Vysiela Šport RTVS
Tour de France sa snaží byť univerzálna a pre každý typ cyklistu zakaždým pripraví vhodné príležitosti na realizáciu. Spomedzi štyroch klasifikácií suverénne vládne bitka o žltý dres, po ktorej nasleduje bodovacia súťaž. Paradoxne, v týchto dvoch hodnoteniach sme videli fádny priebeh súbojov, ktorí zapríčinila až prílišná dominancia ich víťazov.
Nibali bol pripravený na všetko
Mačacie hlavy, ťažké Vogézy, Alpy, Pyreneje a dlhá záverečná časovka zápasili medzi sebou o honor rozhodujúceho momentu, ale nakoniec sa ním stalo odstúpenie dvoch veľkých favoritov Chrisa Frooma a Alberta Contadora. Nie je dôležité, za akých okolností sa to odohralo, ale to, že po ich absencii zostal na podujatí iba jeden jazdec svetovej extratriedy. Áno, medzi Vincenzom Nibalim a zvyškom štartového poľa sa potom roztvorila obrovská diera, na ktorú nenašiel nikto potrebnú záplatu. Rozhodujúcimi etapami sa teda stali všetky tie, v ktorých chcel jazdec tímu Astana zvíťaziť. Počas celého podujatia štyrmi víťaznými zárezmi tak priebežne zvyšoval svoj odstup od konkurencie a okrem toho predviedol aj skvelú jazdu na dlažobných kockách.
To bol práve moment, v ktorom ukázal, že je pripravený bojovať o celkový triumf. Na mokrých kockách išiel na hrane rizika, jedno pošmyknutie a pád ho mohli okamžite vyradiť z pretekov, ale po úspešnom zvládnutí tejto jazdy získal s veľkým náskokom žltý dres. Nezľakol sa predchádzajúcej dominancie Frooma a Contadora, ale bol odhodlaný vyzvať ich na priamy súboj. Jeho predvedená výkonnosť tomu dali neskôr za pravdu, pretože na stúpaniach si robil so súpermi, čo chcel. Aktívna obrana žltého dresu tak bola jednoducho hodná víťaza najväčších cyklistických pretekov na svete.
Vo svojej nebojácnosti pred spomínanou dvojicou sa líšil od svojich konkurentov, ktorí sa zmierili s tým, že Froome a Contador budú nad všetkými vyčnievať, a sústredili sa len na zisk vysokého umiestnenia defenzívnou taktikou. To znamenalo, že chceli jazdiť čo najdlhšie s tými najlepšími a potom sa uvidí, ako vysoko sa umiestnia. Aj po ich vypadnutí zvolili túto taktiku, keďže Nibali takisto ukázal superformu. Ten mohol byť spokojný, že nikto sa ani raz nepokúsil naštrbiť jeho pozíciu.
Osudy najlepších za Nibalim
Chýbal nám lepší tímový výkon Movistaru, ktorý mohol najmä v druhej pyrenejskej etape dostať Nibaliho pod veľký tlak. Ale Alejandro Valverde sa tak sústredil na zisk pódiového umiestnenia, že svojich spolujazdcov o to nepožiadal. Dobrou prácou sa v kopcoch prezentovali Ag2r a FDJ, a aj keď nemali takú silu, akou by disponovali Sky a Tinkoff-Saxo, ich aktivita nevyšla nazmar, lebo Valverde v treťom týždni začal slabnúť. Španielsky jazdec tak premárnil svoju veľkú príležitosť finišovať medzi tromi najlepšími, aj keď spomedzi všetkých záujemcov mal najviac skúseností.
Podarilo sa to však dvom francúzskym cyklistom rozdielnych generácii. Jean-Christophe Peraud dosiahol druhým miestom výsledkovú bombu, ale jeho výkony patrili k tým najsympatickejším. Dvakrát dokázal zachytiť Nibaliho rozhodujúci útok v cieľovom stúpaní a predviedol výbornú časovku. Avšak perspektívnejší výkon ukázal Thibaut Pinot, ktorý v kopcoch predvádzal zdravú súťaživosť. Veľmi sa snažil byť aktívny, a ak by mal zakaždým také dobré nohy ako na Port de Balés, preteky mohli mať výbušnejší záver.
Tejay van Garderen patril medzi najsilnejších pretekárov v štartovom poli, výborná časovka ho nakoniec posunula na piate miesto, ale jeden zlý deň v kopcoch a nepríjemný pád mu neumožnili dostať sa vyššie. I keď je otázka, či by dokázal v horách získať ešte viac času. Leopold König sa po kotrmelcoch v úvodnom týždni vynikajúco adaptoval na francúzskych cestách, prienik medzi desať najlepších odštartoval už v Alpách a potvrdil ho na konci mimoriadne dobrou časovkou. Pre českého jazdca a tím NetApp to bola teda na Tour de France premiéra ako hrom. Dvojica z Belkinu si zubami-nechtami udržala pozície v top 10, určite patrili k tým najlepším jazdcom na podujatí, ale neboli príliš viditeľní. No určite viac ako Haimar Zubeldia.
Peter Sagan. Misia splnená
V bodovacej súťaži boli z jej víťazom uzmierení všetci záujemcovia ešte pred začiatkom podujatia. A keď Peter Sagan prežil veľmi ťažkú druhú etapu na čele spoločne s jazdcami na celkové poradie, nebolo pochýb o tom, že jeho výkonnosť je skutočne taká, akou musí disponovať držiteľ zeleného dresu. Peter Sagan urobil zo zisku tejto klasifikácie samozrejmú vec, ale za všetkým sa skrýva tvrdá práca a výnimočný talent, ktorým sa slovenský jazdec môže pochváliť. Presne poznal, kadiaľ vedie cesta do zeleného dresu, a podarilo sa mu to takým neuveriteľným spôsobom, že konkurencia zvesila zbrane skôr, ako ich stihla naleštiť.
