AKTUALIZOVANÉ O SLOVÁ M. FRAŇA. Okolo Slovenska má za sebou ďalší ročník. Či bol dobrý alebo zlý, ako a pre koho, ste už z časti zachytili. Teraz prinášame komplexné hodnotenia kompetentných. V druhej časti preteky komentuje šéfredaktor.
Vedenie je spokojné, ale uvedomuje si chyby, ktoré nastali
Štvrtý rok pracoval na vedení pretekov tandem Privara - Lučanič. Veľmi všeobecne povedané, prvému sa podarilo zabezpečiť finančné prostriedky, druhý preteky odkomunikoval s tímami a odkaučoval priebeh.
Ľudovít Lučanič, športový riaditeľ: "Myslím si, že to bol dobrý ročník pretekov. Vyskytli sa problémy, ktoré sme v danej chvíli nedokázali ovplyvniť. Najmä v závere štvrtej etapy zlyhal ľudský faktor. Ale našťastie to neovplyvnilo preteky. Nie je iba klišé, že sa z toho poučíme. O rok si dáme veľký pozor na dojazdy a budeme podrobne uvažovať, ako ich vyriešiť, aby sa nemohla stať žiadna nepríjemná situácia, budeme lepšie pracovať so zábranami.
Celkovo to dopadlo dobre. Účasť veľmi slušná, tri talianske tímy. Celkovým víťazom sa stal pretekár, o ktorom som hovoril už pred štartom ako jedným z najsilnejších. O osude pretekov vždy rozhoduje jedna etapa a takto to bolo aj tentoraz. Dva dni sa tvrdo bojovalo a nedokázala sa vyčleniť žiadna malá skupina. Vyšlo to až na tretí pokus, hoci sa nedá povedať, žeby to mali na svedomí kopce. V rozhodujúcom úniku sme, bohužiaľ, nemali nášho pretekára. Nezískali ale všetko Taliani. Slováci vyhrali dve etapy, radovalo sa aj Synergy Baku, silní boli Rakúšania hoci dojazdili iba v trojici. Whirlpool vyhral tímovú súťaž. Kaťuša aj Kazachstan potvrdili predpoklady silných celkov. Takže suma-sumárum - silné tímy, dobré preteky a už teraz myslíme na to, ako sa vyvarovať chýb a dobre pripraviť na nasledujúci ročník."
Dukla potvrdila punc konkurencieschopnosti v kontinentálnom prostredí
Zo slovenských tímov si najlepšie počínala Kemo Dukla Trenčín, ktorá sa napriek slabej prvej tretine sezóny ukázala vo veľmi dobrom svete. Maroš Kováč, Martin Mahďar a Patrik Tybor bojovali zo všetkých síl a zanechali slušnú pečať na 59. ročníku pretekov. Všetci traja si vymenili dres najlepšieho Slováka. Renzo Zanelli neostal dlžný svojej povesti v exhibícii. Broniš s Lajchom spomínanej trojke pomáhali.
Juraj Sagan s Michaelom Kolářom boli pravými lídrami v reprezentačnom celku. Saganovi nešťastne ušla kľúčová osmička počas tretieho dňa. Taragel dvakrát spadol, ostatní sa učili.
Banskobystričania zašli svoj štandard. Keď sa už zdalo, že sa Martin Haring dokáže adaptovať na cestný etapák a vydržal vpredu aj celú tatranskú etapu, na jej konci spadol a už sa to vlieklo. Debnár s Palčákom etapáky dokončujú pravidelne.
