Vysiela Šport RTVS
58. ročník Okolo Slovenska máme úspešne za sebou. Na trasu 746 kilometrov naprieč celým Slovenskom vyštartovalo 133 pretekárov z 25 krajín celého sveta. Do cieľa prišlo 109. Najväčší úsmev na tvári mal Oleksandr Polivoda (Kolss), ktorý si zásluhou výborne zvládnutej tímovej časovky a úspešného úniku v druhej etape obliekol žltý dres v Liptovskom Hrádku a už tento pocit nedoprial žiadnemu súperovi.
Pestré, ale veľmi vyrovnané, štartové pole dirigované ukrajinskym celkom
Ukrajinský Kolss Cyling Team posledné tri dni usilovne ťahal pelotón a žlťáka udržal. Športový riaditeľ poľského BDC Marcpol bol z tejto situácie frustrovaný a doslova povedal, že Ukrajinci pelotón začarovali. Na našich cestách sa zišlo mimoriadne vyrovnané štartové pole, ktoré sa zocelilo po odstúpení najslabších článkov v stredu. Západné krajiny na svoje podujatia nepúšťajú veľa družstiev z menších cyklistických krajín a majú mnoho domácich pretekárov. My predsa len nemáme dostatočnú kvalitu na 30-50 domácich jazdcov a keď majú organizátori možnosť výberu, pozvú veľmi pestré štartové pole, ktoré spolu nekooperuje. Neexistujú žiadne tímové dohody, čo v minulosti nebolo samozrejmosťou, a všetci jazdia svoju stratégiu. Potom sa pelotón dostatočne netrhá.
Vyrovnanosť má na svedomí aj trasa, ktorá nedokázala páchať dostatočné rozdiely. Možno sa to pri pohľade na profily etáp nezdá, no druhá, tretia i štvrtá etapa mali všetky viac ako 2000 nastúpaných metrov. Takmer v každom stúpaní odlietavali rôzni pretekári zo všetkých družstiev. Okrem našich boli na jazdu medzi mechaničákmi experti napríklad aj jazdci Lotta Belisol U23. Tunajšie kopce robili mladým belgickým talentom s vynikajúcim tímovým zázemím nemalé problémy. Apropo, zázemie. Ak by ste strávili jeden deň od raňajok až po večeru s Lottom, Etixxom či Astanou, videli by ste, ako to približne vyzerá v Pro tímoch na najväčších pretekoch.
Slováci zaostali výkonnostne a nedostali sa ani do rozhodujúceho úniku
Slováci. Prvé dva dni to vyzeralo s našou dvadsať päťkou katastrofálne a deväť odstupujúcich v druhej etape doslova nahnevalo riaditeľstvo pretekov. Že to je hanba a asi budú musieť prehodnotiť pozývanie našich družstiev na tieto preteky. Toto je ťažká polemika, ale je potrebné si uvedomiť, že všetci zahraniční cyklisti na pár výnimiek (ale dobre zabezpečených podnikateľov napr. z CCN) sú platenými jazdcami.
U Slovákov sa toto dá tvrdiť iba o Dukle (výšky ich platov nechcite vedieť), ktorá výkonnostne odskakuje. Ostatní boli buď školáci (viacerí pred pár dňami maturovali) alebo čerpali dovolenky. Jeden Slovák z práce ušiel. Ak raz niekto chodí osem hodín do práce, ako môže na UCI pretekoch konkurovať stovke profesionálov, ktorí iba trénujú a pretekajú? To je doslova nemožné. Slovenský zväz cyklistiky má ako organizátor podujatia dve možnosti, buď im dá šancu a dopredu zaplatené hotelové izby sa budú deň po dni vyprázdňovať, alebo nebudú v medzinárodnej konkurencii pretekať vôbec a sily si budú merať iba v domácom pohári.
Najpozitívnejším prekvapením boli fanúšikovia, najmä v Stropkove
Na záver pár slov k fanúšikom. Počas prvého dňa v Stropkove vznikli polemiky, či sa v tomto meste nezišla najväčšia divácka návšteva na týchto pretekoch v ére samostatného Slovenska. Na námestí sa tlačilo viac než dvetisíc ľudí a ďalšie stovky boli roztrúsené popri celej dĺžke trate. Viacerí zahraniční cyklisti z menších cyklistických krajín toto zažili prvý raz. Pre Slovensko to bola výborná reklama. Pár prejazdov vieme akými osadami na druhý deň nie, ale to sa dá prehliadnuť. Deň po dni sa divácka kulisa zmenšovala a vyvrcholila sobotňajším trapasom v Bratislave, kde neboli ani tri stovky fanúšikov, čo je vzhľadom k malým mestám cez pracovné dni šialený nepomer. Nad tým by sa mali organizátori poriadne zamyslieť.
