Slovenska. Vzhľadom na to, že pracujeme v podmienkach, akých pracujeme, a čítanosť ostatných disciplín nie je závratná, snažili sme sa čo najviac obetovať a pomôcť juniorom, juniorkám, u23 aj ženám, o ktorých sa žiadne médiá absolútne nezaujímajú. Naša práca - články, fotky, videá a obeta, že v mieste šampionátu sme aj tieto dni (čo ma stojí kopec peňazí), im má slúžiť ako motivácia, že tu je niekto, kto o ich snahe povie fanúšikom cyklistiky z celého Slovenska.

 

 

 

 

 

Myslím si, že pán Matejka prenos v televízii charakterizoval veľmi presne a so všetkým sa stotožňujem, takže svoj text môžem výrazne skrátiť a spomenúť maximálne to, čo tam napísané nebolo. Napríklad, že kameramani na motorkách si viackrát počas pretekov museli meniť batérie, boli výrazne obmedzovaní rozhodcami, ktorí sa ich báli (mali napríklad zakázaný prejazd pelotónom, rovnako nemohli sedieť chrbtom k smeru jazdy, čo pôvodne plánovali) a v poslednom okruhu druhá motorka kvôli technickým problémom spôsobeným vytrvalým dažďom vypadla. Ostala iba prvá pri Saganovi. Mali by sme byť radi, že  kritizovaný režisér vôbec v Maďarsku osobne našiel týchto cenovo dostupných chlapov, ktorí mali k dispozícii akú-takú techniku, hoci nikdy v živote cyklistický prenos nerobili. Sťažovať sa na kvalitu obrazu za takýchto poveternostných podmienok, absolútna stupidita.

 

Doplnenie: Veru, hudba v pozadí nás poriadne vyrušovala, ale bola to pre zodpovedných ťažká voľba. Ak by dali miestneho komentátora tichšie, nepočuli by ho ľudia na mieste. Bol som svedkom momentu, keď režisér prosil riaditeľa pretekov o kompromis, aby stiahli hlasitosť komentátora na 50 %. Domnievam sa, že to nesplnili.

 

Ja osobne som bol pozitívne prekvapený. Myslím si, že viacerým divákom ušla taká drobnosť, že rozdiel medzi nedeľňajším a fantastickým priamym prenosom je asi stokrát menší ako nedeľňajší a žiadny prenos. Vyčítať réžii a dramaturgii sa dá iba zmeškanie Vakoča a mierne dlhšie štúdia, ako trval výpadok signálu. Keď sa signál vrátil, v posledných dvoch kolách zaradili obraz v obraze. Prílišné venovanie sa Saganovi v štúdiu neviem ohodnotiť, pretože som 90 % štúdia nepočul a žiadne diskusie okrem našej nečítal, ale myslím si, že to vyčítajú iba čitatelia tohto portálu, pretože ak by Cycling-Info.sk neexistovalo, žiadneho Tybora ani Mahďara by nikto nepoznal, takže verejnosť by zrejme nenapadlo, že existuje aj niekto okrem Sagana. To sú však v tomto celom projekte drobnosti, nech si ktokoľvek myslí, čo chce. Sám som čakal viac pochopenia zo strany verejnosti, veď bolo dopredu jasné, že tento prenos bude mať množstvo chýb. Niektorí neprajníci do poslednej chvíle ani neverili, že sa to vysielať bude. Opakujem, že podľa mňa, ale aj mnohých ľudí na mieste, dopadla premiéra úspešne.

Prenos stál mnohonásobne menej ako akýkoľvek cyklistický prenos, ktorý ste kedykoľvek videli a nemusíte sa báť, žeby ho ktokoľvek z vás platil cez koncesie. V SZC sa hnevali najmä na Českú televíziu, ktorá dlhé týždne tvrdila, že prenos zadarmo nepreberie a odskočil 20-tisícový sponzor, ktorého pochopiteľne nebudem menovať. V každom prípade vyžadoval odvysielanie aj na českom trhu. ČT sa definitívne rozhodla odvysielať preteky pár dní pred tým a už sa dohoda neuskutočnila. Vďaka týmto peniazom by sa odvysielala verzia s vrtuľníkom, v ktorom by bola kamera a žiadny výpadok.

 

 

 

 

Ťažko sa to komentovalo, pretože sme sledovali malý monitor a kvôli slabšej kvalite nebolo vidieť žiadne čísla. V daždi sa zle identifikujú pretekári aj na Tour de France. Počítač mi hneď popršalo, takže som ho pre istotu musel vypnúť a kvôli vyťaženosti som sa na prenos ani nemohol pripraviť. Tiež som viackrát odbehol riešiť hostí do štúdia. Celý prenos bol mimoriadne zložitý, stresujúci a každý z nás sa snažil urobiť to, čo bolo v jeho silách. Ťažko sa potom prijíma kritika a sám som bol veľmi sklamaný, keď mi v nedeľu večer doma povedali, že keď si zapnem počítač, mám sa pripraviť na kritiku, ktorá opantala celý internet. Opakujem, že s prenosom boli všetci účastníci spokojní a hrdí, že sa prvý raz v ére samostatnosti zrealizoval. Už vieme, že to je možné.

 

Na RTVS sa hnevám skôr v inej veci, a to kvôli zoštíhleniu vysielania z Tour de France. Posledné dva roky som rozpis vysielania robil ja a vlani ste mohli na Dvojke RTVS sledovať 79 hodín priameho prenosu. Tento rok si to vzali pod krídla oni a uvidíte o deväť hodín menej. Všetko v čase, keď Eurosport avizuje rovných sto hodín živého vysielania (aj s ich špeciálmi).

 

Som veľmi rád, že po dvoch rokoch odmietania českej strany konečne privítame exkluzívneho hosťa z Čiech. Presvedčiť sa mi podarilo Petra Vakoča. Komentovať príde 20. etapu v sobotu 25. júla. Okrem neho bude novinkou na Slovensku už legendárny cyklistický moderátor a komentátor Roman Barényi. Predbežný prísľub mám od Maroša Kováča, zatiaľ na neurčený dátum. Samozrejme, veľký záujem máme o Petra Velitsa, ktorý však bude prakticky prvú polovicu etáp v Rakúsku. V tom čase bude na vysokohorskom sústredení aj Martin Velits.