Martin Fraňo, manažér CK BB: "Z pohľadu CK BB sme na Okolo Slovenska nemali prehnané ciele a len veľmi málo chýbalo, aby sme ich splnili. V prológu nám len tesne ušiel dres pre najlepšieho Slováka, vina ide na moju hlavu, nezvládol som relatívne ľahkú úlohu a nechal sa okabátiť Bellanom. V prvej etape sme bojovali, šlo sa našim krajom. Pred Zvolenom sme skúšali ja, či Haring, vyšlo to Debnárovi, ktorý bol v nádejnom úniku a tesne pred prémiou vo Zvolene zaútočil pri znalosti križovatiek. Smolne ho skupina dostihla 30 metrov pred páskou, no v úniku skupiny vydržal až pred Banskú Bystricu, kde ho opäť pohltil pelotón. V tretej etape opäť dávka smoly, keď Viglaský mal defekt na najnevhodnejšom mieste a kým prišlo mechanické vozidlo zozadu, trvalo mu dlhých 20 km, aby sa vrátil do pelotónu a aj to tesne pred najťažším kopcom Magurou, ktorá sa mu stala osudnou a aj keď bojoval, tesne prišiel po limite, napriek tomu, že sa v kopci javil z našich skoro najlepšie, v tej iste etape mal Haring pád tesne pred ochrannou zónou troch kilometrov a stratil takmer tri minúty úplne zbytočne, škoda, že sme na trati nemali dojazd v dlhom kopci, čo by mu vyhovovalo. Dvadsaťtrojkár Harag nasledujúci deň psychicky nezvládol neustály boj mladíkov v grupette v dvestokilometrových etapách a nedokončil. Záver už bol štandardný. Z nášho pohľadu chýbalo máličko, aby sme mohli byť spokojní, piati ľudia v cieli, vyhratá prémia, jeden deň dres a do top 40 jeden pretekár. Toto boli zhruba ciele, ktoré nám nevyšli len tesne smolou a nešťastnou zhodou náhod. Viac sme si nemohli želať, máme reálny odhad na takto ťažkých pretekoch a v tejto konkurencii. Po katastrofálnom vlaňajšku to bolo o trošku lepšie."
Komentár šéfredaktora
V týchto dňoch máme povinností vyše hlavy, takže sa pokúsime aspoň stručne charakterizovať tento ročník.
Preteky sú dlhodobo etablované v kategórii 2.2 a vrámci tohto statusu majú veľmi slušnú úroveň. Od konkurencie cez ubytovanie, trať i jej zabezpečenie. V strednej a východnej Európe nájdeme menej ako päť podujatí bez účelovo slabej štartovky, ktorá pomáha domácim. Na Slovensko sa Ľudovít Lučanič snaží dostať čo najsilnejšiu konkurenciu a vrámci možností, tj. kolízie s inými podujatiami, sa mu to darí. Na paralelných podujatiach v Poľsku ani Rakúsku nebola taká silná zostava.
Podľa nás bolo ubytovanie na slušnej úrovni a tak ako každý rok, nemôže byť všetko tip-top. Preteky majú obmedzený rozpočet, etapové mestá sú rozmiestnené na rôznych miestach Slovenska a každý hoteliér sa k podujatiu správa inak. Niekto je ochotný zľaviť viac, iný menej. Neviete dopredu predpokladať, ako sa to vyvinie a či sa medzi 20-timi hotelmi a penziónmi nenájde Čierny Peter. Nás prekvapil kedysi vychýrený hotel v Piešťanoch, ktorý si uvádza nezmyselné štyri hviezdičky a nemal problém zahraničným cyklistom servírovať jedlo so špinavým a dokonca hrdzavým príborom. Zatekajúce umývadlo či na raňajkách džús z prášku. To by nás však ani vo sne nenapadlo, tak, ako nemohlo ani organizátorov podujatia. Ak sa opýtate ktoréhokoľvek cyklistu, povie vám, že na preteky UCI 2.2 bolo ubytovanie na veľmi dobrej úrovni.
Na políciu aj cestárov sa dalo spoľahnúť
Rovnako tak zabezpečenie trate prostredníctvom polície. Jediný väčší problém nastal v druhej etape za Popradom smerom do Tatier, kde sme museli autá krkolomným spôsobom odkláňať aj my sami. Inak predviedla polícia úctyhodný výkon. V samotnom Poprade, ale aj v ostatných mestách či dedinkách, boli nasadené všetky zložky zo širšieho okolia a cyklistom sa snáď ani raz neobjavilo hýbajúce sa auto v protismere. Cyklisti sa mohli spoľahnúť na potrebnú bezpečnosť.
Ďalší zapamätania hodný výkon predviedli cestári. Celé Slovensko je rozbombardované rekonštrukciami ciest a viaceré úseky boli kvôli pretekom upravené na nepoznanie. Vyzametané, značenie a semafory tesne pred etapou stiahnuté preč, aby mohol konvoj prejsť. To si vyžadovalo mimoriadne ťažkú byrokraciu a kontakty. Defektov kvôli zlým cestám je z roka na rok menej. Pred dvoma rokmi niektorým tímom neostali žiadne kolesá, tento rok bolo technických problémov máličko. Preteky vôbec neovplyvnili.