Je to rozsiahla téma, ale ak by sme mali na to vysloviť názor, podľa nás je jednoduché a lacné propagovať preteky v jednotlivých mestečkách a dedinách, ktorými preteky prechádzajú. Dá sa využiť miestny rozhlas, pohostinstvá či noviny a pre starostov a primátorov je to vítaná prestíž. Netreba ani zabúdať na speekera pretekov Romana Barényiho, ktorý prechádza trasou päť až desať minút pred pelotónom a definitívne ľudí vyťahuje do ulíc. Toto všetko sa uplatnuje veľmi ťažko vo veľkých mestách, najťažšie v hlavnom.
Celkovo je však naša divácka kulisa veľmi slušná a tímy ako Kolss, Kaťuša, Astana, Utensilnord, Froy-Bianchi, Synergy Baku a viaceré ďalšie boli týmto poriadne prekvapené. Nás možno trochu prekvapila lepšia kvalita ciet, akú sme čakali. Bolo jasne vidieť, že organizátorov vlaňajšok poučil. Defektov bolo snáď tri až štyrikrát menej. Ideálne to ešte nebolo a ak by to bolo možné, využili by viac hlavnejších ťahov, ale v globálnom meradle to bolo uspokojujúce.
Celý konvoj sa na konci pretekov zhodol na tom, že úroveň pretekov sa postupne zvyšuje, a to je asi to najdôležitejšie. Škvrnou pretekov bol slabo označený záver v Bratislave a betónové zátarasy, do ktorých narazili niektorí pretekári a škaredo sa zranili. Pár individuálnych chýb policajtov pri usmerňovaní cyklistov a konvoja (v Spišskej Novej Vsi vznikla zaujímavá situácia) bolo iba steblom v kope sena. Nám sa minulý týždeň páčil a sme aj relatívne spokojní s vašim záujmom o Okolo Slovenska na našich stránkach. V budúcnosti chceme spravodajstvo z domácich pretekov zlepšovať a priestoru na to ešte vidíme veľa.
Na záver ponúkame reakcie viacerých aktérov podujatia. S jednotlivými ľuďmi sme realizovali rozhovory, ktoré sme skrátili, očistili o naše otázky a dali do ucelenej podoby.
Peter Privara, generálny riaditeľ pretekov:Najdôležitejšie je vždy mať vyrovnaný rozpočet, aby za žiadnych okolností nevznikali nepríjemné situácie vo vzťahu k tímom, čo by nám mohlo pokaziť meno. Myslím si, že tento rok sme zvládli a vďaka patrí všetkým sponzorom, ktorí sa na tom podieľali. Taktiež ľuďom, ktorí vybavovali všetky povolenia, ktoré potrebujeme. Z hľadiska účasti, hlásilo sa nám takmer trikrát viac tímov, ako sme mohli vziať, ale naše finančné ani iné možnosti už viac ako 23 tímov na štarte nedovoľovali a pri tomto modeli chceme aj zostať. Nedá sa povedať, že sme tu mali úplne tých 19 najlepších družstiev zo zahraničia, ktoré sa hlásili, pretože cyklistika je o vzťahoch a ak chceme, aby naše družstvá štartovali v zahraničí, musí existovať určitá reciprocita. Potom už je to tradične na tom jednom tíme z jednej krajiny.Zo slovenského hľadiska. Videli sme, že našim časovka družstiev nevyšla a Kováč sa už potom na základe bonifikácií vysoko nedostal. Nehovorím, že na budúci rok určite nebude časovka, ale budeme nad tým vážne uvažovať. Mohli by sme začať etapou na okruhu a niekoľkokrát prechádzať námestím niektorého z miest na východe Slovenska.Na tomto ročníku ma prekvapila vynikajúca divácka kulisa. Posledných desať-pätnásť rokov som nič podobné nezažil. Pomohlo nám k tomu aj ideálne cyklistické počasie a tiež naša kampaň v jednotlivých mestách a dedinách. Naučili sme sa komunikovať s miestnymi úradmi, školami i pohostinstvami. Posielame im plagáty, rôzne informácie, časový prejazd, kedy majú očakávať pretekárov. Roman Barényi potom päť-desať minút pred prejazdom konvoja informuje miestnych o tom, čo sa deje za ním, ako sa darí Slovákom, či nie je v pelotóne niekto z daného kraja a ľudia postupne vychádzajú. Jeho práca je veľmi osožná a kvalitná.Chceme pokračovať v päťdňovom modeli. Začať na východe, ukázať Tatry aj stred Slovenska a finišovať v hlavnom meste. V budúcom roku sa pokúsime dohodnúť s primátormi kúpeľných miest a urobiť zaujímavý "kúpeľný" ročník. Chceme už zaradiť dojazd na niektorom z vyhlásených kopcov ako Sliezsky dom alebo Kráľová hoľa, no fanúšikovia si musia uvedomiť, že etapové mestá nám nezanedbateľne pomáhajú finančne a sú aj zárukou diváckej návštevy, čo môže byť pri cieľových kopcoch problém.
