Vysiela Šport RTVS
Druhý týždeň na najslávnejších pretekoch bol ukrátený o tradičnú časovku, namiesto toho použili organizátori zvlnené etapy, počas ktorých nebolo čas premýšľať o blížiacich sa alpských previerkach. Už tam sme nakoniec videli zhasnuté nádeje niektorých vrchárov.
Nibali manažuje Tour výborne
Prvé naozajstné kopce prišli na rad až v trinástej etape, ale finiš na vrchole stúpania Chamrousse splnil veľké očakávania. Už na začiatku cieľového kopca sa totiž rozbehli silné akcie favoritov, ktoré potom pokračovali až na samý vrchol. Niektorí z nich sa snažili odhaliť skutočnú formu Vincenza Nibaliho, ktorý však všetkým a jasne ukázal, že jeho najväčšie chvíle na podujatí ešte len prídu. Aktívna obrana žltého trička útokom bola tým najlepším spôsobom, ako nechať zabudnúť na Contadora a Frooma. Nasledujúca alpská previerka už nemala taký vyburcovaný priebeh, najlepší jazdci sa navzájom strážili. A znovu to bol Vincenzo Nibali, ktorý štyri kilometre pred vrcholom potrhal vedúcu skupinu.
Po druhom týždni každý pochopil, že Nibaliho môže poraziť len on sám. V kopcoch je úplne dominantný a poriadne sebavedomý, veď ako líder celých pretekov na cieľových stúpaniach zakaždým útočil. A vďaka svojej výkonnosti tak zvyšoval svoj odstup pred zvyškom štartového poľa. Okrem toho sa ani počas tranzitných etáp za asistencie svojho tímu nenechal ničím prekvapiť, pretože v rozhodujúcich okamihoch jazdil úplne vpredu a všetko mal pod kontrolou. Dvadsaťdeväťročný jazdec sa môže pýšiť víťazstvami na Vuelte a Gire, takže má nezaplatiteľné skúsenosti, ako vyhrať Grand Tour, čo bude v záverečných etapách veľmi dôležité. Ak by aj prežil v kopcoch zlý deň, v momentálnom rozložení síl by nemal problém toto zaváhanie hneď na druhý deň odčiniť. Nibali tak kráča ku kompletnej zbierke triumfov na trojtýždňových pretekoch.
O pódium sa chystá dráma
Aj keď sa Alejandro Valverde nachádza na druhom mieste, zatiaľ jazdí strnulo, akoby naňho doliehala ťarcha pódiového umiestnenia. Pritom španielsky jazdec je najskúsenejším z tých borcov, ktorí chcú skončiť hneď za Nibalim. Náznaky síce predviedol na stúpaní Chamrousse, kde jeho tím rozpútal na začiatku kolotoč a potom sám útočil, ale Nibali aj tak dokázal kontrovať na jeho útok a do cieľa dorazil skôr. Valverde potom začal kalkulovať a pretekár so žltým dresom ho vôbec nezaujímal. Jazdec tímu Movistar tak veľmi túži skončiť medzi najlepšou trojicou, že jeho výkon je miestami až príliš profesorský. Celý pelotón sa teraz presunie do Pyrenejí, ktoré sú vždy pre španielskych cyklistov prijateľnejším územím, takže možno práve tu má schované nejaké prekvapenie, pretože pódium na Tour je pre mnohých pretekárov príliš veľkým lákadlom, aby brali ohľad na kariérne zásluhy.
Zdvihnutú vlajku do tohto boja nesú domáci jazdci Romain Bardet a Thibaut Pinot. Obidvaja sú výborní vrchári, ktorým sa podarilo preletieť cez zradné rovinato–zvlnené etapy bez ujmy, takže teraz môžu v kopcoch predvádzať svoje vrchárske umenie. Thibaut Pinot tam bol zatiaľ lepší, ale aj tak v poradí stále mierne zaostáva. Na Chamrousse spoločne s Valverdem dostal Nibaliho na chvíľu pod tlak, ale slabou kooperáciou so španielskym jazdcov nevyťažil z tejto situácie viac.