K problematickému dojazdu v Novom Meste nad Váhom sa ťažko vyjadruje, pretože nikto z aktérov si chybu nepripúšťa a osobne sme to vidieť nemohli. Nejedná sa však o raritnú záležitosť. Snáď každý cyklista už zažil príchod do cieľa z oboch strán pásky. Maroš Kováč si určite spomenie na rok 2012, keď na Bohemia Tour vyhral podobným spôsobom jednorazovku pred Romanom Kreuzigerom. Obaja vošli do ulice, ktorá bola určená pre konvojové vozidlá. V sobotu to bolo nepríjemné hlavne pre zahraničné celky, z ktorých viaceré načrtli konšpiračnú teóriu sabotáže. Že Kolář so Saganom po dohode s organizátormi zámerne poslali pelotón zlým smerom, aby mohol Kováč zvíťaziť. To by však museli vidieť ešte aj na druhý deň nahnevaných Žilinčanov, ktorí veľmi chceli vyhrať.
Prím hrali Taliani, sklamaním AWT-GreenWay
Ako sme spomínali vyššie, konkurencia bola slušná. Slovom výborná by sme ju mohli označiť, ak by prišli aj štyri pôvodne hlásiace sa celky. Mimoriadnym úspechom je štart Telenetu Fidea, ktorý si každý rok vyberá iba dve až tri podujatia na rozhraní mája a júna. Inak na ceste nejazdí. Pre Toma Meeusena to boli jediné cestné preteky tento rok. Belgičan bol jasne najlepším jazdcom v exhibícii, ale neprečítal si on ani jeho tím reglement, ktorý hovoril o tom, že náskok jedného kola sa pri dobehnutí pretekárov vynuluje.
Talianske tímy boli silné a napriek tomu, že Davide Vigano absolvoval množstvo Grand Tours, nikdy nevyhral etapové preteky pod hlavičkou UCI. Spolu s víťazstvom v deň narodenín to bol pre tohto veľkého cyklistu, v civile nosiaceho dioptrické okuliare, nezabudnuteľný týždeň. Druhé miesto si odniesol Rakúšan Matthias Krizek, ktorý ešte vlani absolvoval Vueltu. Sme radi, že náš typ na Synergy Baku ako divokého koňa pretekov vyšiel. Maxim Averin, syn trojnásobného víťaza Pretekov mieru, vyhral druhú etapu a darilo sa mu aj v bodovacej súťaži. Družstvo z Azerbajdžanu začalo už proces registrácie medzi profesionálne kontinentálne celky, takže o rok sa už zrejme na slovenských cestách neukáže. Lotto Soudal U23 k nám jazdí pravidelne a všetko nasvedčuje tomu, že to bude tak aj naďalej.
Najprofesionálnejší charakter ukázal AWT-GreenWay, ktorý pricestoval so šiestimi cyklistami a až neuveriteľným osemčlenným sprievodom. Za piatich ľudí si teda museli doplácať ubytovanie. Ostatné tímy sa uspokojili s troma až štyrmi bafíkmi. Napriek tomu sa preteky Renému Andrlemu a spol nevydarili. Neuspeli v žiadnej etape ani celkovom poradí. Napriek silnej zostave bolo najlepším výsledkom chabé deviate miesto Bašku v poslednej etape. V nedeľu po dojazde sme sa stretli s Jánom Miškovským, majiteľom spoločnosti janom a akcionárom GreeenWay, sponzorov Etixxu aj AWT, ktorý neskrýval sklamanie.
Sprievodné preteky pre hobby cyklistov Energia na kolesách medzi tímami vyhrala práve rodina Miškovských. Po úspešnom prvom ročníku organizátori a Enel počítali s vyššou účasťou, ktorá sa však iba vyrovnala vlaňajšku. Ťažko povedať, čo ľudí odradilo.
Nepopulárne hlavné mesto, etapy ako cez kopirák
Bratislava opäť potvrdila povesť anticyklistického mesta. Na dojazd v hlavnom meste sa bolo pozrieť tradične najmenej ľudí. Dojazd síce bol už na obed, no je to logisticky najlepšie riešenie. Tímom už netreba uhrádzať drahé bratislavské ubytovanie a všetci sa rýchlo ponáhľajú domov. Tiež sú blízko hraníc so západom. V utorok už môžu štartovať v Srbsku, Francúzsku, Rakúsku, Slovinsku či Luxembursku na podujatiach 2.1 a 2.2. Národná Tour by mala končiť v hlavnom meste a ak je to ochotné finančne prispieť na preteky, vždy tam dojazd bude.