Ľudovít Lučanič, športový riaditeľ pretekov:Ja som spokojný. Myslím si, že tímy boli silné. Síce tu tentoraz nebola žiadna obrovská osobnosť v niektorom tíme, ale vyrovnané štartové pole a o to viac sme čakali, že sa podarí aj celkový úspech Slovákom a pekná porcia UCI bodov ostane doma. Žiaľbohu, vyšlo to iba na víťazstvo a tretie miesto v etape. Zaostali v časovke družstiev a neboli v úspešnom úniku. Ukázalo sa, že túžby našich cyklistov sú väčšie ako ich výkonnosť. Bol som sklamaný najmä po druhej etape, keď odstúpilo deväť našich pretekárov a ďalší došli na chvoste. Už tradične sa rozhodlo v úvodných kilometroch pretekov. Tímy sú v šestke natoľko silné, aby ak nie je extrémna trať, pozície udržali.Ak chcú Slováci niečo dosiahnuť, musia byť skrátka od úvodu veľmi aktívni a byť v tých únikoch. Mrzí ma, že opäť nikto nie je v najlepšej desiatke. Bolo ich tu až 25 a potom to tak vyzerá, že po prvom kopci hneď tretina chytá limit. Ťažko povedať, čo by pomohlo našim. Meníme to každý rok, ale až na to tretie miesto Kováča vlani je to posledné roky slabé. Uvidíme, ako to bude na budúci rok. Istotne nad tým budeme uvažovať. Ale určité veci ako napríklad formu Dukly Trenčín neovplyvníme. Ak raz nemajú dobrú jar a málo súťažných kilometrov, môžeme im naše preteky vyskladať ako chceme, aj tak bude niekto lepší.
Stanislav Holec, veliteľ konvoja:Urobili sme, čo bolo v našich silách. Jazdilo sa na výrazne lepších cestách ako minulý rok, k čomu nám dopomohlo aj priaznivejšie počasie v zime a tiež ochota správcov komunikácií, že nám niektoré úseky vysprávkovali.S Pavelom Padrnosom (športový riaditeľ Etixxu na týchto pretekoch a dlhoročný superdomestik Lanca Armstronga na Tour de France, pozn. red.) sme sa bavili na tému, ako ešte rozčleniť štartové pole. Tri dni boli naozaj ťažké, členité, na úzkych cestách a v kopcoch. Podľa Padrnosa máme skrátka malé kopce. Trasu sme sa snažili vymyslieť tak, aby vynikli časovkári, vrchári, šprintéri aj nejaký únik. Takmer všetko sa podarilo.Asi najpozitívnejšia bola na tomto ročníku divácka kulisa.
Milan Dvorščík, komisár UCI (iba v SMS, pretože už odletel do Ruska):Okolo Slovenska organizačne rastie. Veľmi dobre pracovala polícia, taktiež bola zabezpečená bezpečnosť pretekárov aj prítomnosť lekárov. Páčili sa mi aj etapové mestá, tiež ubytovanie. RTVS vysielala večer krátke záznamy. My, rozhodcovia, sme vnímali veľmi dobrú konkurenciu a osobne som rád aj za to, že dostali príležitosť slovenskí pretekári, mohli sa ukázať a pretekať v medzinárodnej konkurencii. Drobnosti sa vždy nájdu. Napríklad nezvládnutý záver čo sa týka zábran pri dojazde poslednej etapy. Celkovo hodnotím tento ročník pozitívne.
