Betancur vyhral hektický súboj na Paríž - Nice

Vynovený ročník Paríž - Nice do poslednej bodky splnil želania organizátorov o útočnom a nevyspytateľnom podujatí, na ktorom mala o víťazovi rozhodnúť až posledná cieľová čiara. Zo všetkých tých odohraných zápletiek nakoniec vyšiel ako víťaz Carlos Betancur, ale tohtoročná edícia mala určite viac hrdinov.

Osem dramatických dní videlo až štyroch priebežných lídrov podujatia, pričom žlté tričko vždy pre seba ukoristil iba víťaz etapy po získaní bonusových sekúnd. Na kopcovitom a nepredvídateľnom teréne bez dominantného, rozhodujúceho stúpania, ktoré by dalo charakter celému priebehu podujatia, sa len ťažko mohla vytvoriť hierarchia najlepších pretekárov, ktorí by medzi sebou bojovali o celkový triumf. Preto sa každý deň začínalo jazdiť akoby od začiatku a predchádzajúca smola mohla byť ľahko napravená. V záveroch kľúčových etáp sme zakaždým videli bojovať o víťazstvo početnú skupinu, v ktorej mohol ktokoľvek prekvapiť. Napokon sa ako rozhodujúce ukázali dve etapové víťazstvá Carlosa Betancura, ktorý si dokázal ustrážiť svoj krehký náskok až do samého konca.

Kolumbijský dynamit sa ešte len rozbieha

Dvadsaťštyriročný Kolumbijčan prežil prvé štyri etapy bez ujmy a základ svojho víťazstva položil počas piateho dňa, keď vyhral šprint trojčlenného úniku. Do žltého dresu sa potom obliekol hneď na druhý deň, keď si znovu vybojoval etapový triumf, tentoraz na stúpaní Mur de Fayence. Tu mal však Betancur aj potrebné šťastie, pretože pred samotným kopcom jazdil takticky zle na konci čelnej skupiny, keď sa ju Astana pokúsila rozdeliť. Ak by kazašský tím vydržal vo svojom úsilí, jazdec Ag2r by asi toto podujatie nevyhral. Avšak jeho následná úžasná akcelerácia a takisto záverečný šprint do kopca patrili k ozdobám týchto pretekov, preto sa mohol radovať z najväčšieho úspechu svojej kariéry.

„Nosiť žlté tričko počas štyroch dní bolo fantastické. Tento týždeň ukázal, tím Ag2r je veľmi silný, a toto víťazstvo je pre nás veľmi dôležité. Som nesmierne šťastný. Je to veľká česť vyhrať takéto podujatie a ukázať, že kolumbijská cyklistika je späť. Bol som pyšný na moje piate miesto na Gire, ale toto je viac. Je oveľa dôležitejšie vyhrať veľké preteky pred toľkými skvelými jazdcami.“ Po výbornom vstupe do sezóny sa tak môže Kolumbijčan nerušene pripravovať na ardénske klasiky a Tour de France. A tam sa máme na čo tešiť, pretože po zhodení prebytočných kíl bude jeho forma ešte pútavejšia.

Dúhový dres víťazí nerád

Aktuálny majster sveta Rui Costa mal veľkú šancu pokrstiť dúhový dres cenným triumfom, ale dve druhé miesta ho posunuli len na striebornú pozíciu. Portugalský cyklista sa v každej etape pohyboval na čele až do samého záveru, ale ani raz sa mu nepodarilo urobiť rozhodujúci moment, ktorým by získal víťazstvo na svoju stranu, tak ako Betancur. Napriek tomu je celkové druhé miesto pre neho dobrým začiatočným bodom a v priebehu sezóny sa jeho útočná jazda bude určite prezentovať čoraz agresívnejšie.

Francúzska radosť

Na tretie miesto sa po svojom víťazstve v poslednej etape posunul Arthur Vichot, ktorý sa tak konečne dočkal veľkého víťazstva. Úradujúci francúzsky majster síce porazil štvrtého Josého Rojasa len o jednu sekundu, ale aj tak mal z pódiového umiestnenia veľkú radosť. „Tento rok boli etapy postavené pre puncherov, tak som sa zameral na celkovú klasifikáciu. Od začiatku podujatia bol každý deň ako klasika. Museli ste sa sústrediť po celý čas a v pelotóne byť dobre umiestnený. Každá sekunda rozhodovala. Bol to veľmi dobrý týždeň pre mňa a pre môj tím.“ V zoskupení FDJ tak môže byť spokojnosť, že k Arnaudovi Démarovi pribudol ďalší sebavedomý cyklista na jednodňové podujatia.

