Vysiela Šport RTVS
Začiatok Vuelty sprevádzali veľké očakávania, pretože na štarte sa objavila ohromná koncentrácia najlepších etapových jazdcov súčasnosti, ktorí si pod vplyvom rôznych okolností prišli vyskúšať španielske kopce. Po jej skončení musíme povedať, že predpoklady sa bezpochyby naplnili, i keď aj španielska Grand Tour mala svoje „ale“.
Ani Vuelta sa totiž nevyhla strate jednej zo svojich najligotavejších hviezd, podobný osud postihol predtým aj Giro a Tour de France, tentoraz bol tým nešťastníkom Nairo Quintana, ktorý mal patriť k tomu najlepšiemu. Jeho nešťastné pády určite zmenili rozloženie síl na pretekoch a Quintanove schopnosti by dokázali ovplyvniť priebeh podujatia, ale podobný údel si v sezóne vytrpeli aj Purito, Daniel Martin, Contador a Froome, čím je tento ročník výnimočný. Talentovaný Kolumbijčan sa potom mohol len z diaľky prizerať, ako sa bojuje a vyhráva na tomto podujatí. Dostatočné školenie v tomto ohľade mu zabezpečili Alberto Contador a Chris Froome, ktorý boli tými najsilnejšími znakmi španielskych pretekov.
El Pistorelo sa vrátil na vrchol
Pre Alberta Contadora by sa dalo víťazstvo na Vuelte označiť jedným slovom, ktorým by bola satisfakcia. Tridsaťjedenročný cyklista prežil v minulom roku svoju najhoršiu sezónu medzi profesionálmi a ako najlepší Grand Tour jazdec svojej generácie bol pod vplyvom dopingového trestu a mašiny tímu Sky postupne posielaný do úzadia. Nič na tom nezmenil ani triumf na Vuelte v roku 2012, kde síce zvíťazil po neuveriteľnom ataku, ale v kopcoch mu chýbala ľahkosť a sila, ktoré boli jeho charakteristickými vlastnosťami. V tomto ročníku znovu pripomínal toho jazdca spred niekoľkých rokoch, ale nepríjemný pád na Tour de France všetko pokazil. Avšak práve táto udalosť mu otvorila dvere k perfektnému predstaveniu, ktoré ukázal na španielskej Grand Tour.
Treba zabudnúť na jeho mediálne reči pred týmito pretekmi a kľúčom k jeho víťaznému ťaženiu 
bol jeho útok v deviatej etape, keď na cieľovom kopci Valdelinares predviedol akceleráciu, ktorú nikto z jeho konkurentov nechcel vidieť. Podľa jeho slov od toho momentu začal veriť, že môže byť na Vuelte úspešný, a dôležité bolo aj to, že zranenie ho nelimitovalo. Tento spomínaný atak na druhej strane musel vystrašiť Joaquima Rodrígueza, pretože v tom okamihu ovládal toto stúpanie prostredníctvom Morena a Carusa, ale jeho najsilnejšie zbrane padli v priebehu dvoch sekúnd, keď dopredu vystrelil El Pistolero.
Od tej chvíle Contadorovi narástli krídla a po vynikajúco zvládnutej časovke nebolo pochýb, že keď chce niekto vyhrať Vueltu, musí poraziť práve jeho. Z mnohých adeptovo sa o to pokúsil najmä Chris Froome. Britský jazdec sa v pretekoch zlepšoval každým dňom, takže v kráľovskej etape mohol opäť ukázať svoje frenetické zrýchlenie a všetkým súperom chrbát, avšak okrem Contadora. Ten pri ňom zostával nalepený, ale nebolo to z posledných síl, pretože v dostatočnej vzdialenosti pred cieľom bol schopný nastúpiť a svojho veľkého súpera poraziť.