Oleksander Polivoda, víťaz pretekov z Kolssu:V tomto roku sme ešte nevyhrali etapové preteky. Naša stratégia bola víťaziť na konci každej etapy a bojovať o každú sekundu. Náš úspech na Okolo Slovenska bol nad naše očakávania. Aj keď sme tu nemali najsilnejší tím, mohli sme ukázať, že máme výbornú úroveň. Organizácia týchto pretekov bola na perfektnej úrovni. Taktiež výber trasy a jej zabezpečenie. Tešili sme z diváckej účasti. Je vidieť, že Slovensko žije športom. Najťažšia bola pre mňa tretia etapa. Pár metrov pred cieľom som bol v situácii, ktorá nemusela pre mňa dopadnúť najlepšie. Ďakujem však svojmu tímu za podporu. Všetci odviedli na týchto pretekoch kus dobrej práce.
Maroš Kováč, pretekár Dukly Trenčín Trek:Na jednej strane spokojnosť a veľká radosť s víťaznou etapou, veď sa tu sedem rokov nepodarilo Slovákovi vyhrať, hoci vtedy posledným a aj terajším víťazom som aj tak iba ja (smiech). Na druhej strane bol výsledok v celkovom poradí odrazom tímovej časovky, čo sa s nami vlieklo. Ďalšie víťazstvo bolo na spadnutie od Erika, takže si myslím a som o tom presvedčený, že sme všetci odovzdali maximum svojich síl, a to aj náš masér Juraj a mechanik Vladko.
Marek Čanecký, pretekár Amplatz-BMC:Chcel som mať aspoň jeden deň nejaký dres, ale to mi nevyšlo. Úspešný únik bol ten, kde som nebol a ostatné dni sa už nedalo čakať, že príde až do cieľa. Tak nič. Pre mňa to neboli úspešné preteky, som opäť sklamaný a trochu na seba nahnevaný. Do MSR budem pretekať na dvoch UCI pretekoch v Rakúsku a po domácom šampionáte sa teším na vrchol mojej sezóny, Okolo Rakúska.
Ján Valach, športový riaditeľ Dukly Trenčín Trek:Vyhrali sme jednu etapu, plus tretie miesto. Super. Ja som spokojný. V celkovom poradí to tento rok nevyšlo, ale to sme mohli po tej ľahkej jari čakať. V núdzi sme si museli vybrať na koho sa sústrediť a zvolili sme mladých. Starí pretekali veľmi málo, a to sa ukázalo v časovke družstiev. Nemôžem chalanom nič vytknúť. Starší teraz naberajú formu a celý tím ukázal maximum. Nasleduje Malopolsko, Srbsko, MSR a Solidarnosc. Všetci budú pretekať.
Martin Fraňo, manažér CK Banská Bystrica:Začiatok sa určite neodvíjal podľa predstáv, a to nie len nás, ale žiadneho slovenského tímu. Vyzeralo to veľmi zle. Druhá polovica už nebola taká katastrofálna. Blížila sa štandardu za posledné roky. Aj zahraničné tímy mali viacero odstupujúcich pretekárov.My sme pri neúčasti Haringa nemohli mať pri tejto obrovskej konkurencii ciele v celkovom poradí, takže nemôžeme byť sklamaní. Škoda, že neprešiel cez druhú etapu náš šprintér Bátora, ktorý kvôli chorobe nemal štartovať, ale napokon sám veľmi chcel, tak sme ho na poslednú chvíľu nominovali, no na antibiotikách limit nestihol.Som spokojný, že do cieľa prišiel Tomáš Harag. Ako prvoročák sa držal statočne a nešiel o nič horšie ako Dohňanci či Malovec. Pre všetkých mladých Slovákov to bola veľká škola. Nie sú zvyknutí na takéto porcie kilometrov v tak zvlnenom teréne pri priemerke cez 42 km/h. Verím, že Tomášovi tento etapák veľmi pomôže a zabojuje o miestenku na majstrovstvá Európy. To ale musí dokončiť domáci šampionát.Palčák s Debnárom zašli svoj štandard. Ak vychádzam z daných podmienok, nie som extrémne spokojný, ale ani veľmi sklamaný.