Na druhý deň už Romain Bardet nespustil z očí svojho konkurenta a finišovali spoločne. Bardet mal navyše pri sebe silnejšiu tímovú podporu, ktorou sa snažil ovládať niektoré alpské momenty. Je nepochybné, že táto dvojica patrí k tomu najsilnejšiemu, čo môžeme na Tour vidieť. Krajina usporiadateľov sa môže zatiaľ tešiť aj z výkonov Jeana-Christopha Perauda, ktorý sa nenápadne pohybuje medzi najlepšími, a Pierra Rollanda, ktorý sa už odkázal prepracovať medzi desať najlepších. Po výbornom Gire sa tak pred jazdcom tímu Europcar rysuje ďalší dobrý výsledok, ktorý však bude závisieť od predposlednej etapy.
Spokojnosť určite prevláda aj v tíme BMC, pretože Tejay van Garderen zatiaľ nemá problémy súperiť so všetkými favoritmi. Na stúpaniach odolne predvádzal svoje tempárske schopnosti, ktoré ho udržali v dosahu top 3. A to je pre neho najdôležitejšie, pretože záverečná časovka má byť jeho veľkým tromfom. Jeho spolujazdec Peter Velits znovu do bodky splnil tímové úlohy a pre svojho kapitána vytváral pred rozhodujúcimi pasážami pohodlnú pozíciu. Slovenský jazdec v obidvoch alpských etapách predvádzal veľmi dobré výkony, takže v tomto trende bude určite pokračovať aj v Pyrenejach a možno ho uvidíme aj v nejakom úniku.
Hranica top 10
Český jazdec Leo König sa po smoliarskom začiatku dokázal vrátiť do top 10, keď v kopcoch potvrdil svoju výbornú vrchársku formu. V jednom momente sa zdalo, že tím NetApp-Endura vzdá boj o celkovú klasifikáciu a začne naháňať etapové úspechy, ale 26-ročný cyklista už na La Planche des Belles Filles odštartoval svoje znovuzrodenie v klasifikácii, a v prvej alpskej etape sa mu potom podaril aj odvážny atak. Dvojica tímu Belkin Bauke Mollema a Laurens ten Dam sa tiež drží v elitnej spoločnosti, ale v minulom ročníku sme boli zvyknutí na ich aktívnejšiu cyklistiku. Ale Mollema počas Tour ochorel a chvíľu mu trvalo, kým sa rozjazdil k svojím klasickým výkonom. Ak by sa im podarilo udržať svoje pozície až do Paríža, bolo by to pre ich tím vynikajúcim úspechom.
Po úspešnom predstavení na Dauphiné mal veľké očakávania Jurgen van den Broeck, na ktorého výkonoch sa ale prejavil súťažný deficit z minulého roku, ktorý mu Tour de France zrátala. Jazdec tímu Lotto-Belisol musel priznať, že jeho výkonnosť nie je dostatočná, aby mohol bojovať o vysoké priečky v klasifikácii. Po nie veľmi vydarenej jarnej časti sezóny má na tomto podujatí problémy aj Richie Porte, ktorý po príležitosti stať sa lídrom tímu Sky ochorel a jeho šanca na úspech sa rozplynula. A podľa vlastných slov bude rád, ak sa vôbec odstane do Paríža. Zdravotné problémy nehrali do kariet ani Ruiovi Costovi, ktorý sa takisto vytratil z najlepšej desiatky, do ktorej sa bude pokúšať vrátiť už počas najbližších dní.
Kristoff našiel svoju rýchlosť
V šprintérskej sekcii sme videli nového hrdinu, ktorým sa stal Alexander Kristoff. Nórsky pretekár sa postupne dostal do výbornej pohody a podarilo sa mu vyhrať dva hromadné dojazdy. Tým len potvrdil svoju výborný pripravenosť podporenú smrtiacim záverečným špurtom na konci ťažké dňa a fakt, že horské etapy klasických šprintérov poriadne vyčerpávajú. Peter Sagan trikrát bojoval o etapový triumf, ale neúspešne. V jeho prípade zohráva dôležitú úlohu priam hamletovská otázka, či na konci nastúpiť, alebo sa spoliehať na spoločný dojazd. Aj keď mu zatiaľ jeho odpovede nevychádzali, na suverénnom kráľovi bodovacej súťaži je vidieť, že si Tour de France jednoducho užíva a na trati vždy nechá úplne všetko. Aj keď stále čaká na víťazstvo, neustále sa bije o svoju šancu. Okrem toho sa v jednej horskej etape ocitol v úniku, keď chcel pomôcť svojmu kolegovi dostať sa tam, a na konci takéhoto ťažkého dňa mal zas silu predvádzať jazdu na zadnom kolese. Spojenie Peter Sagan a Tour de France tak funguje vynikajúco.