Bodovali rýchlosťou

Spomínaný španielsky jazdec José Joaguin Rojas si svoje štvrté miesto vybojoval vďaka svojej konzistentnosti. Pritom ako rýchlemu jazdcovi sa mu mohlo podariť vyhrať aspoň jednu etapu, ale jeho veľkou slabosťou je neschopnosť vyhrávať. No aj tak sa na tomto podujatí ukázal v dobrom svetle. V minulom roku mal podobné ťažkosti John Degenkolb, ale jeho triumf z tretej etapy naznačil, že v tejto sezóne bude určite nebezpečný. Navyše keď sa na kopcovitom teréne v okolí Nice predviedol výbornými lezeckými schopnosťami, takže v tejto sezóne by sa mal stať aktívnym členom skupiny odolných šprintérov.

Jednoducho smola

Silnou osobnosťou tohto ročníka bol aj Tom-Jelte Slagter, ktorý sa dvakrát tešil z etapového triumfu a Belkin môže ľutovať, že ho pustil do Garminu. Na krátkych kopcoch dokázal využívať svoju výbušnosť a len kvôli technickým problémom v šiestej etape vypadol z TOP 10. V minulom roku dokázal vyhrať Tour Down Under, ale potom sa už nedokázal presadiť, pretože jeho forma kulminovala príliš skoro. Túto sezónu sa sústredí na ardénske klasiky a sympatické výkony na Paríž - Nice ho posúvajú do pozície zaujímavého pretekára. Podobnú smolu prežil aj 22-ročný Wilco Kelderman, ktorý rovnako v šiestej etape vypadol z najlepšej desiatky kvôli mechanickým ťažkostiam. No aj jeho výkony boli pre tím Belkin dostatočným prísľubom.

Asi najväčším smoliarom podujatia sa stal Geraint Thomas, ktorý síce nosil žltý dres dva dni, ale nečakaný pád v siedmej etape ho pripravil o tretie miesto. 27-ročný Brit sa i tak ukázal vo výbornej forme, ktorá by mala čoskoro vyvrcholiť na kockových klasikách. Okrem toho výrazne zlepšil aj svoje vrchárske schopnosti, preto sa chce od budúcej sezóny začať zameriavať na výsledky v celkovej klasifikácii.

Nešťastný Štybar, spokojný Fuglsang 

Aj Zdeněk Štybar sa presvedčil, že počas tejto sezóny môže dosiahnuť na jednodňových podujatiach významné výsledky, ale posledná etapa na Paríž - Nice, v ktorej stratil pódiové umiestnenie a vypadol z TOP 10, mu dala lekciu, že jedným zaváhaním môže na takýchto pretekoch stratiť takmer všetko. Jakob Fuglsang zas tvoril spoločne s Vincenzom Nibalim silnú dvojicu. Astana sa tak v záveroch etáp hlavne po taktovkou Nibaliho snažila dať pretekom svoju pečať, a aj keď taliansky cyklista výrazne výsledkovo neprehovoril, svojmu spolujazdcovi pomohol vybojovať piate miesto v celkovom poradí.

Velitsovi v BMC cyklistika chutí

Peter Velits sa po roku vrátil na toto podujatie v úlohe pomocníka pre Tejay van Garderena. Po jeho nútenom odstúpení už počas prvej etapy však dostal slovenský borec voľné ruky a nakoniec sa mu podarilo výborným deviatim miestom o jednu priečku vylepšiť svoje minuloročné umiestnenie. Slovenského cyklistu môže predovšetkým tešiť fakt, že v skutočne hektických dojazdoch vždy dokončil etapu v hlavnej skupine, čím sa mohol pochváliť len máloktorý z cyklistov. Aj keď mu v kopcovitých etapách chýbal útočný zmysel, pre neho ako pretekára na celkové poradie je zvládnutie týchto manévrov veľmi dobrou vizitkou. S jeho výkonom bol spokojný aj športový manažér BMC Yvon Ledanois: „Bolo to ťažké Paris - Nice. Pre Petra to bolo dobré podujatie, pretože on je jeden z najdôležitejších jazdcov pre van Garderena v ďalších pretekoch. Po prvej etape to nebolo pre nás jednoduché, ale my sme potrebovali dobrý výsledok. Nemyslel som, že to dokážeme, ale máme TOP 10, preto som šťastný.“

Na Petrovi Velitsovi bola vidieť chuť pretekať a skutočne sa pobiť o dobrý výsledok. „Som spokojný s miestom v najlepšej desiatke. Bolo to veľmi špeciálne vydanie Paríž - Nice. Bol by som radšej, keby tu bola časovka, ale aj tak som šťastný. Posledná etapa bola skutočne veľmi ťažká, dosť som v nej trpel. Ale som rád, že sa mi podarilo v závere zostať s najlepšími pretekármi. Bola veľká škoda, že sme stratili van Garderena, ale celý tím urobil maximum, aby sme potom dosiahli najlepší možný výsledok.“ 29-ročný jazdec tak začína v novom tíme napĺňať svoje predpoklady, pre ktoré si ho manažment BMC vybral.