Pre Contadora musí byť víťazstvo na Vuelte mimoriadne povzbudivým výsledkom, pretože na stúpaniach dokázal predvádzať svoju takmer najlepšiu fazónu a nikto nemôže pochybovať o tom, že bol najsilnejším pretekárom, čo mu na Grand Tour už muselo chýbať. Na druhej strane sa naučil, ako jazdiť proti Froomovi, a najmä ako ho poraziť, z čoho môže čerpať skúsenosti v nasledujúcej sezóne. Pre cyklistických fanúšikov tak nemôže byť lepšia pozvánka na najbližšie súboje týchto velikánov.
Obdivuhodný Froome, bude ešte silnejší?
Chris Froome prišiel na Vueltu rovnako jazdiť s neznámou výkonnosťou, ktorá podľa predpokladov v jej priebehu narastala, preto bolo z jeho strany kľúčovým počas prvých etáp príliš veľa nestratiť, čo dokázal vykonať takmer bravúrne. Potom, keď sa jeho kondícia zlepšovala, sa snažil aj atakovať, ale stratu na Contadora už nedokázal zmazať. To mu však nebránilo zaujať postoj druhého najlepšieho pretekára na trati, čo bola podľa jeho slov veľmi dobrá pozícia vzhľadom na priebeh jeho prípravy.
Jazdca tímu Sky sme ešte nevideli pretekať s takými ťažkosťami, aké preukázal na niektorých skorších cieľových stúpaniach, ale zároveň sme nemali ani možnosť vidieť, aký je veľký bojovník, keď sa vtedy snažil jazdiť veľmi odhodlane. Jeho súboje s Contadorom boli tými najkrajšími v sezóne, hoci ani jeden z nich nebol na svojej najvyššej úrovni. Pre ich súperov musí byť toto tvrdenie desivým poznatkom. Po tomto podujatí možno aj dôjde k menšej zmene taktiky novátorského prístupu tímu Sky, pretože čerstvý víťaz Vuelty ich presvedčil, že horský vláčik Sky a Froomova akcelerácia nie sú neporaziteľné.
Bitka o pódium pre Valverdeho
Priamo na trati s tým nemohli súhlasiť Alejandro Valverde, Joaquim Rodríguez a Fabio Aru, ktorí sa výkonnostne zaradili za túto dvojicu. Tretie miesto nakoniec ukoristil jazdec tímu Movistar, ktorého bilancia na Vuelte je jednoducho neuveriteľná. Valverde dokonale pozná 
španielsky terén a okrem toho výborne číta svoje výkonnostné limity, preto v tých najťažších chvíľach dokázal jazdiť veľmi múdro. Aj keď nepatrí medzi úplne najlepších vrchárov na svete, jeho úžasná schopnosť limitovať svoje straty v rozhodujúcich okamihoch ho zakaždým udrží na vysokých priečkach v klasifikácii. Po odstúpení Quintanu bolo jasné, že ako nová jednotka tímu nemá šancu bojovať o celkový triumf, pretože súperi boli silnejší, ale bitka o pódium bola v jeho silách. Bronzovú pozíciu si nakoniec vybojoval po kvalitných výkonoch na záverečných stúpaniach, kde presne odhadol svoju pozíciu a spomedzi ostatných záujemcov bol skutočne najsilnejší.
Jedným z nich bol Joaquim Rodríguez, ktorý na Vuelte zostal vo svojom výkonnostnom tieni. Len dvakrát útočil, v prvej a poslednej horskej etape, ale zakaždým ho predbehli silnejší jazdci. Po podujatí čestne priznal porážku, ale štvrté miesto na Grand Tour asi nemôže byť neúspechom, hoci na konci si musel dať pozor, aby ho nepredbehol motivovaný Fabio Aru. Zaujímavosťou bolo, že v obidvoch časovkách dosiahol podobný čas ako Froome, na čo si bude určite dlho pamätať. Puritov výkon ovplyvnilo aj to, že hlavným cieľom sezóny bolo pre neho Giro, ktoré však opustil po bolestivom páde. Aj keď mal potom dostatok času dôkladne sa pripraviť na Vueltu, nedokázal už poriadne načasovať formu druhýkrát v roku. Stále však patril k najsilnejším na podujatí, avšak bez reálnej výkonnosti bojovať o prvú priečku.