59. ročníku nechýbala časovka a dúfame, že ju organizátori ani nezaradia. Chýbal dojazd na kopec, ktorý ale nikto nezaplatí a keďže Enel po zásahu vlády do Gabčíkova ako partner pretekov vymiera, ani dojazd na Čierny Váh už nie je na programe dňa. Profily 2-4. etapy boli ako cez kopirák. Kopce v prvej časti, rovina do cieľa. Takýto terén nevyhovuje prakticky nikomu. Vrchári chcú cieľový kopec, ktorý ich zbaví súperov. Šprintéri rovinaté etapy. Tempári, ktorí prejdu kopce, nedokážu na konci odskočiť početnej skupine, ktorá má silovú prevahu.
Tento rok ste mohli preteky sledovať aj prostredníctvom zbrusu novej oficiálnej webovej stránky pretekov, ktorá žila live priebehom, sumármi (oba i v angličtine), fotografiami aj videami. Pracovalo sa so sociálnymi sieťami a najmä na Twitter reagovala celá Európa. Trváme na tom, že nikde na svete neexistujú preteky kategórie 2.2 s takýmto web servisom. V tomto smere sa preteky posunuli míľovým krokom. Videá neboli najdôležitejšou súčasťou projektu a realizovali sa pri najväčšej možnej miere bezpečnosti. Neprechádzať autom cez pelotón, v žiadnom prípade neovplyvniť preteky. Kvalita aj minutáž boli zámerne skracované kvôli častým problémom s rýchlosťou internetového uploadu na hoteloch aj akútnym nedostatkom času na túto prácu. Urobili sme to, čo sme za daných podmienok mohli. Rovnako s live priebehom. Často sme mali problém nie len s internetovým spojením, ale dokonca aj telefónnym signálom vo viacerých stúpaniach. Odrezaní od sveta sme vám občas nedokázali sprostredkovať dôležité informácie.
Peter Privara sníva o 60. ročníku ako kúpeľnom, no podľa nášho názoru to bude veľmi zložité, pretože kúpeľné samosprávy sa nám na prvý pohľad nezdajú ako vhodný partner do diskusie a už vôbec nie hotelieri, ktorí vo všetkých možných Tepliciach ešte viac hľadia na peňaženky, ako hrdí nadšenci v Šahách, Spišskej Sobote či Žiari nad Hronom, že môžu u seba privítať takúto udalosť.
|
Martin Fraňo nám poslal e-mailovú reakciu aj k pretekom ako takým:
Z pohľadu člena komisie cestnej cyklistiky môžem zhodnotiť preteky z dvoch uhlov. Čo sa týka organizácie, ubytovania a logistiky, bolo to dobré. Niektoré hotely trochu sklamali, napr. Poprad, kde boli problémy so stolovaním, jedlom i umývaním bicyklov, no všetko sa vyriešilo vysvetlením a zlepšilo sa. Na druhej strane skvelé ubytovacie prostredie napr. v Dudinciach či Kremnici, kde to bolo fantastické. Celkovo môžem povedať, že ubytovanie sa podstatne za posledné roky zlepšilo a je na solídnej úrovni v porovnaní s podobnými pretekmi. Ako fantastickú hodnotím prácu polície a traťových komisárov, ktorí zabezpečovali bezpečnosť a prejazdy cyklistov. Trochu im robili vrásky časté opravy a zúženia vozoviek, či veľký počet kamiónov po Route 66, ale ich práca je skvelá. V Európe je to naozaj špička. Mimo Európy dokážu organizátori a polícia zavrieť kompletné cesty aj na celý deň, no v tak nabitej premávke, ako je v Európe, to možné nie je.