Martin Riška, športový riaditeľ epic janom greenway:Preteky boli ťažké, veľmi rýchle. Bola tu elita kontinentálnych tímov, žiadne druhotriedne družstvá. Naši štyria maturanti dopadli ako dopadli. Ako poznáme našu mládež, určite sa štyri roky nič neučili a teraz to v posledných týždňoch všetko doháňali. My sme sa mohli aj potrhať, ale asi nedali do tej cyklistiky to, čo mali. Chalupčík s Malikom do cieľa prišli bez problémov a nejavili žiadny problém ani v tej druhej etape, ale dôjsť preteky nemôže byť náš cieľ. Na to sa dnes nikto nehrá.Na vlastnej koži zažívam, že vypracovať na špičkovú úroveň priemerných mladých cyklistov, ktorých naša mládežnícka cyklistika produkuje, je veľmi ťažké. Rok a pol bojujeme ako sa dá a verím, že so sponzormi nájdeme spoločnú reč, tento projekt nehodíme do koša a z tohto roka sa poučíme. Dlhé roky som jazdil v zahraničí (5x majster Slovenska Elite, pozn. red.) a viem, ako to posunúť dopredu, aj zmenami v jazdeckej zostave, ale nebudem to takto a teraz riešiť na verejnosti. Musíme si to najprv vydiskutovať v klube a rozhodnúť sa čo ďalej. Takýto tím, ktorý sa zázemím dokáže približovať vyspelej Európe, slovenská cyklistika potrebuje.Čo sa týka blízkej budúcnosti. Momentálne som rád, že sme aspoň preteky dokončili v zdraví a vzhľadom na veľmi ťažkú deku, ktorá nás v posledných dňoch zakryla, aj a najmä mimo cyklistiky, v tejto chvíli neviem povedať, či a v akej zostave sa zúčastníme ďalších pretekov, ktoré sme mali v pláne.
Andrej Čížik, šéf mix tímu Západné Slovensko:Pre mix tím boli preteky najmä o príležitosti porovnať sa s kvalitnými kontinentálnymi tímami. Preto sa chcem sa poďakovať organizátorom že umožnili štartovať štyrom slovenským tímom a dali tak priestor aj pretekárom mimo kontinentálnych tímov.
V prvej etape podali pretekári mix tímu slušný výkon ak prihliadneme, že na časovku tímov chalani spolu netrénovali a navyše sme nemali rovnaké zázemie a vybavenie čo sa v čase hneď odzrkadlí. No potom kombinácia ťažkej druhej etapy, kde pelotón šiel celý čas s dvoma horskými prémiami na začiatku tretej etapy, boli nad sily väčšiny pretekárov mix tímu. Navyše, Martin Wachs spadol, a tak pokračoval len Johann Schwabik.
Mrzí ma, že neprišlo do Bratislavy viac našich pretekárov. Stále si však myslím, že neštartovať a nekonfrontovať sa so zahraničnou konkurenciou nie je riešenie. Toto porovnanie s kontinentálnymi tímami nám ukazuje, že potrebujeme zväčšiť základňu cyklistov schopných dokončiť etapové UCI preteky, aby sme mali aj doma zdravú konkurenciu, ktorá posunie celú "domácu scénu" vpred. Aj o rok budem tvrdo bojovať, aby sa nejaký mix tím postavil na štart, aby mali pretekári mimo kontinentálnych družstiev na jar o čo bojovať.
Roman Barényi, speaker pretekov:Musím potvrdiť to čo sa tu celý týždeň šuškalo, že tých ľudí pri cestách je z roka na rok viac a viac. V Stropkove bola úžasná atmosféra, tisíce ľudí povzbudzovali jednotlivé tímy, vyprevádzali ich na časovku odratávaním a búrlivým potleskom. Každé ráno sa snažíme už od skorého rána pobehať s ozvučením po etapovom meste aj okolitých dedinách, podľa toho koľko máme času.Už potom počas etapy ideme pred konvojom. Ľudia počujú sirény, môj komentár, tak pomaličky vyliezajú. Rozprávam všetko možné. Ďakujem aj malému policajnému sprievodu, ktorý ide so mnou a zabezpečuje mi pohodový presun. S ľuďmi často posrandujeme, zabavíme sa. Neraz ma i volajú, "poď si dať za jeden, bude sa ti lepšie kecať aj veselší budeš", ale to musím, samozrejme, odmietať, všetci účastníci pretekov musíme byť úplne čistí. Nemáme žiadne výnimky.Škoda, že som jediný takýto kvázi alegorický voz. Sponzori by si mali brať príklad zo západu a aj takýmto spôsobom sa prezentovať. Rozdávať ľuďom nejaké maličkosti či svoje výrobky. Zaujať divákov na uliciach.