V perfektnej spoločnosti sa ocitol Fabio Aru, ktorý bol pre skúsených matadorov zdravou konkurenciou. Dvakrát vyhral etapu po neviazanom útoku v závere etapy, obdivuhodný bol už len ten fakt, že mal guráž vyzvať na súboj ostrieľanejších konkurentov. V hierarchii sa nakoniec ocitol na skvelom piatom mieste, čo je po tretej priečke na Gire parádnym vstupom do líderskej pozície svojho tímu. Astana a celé Taliansko tak môžu s napätím sledovať, ako sa bude rozvíjať veľký vrchársky talent, ktorý už vo veku 24-rokov dosahuje výborné výsledky.
Potešili svojich tímových riaditeľov
Najlepšiu desiatku právom okupuje Samuel Sánchez, ktorý v každej horskej etape predviedol stabilný výkon a jeho zvláštna sezóna mala nakoniec dobrý koniec. Medzi najlepšími sa pevne usadil aj Daniel Martin. Írsky jazdec sa prvýkrát na Grand Tour zameral na celkovú klasifikáciu, takže výsledné siedme miesto musí byť pre neho povzbudzujúcim výsledkom. Útočným štýlom a silným finišom sa podobá na Valverdeho, takže v tejto čisto vrchárskej Grand Tour preukázal aj dostatočnú bojovnosť v kopcoch. Veľmi dobrý dojem zanechal Warren Barguil, ktorý v tíme Giant-Shimano nemal takú podporu spolujazdcov ako ostatní borci, a fanúšikovia si ho zapamätajú za jeho odvážne útoky na cieľových stúpaniach. Aj on patrí medzi talentovanú nastupujúcu generáciu, len potrebuje nazbierať viac skúseností a väčšiu podporu tímu. Najlepšiu spoločnosť na Vuelte uzatvárajú Damiano Caruso a Daniel Navarro, ktorým zahralo do kariet aj odstúpenie Rigoberta Urána a Roberta Gesinka. V opačnom prípade by títo dvaja borci s veľkou pravdepodobnosťou už nepustili svoje miesta.
Zaslúžili si pozornosť
Medzi hrdinov tohto ročníka patril John Degenkolb, ktorý vďaka štyrom vyhraným etapám získal zelený dres. Nemecký špurtér sa dokáže perfektne pohybovať na zvlnených terénoch a svoju výbornú výkonnosť dokázal aj pretaviť do úspešných hromadných dojazdov. Nacer Bouhanni zas potvrdil výkonnostné napredovanie, keď sa pomaly šplhá nahor v špurtérskom rebríčku. Zapamätáme si aj dve víťazstvá jazdcov tímu Lampe-Merida Winnera Anaconu a Przemyslawa Niemieca v horských etapách po výborne zvládnutých únikoch. Medzi najkrajšie momenty patril aj triumf Rydera Hesjedala na tohtoročnom najťažšom cieľom kopci, keď La Camperona nedokázala zlomiť kanadského pretekára, ale bolo to práve naopak.
Slovenská pečať
Zo slovenských jazdcov sme veľa očakávali od Petra Sagana, ktorý však už na začiatku krotil emócie tým, že na Vueltu prišiel iba trénovať. Nakoniec sa mu ani nepodarilo dokončiť podujatie, ktoré opustil bez výraznejšieho úspechu. Ako príprava na majstrovstvá sveta to bol veľmi dobrý tréning, potom zvolil radšej individuálnu formu. Martin Velits sa až do druhého voľného dňa staral o Rigoberta Urána, potom jednu etapu obetoval tím OPQS pre Toma Boonena, takže Martin Velits nemal dostatok voľnosti dostať sa do úniku, aj keď prepracovať sa do čelnej skupiny bolo vždy aj otázkou šťastia.