Jeho konzistencia v dojazdoch do cieľa nemala konkurenciu. Kým sa jeho súperi v rôznych etapách striedali, on vpredu zakaždým zostával. Všetci vedeli, že si musia dať pozor na Sagana. To bol tiež jeden z momentov, prečo je pre neho čoraz ťažšie vyhrať etapu na tomto podujatí. Aj keď tentoraz odchádza s prázdnymi rukami, nikto nemôže vedieť, či po práve získaných skúsenostiach nepríde na ďalší ročník Tour de France ešte silnejšia verzia Petra Sagana, ktorá dokonale zužitkuje všetky svoje príležitosti. A pri tom nesmieme zabúdať, že zisk zeleného dresu nie je ani zďaleka jednoduchou a samozrejmou záležitosťou.
Najsilnejším spomedzi špurtérov bol určite Marcel Kittel, ktorého absolútna rýchlosť nemá konkurenciu. Z jeho pohľadu je víťazstvo v bodovacej súťaži prisilnou kávou, na náročnejších terénoch totiž nedokáže zbierať potrebné body. V tomto bol oveľa lepší Alexander Kristoff, ktorý v druhej polovici Tour predviedol veľmi pekné šprinty. Nórsky pretekár je známy svojou odolnosťou na ťažkých profiloch, takže jeho kredit naberá stále vyššie hodnoty po triumfe na Miláno – San Remo a dvoch víťazných etapách na Starej dáme. Sympatickým výkonom sa predviedol aj mladý francúzsky jazdec Bryan Coquard, ktorý sa zapájal do získavania rýchlostných bodov všade tam, kde sa len dalo. Aj keď sa v koncovkách etáp nedokázal výraznejšie presadiť, tretie miesto v bodovacej súťaži je výborným výsledkom. Ústup zo svojich pozícii predviedol André Greipel, ktorému nefungoval tak vynikajúco šprintérsky vláčik a ani jeho forma nebola taká, aby dosiahol viac ako jedno víťazstvo.
Vrchárske žmurknutie Rafala Majku
Vrchárska súťaž bola asi najmenej predpovedateľná. Organizátori chcú, aby bodkovaný dres vyhrávalo veľké cyklistické meno, preto aj zvolili dvojnásobný počet bodov na vrcholoch cieľového stúpania. Takže do tohto súboja sa mohol zapojiť aj líder celkového poradia Vincenzo Nibali, ale ani jeho tri víťazstvá v horách nestačili na to, aby pokoril Rafala Majku. Cesta poľského pretekára na Tour je dostatočne známa. Po namáhavom Gire sa postupne rozjazdil k výborným výkonom a v Alpách a Pyrenejách dokázal dosiahnuť najlepšie výsledky spomedzi všetkých záujemcov o vrchársku súťaž. A najväčšieho súpera mal teda poriadneho, Joaquim Rodríguez niečo vo svetovej cyklistike znamená, aj keď bol len v príprave. Majka tak ukázal na Starej dáme výborné vrchárske dispozície, ktoré budú v takom tíme ako Tinkoff-Saxo ešte napredovať.
Francúzsky biely balet
Klasifikácia do 25 rokov mala v skutočnosti len dvoch výrazných predstaviteľov, ale Thibaut Pinot a Romain Bardet svojími výkonmi patrili k tým najlepším zjavom na celom podujatí. 
Najskôr mal mierne navrch jazdec tímu Ag2r, keď sa Pinot tradične v jednej etape vyvetral za pelotónom, ale potom už pretekár celku FDJ v kopcoch preukázal svoj ohromný talent. Pinot naozaj nie je cyklistom, ktorý bez problémov zvláda pozičnú bitku v stresujúcich chvíľach v pelotóne a bez ujmy absolvuje všetky tranzitné etapy. V tomto roku však výkonnostne povyrástol, o čom svedčia jeho zlepšené výsledky v časovke. Ako jeden z mála bol v horách aktívny a veľmi silný, preto sa po minuloročnom fiasku mohol triumfálne vrátiť na toto podujatie, z čoho malo radosť celé Francúzsko.
Domáce emócie boli ešte silnejšie, pretože aj druhý najlepší pretekár v tejto kategórii pochádzal z krajiny galského kohúta. Romain Bardet takisto patrí k pretekárom, ktorý sa nebojí v kopcoch prevziať zodpovednosť. Napriek tomu, že na konci pretekov pomaličky strácal sily, jeho predstavenia mali veľkú perspektívnu hodnotu. Za zmienku stojí aj Michal Kwiatkowski, ktorý však na treťom mieste poriadne zaostal. Poľský jazdec podľa vlastných slov prichádzal na Tour v prvom rade zbierať skúsenosti, čo sa napokon aj potvrdilo, pretože sa nesústredil na jeden cieľ. Najskôr sa snažil získať etapové víťazstvo, potom možno myslel aj na celkové poradie, ale jeho výkonnosť bola nedostatočná, aby sa mu podarilo splniť aspoň jedno predsavzatie. Nikto nepochybuje, že patrí k najtalentovanejším jazdcom v pelotóne, ale táto Tour de France mu jednoznačne nevyšla podľa predstáv.