Stane sa aj to, čo sa stalo pri zlom odbočení pretekárov v dojazde v Novom Meste nad Váhom. Trochu sa na to nemyslelo, stačilo v zákrute pár kuželiek a všetko by bolo inak, určite sa z toho organizačný výbor poučí, podobné veci sa stávajú z času na čas. Preteky majú peknú web stránku s prehľadnou informovanosťou verejnosti. Druhý uhol pohľadu je na trať pretekov a športovú úroveň, s ktorou ja osobne a ani subkomisia mužov či komisia CC už dlhodobejšie nie sme stotožnení. Keď sa pozriem na štartovnú listinu, štart troch talianskych, štyroch českých tímov a na druhej strane len troch slovenských na najvyššom domácom podujatí organizovanom priamo SZC, toto nie je nikde na svete. Komisia sa snažila, aby sa na štarte objavil aj štvrtý slovenský tím, no toto bolo zamietnuté pre slabú výkonnosť a náročnosť podujatia. Obe idú ruka v ruke a preto nerozumiem, akým smerom sa uberá aj tvorba trate, ktorá je z roka na rok náročnejšia. Dvestokilometrové etapy, ktoré okamžite po štarte zamieria do najväčších kopcov, aké na trati medzi dvoma mestami môžeme nájsť, sú katom pre mladých pretekárov. Naši najlepší dvadsaťtrojkári Bellan, Kováčik a Harag nedokončili, Krajíček, Lajcha, či dokonca superšpurtér Baška sa neskutočne trápili neustálym dorážaním, či putovaním v grupette, napriek tomu, že Kuriérov, či Závod míru do 23 rokov šli solídne. Trať nie je ani pre vrchárov, lebo v úvode etáp v ťažkých kopcoch sú ako ryby vo vode, no v záverečných rovinatých úsekoch po 200 km nemajú šancu na úspech. To isté i špurtéri, ktorí tie kopce ani neprežijú a putujú v grupette, alebo ak sa aj dokážu vrátiť späť do pelotónu, tak už nie sú schopní špurtovať, resp. preteky ani nedokončia ako napr. exmajster sveta v omniu a víťaz bratislavskej V4 Kaňkovský. Práve my máme kvalitných špurtérov na štarte, Kolářa i Bašku, no nevyužili sme ich potenciál. Posledná etapa ukázala, kde je slovenská sila, škoda len, že to bola len jedna etapa z piatich. Profil trate je každý rok rovnaký. Náročné dlhé etapy s veľkými kopcami ihneď po štarte pretekov. Štarty 200 km etáp priamo do Fačkova, Popovej či Čertovice a posledných 50 kilometrov po rovine sú už tradíciou. Ja by som si strašne želal, aby sa uskutočnil raz aj taký klasický ročník s prológom-krátkou technickou kilometrovou časovkou ulicami mesta (napríklad namiesto exhibície), v ktorej dokáže zázraky Kováč, ale aj Baška, Haring, Tybor, či iní technickí pretekári, v technike jazdy v krkolomných úsekoch sme lepší ako konkurencia, Kováč sa po podobnom prológu už viackrát obliekol do žltého, navyše je to obrovská atrakcia pre divákov. S úvodnou a záverečnou čisto rovinatou špurtérskou etapou typu tej poslednej bratislavskej a v strede s etapami, ktoré začnú rovinou a skončia v stúpaní, kľudne aj na Čertovicu, ktorá sa síce za posledné roky šla skoro každý rok, no rovnako každý rok bola na 10. kilometri, či Kráľovu Hoľu ako bol dlhodobý sen organizátorov resp. keď po rovinatom úvode bude najťažšie stúpanie len tesne pred cieľom bez podobných zbytočností ako okruhy mestom po 200-kilometrovej kopcovitej etape. To mi príde, ako by sme chceli do jednej etapy dať najťažšie kopce, najdlšiu trať a ešte aj kritérium a špurt pelotónu. Rovnako aj etapy v kratších dĺžkach 150-160 km by zatraktívnili preteky a dali väčšiu šancu mladým pretekárom. Keď si pozrieme štatistiky, z 25 nedokončených pretekárov bolo 16 do 23 rokov. Nepresadili sa výraznejšie ani dvadsaťtrojkárske tímy Cycling Academy, Lotto Soudal ani AWT-GreenWay.
Rovnako by diváckej atraktivite pridala i účasť nejakého exotického tímu z Afriky, Ameriky či Ázie, rád by som pomohol podobný tím sem dotiahnuť. Okolo Slovenska sa už dlhodobejšie stáva vhodnou pôdou pre bývalých zahraničných ProTour jazdcov s bohatými skúsenosťami, ktorí z rôznych dôvodov a častokrát i dopingových, končia svoje kariéry v kontinentálnych, väčšinou talianskych celkoch.
|
Vysiela Šport RTVS
