V TOP 10 až päť víťazov Grand Tour, Froome rozširuje svoje skóre

 

Bola to vrchárska edícia bez relevantných časoviek, druhá časť pretekov obsahovala niekoľko zaujímavých horských previerok. Je preto zaujímavé, že rozhodujúce rozdiely v klasifikácii sa uskutočnili v prvých desiatich dňoch. Mur de Huy, Mur de Bretagne a TTT pomaličky vzďaľovali od seba favoritov, ale to všetko sa dalo zmazať v kopcoch. Mnohým však spôsobila výrazný škrt druhá etapa, kde bočný vietor a búrka roztrhali pelotón a väčšina jazdcov na GC dostala nečakanú stratu. Symbolickú bodku za pretekmi dal potom prvý horský finiš na La Pierre Saint Martin, ktorý príliš skoro vytvoril príliš veľké rozdiely. A odvtedy bolo veľmi ťažké jazdiť proti silnému a skúsenému tímu Sky.            

 

 

Chris Froome neustále opakoval, že sa preteky odohrávajú podľa ideálneho scenára. Obával sa úvodných klasikárskych etáp, ale počas nich jazdil s veľkou energiou. Krátke cieľové kopčeky zvládol vynikajúco, na mačacích hlavách nemal žiadne problémy, tím Sky bol perfektný v časovke a keď k tomu pridáme, že v druhej etape etape získal pekný čas na dôležitých súperov, lepší vstup do pretekov si naozaj nemohol želať. 

 

Do skutočných kopcov prišiel už v žltom drese a bol pripravený jazdiť ekonomicky, pretože horských etáp bolo dostatok. Ale už na prvom cieľovom stúpaní našiel svojich súperov nepripravených, čo dokázal perfektne využiť. Potom sa Contador, Nibali dostali do úzadia a Quintana sa nachádzal v dostatočnej vzdialenosti. Cez Pyreneje a najmä Plateau de Beille prebehol pohodlne, pretože konkurenti boli paralyzovaní jeho silou a radšej sa sústredili na alpské etapy, kde by mohol začať slabnúť.

 

Naozaj, na konci tretieho týždňa britský jazdec nepôsobil tak suverénne, ale zároveň treba povedať, že jeho líderská pozícia nebola nikdy skutočne ohrozená. Quintana bol na konci rýchlejší, ale Froome mal jeho aktivitu pod kontrolou. Kľúčom k úspechu boli jeho spolujazdci, ktorí ho nikdy nenechali osamoteného. Thomas, Porte a Poels si príkladne delili úlohy, striedali sa v pozícii elitného domestika, a takouto luxusnou podporou sa nemohol pochváliť žiadny iný celok. Ako povedal Contador, Chris Froome predviedol inteligentný výkon. Dvakrát využil ponúknutú príležitosť, potom nedal ostatným šancu, aby otočili preteky. Že sa im to nakoniec nepodarilo, nemôže byť chyba víťaza pretekov.

 

 

 

 

Nairo Quintana sa potreboval dostať cez úvodné dni, aby mohol zaútočiť na žltý dres. V druhej etape však patril medzi tých jazdcov, ktorí neprežili delenie pelotónu, a okamžite sa dostal do defenzívnej pozície. Ani on nezastavil Frooma na prvom horskom dojazde, ale spomedzi ostatných favoritov finišoval pri ňom najbližšie. Preto sa stal jeho hlavným vyzývateľom a čakalo sa, ako s tým naloží. V Pyranejách nepodnikol už nič a v alpských etapách sa spoliehal na dve záverečné etapy. Na La Toussuire a Alpe d´Huez bol silnejší ako Froome, ale ten kalkuloval s touto možnosťou, preto bol výborne pripravený brániť svoju pozíciu. V dvadsiatej etape síce Movistar vyrazil do útoku, ale britský celok sa nenechal vykoľajiť.

 

Na získanie žltého dresu musel kolumbijský pretekár jazdiť agresívnejšie, možno sa mohol pokúsiť predviesť "tvrdohlavý" útok, akým vedia rozbiť preteky Contador či Nibali. V záverečnej horskej etape sa len ťažko vyhráva podujatie ako Tour de France. Na druhej strane Quintana predviedol vyspelý výkon, vedel, čo si môže na trati dovoliť a kde dokáže využiť svoje silné stránky. Potvrdil, že počas tretieho týždňa býva neskutočne silný a vo veku 25 rokov sú jeho fyzické limity stále neprebádané. Naďalej platí, že má obrovský potenciál. Na dlhých cieľových stúpaniach je schopný robiť rozdiely, ale na víťazstvo na Tour to niekedy nestačí.

 

 

 

 

Alejandro Valverde už pomaly prestával dúfať, že sa mu niekedy podarí vybojovať parížske pódium, a nakoniec ho získal vtedy, keď to najmenej očakával. Na podujatí bol hlavnou oporou a podporou pre Naira Quintanu, a pri tom všetkom obsadil skvelé tretie miesto. Movistar sa až príliš tvrdošijne spoliehal na dve záverečné horské etapy, čo nebolo dobré pre žltý dres, ale Valverdemu to pomohlo dosiahnuť pódium. Inak, španielsky borec sa na niektorých cieľových stúpaniach snažil atakovať a rozbíjať tempo tímu Sky, ale jeho pretekári boli natoľko silní, že tieto snahy vyzerali ako malicherné.

 

Ani raz sa nedostal do výrazných problémov, naopak, výborne využil tie, ktoré dobehli Garderena, Nibaliho a Contadora. Ako vždy na tomto podujatí, v druhej etape prežil smoliarsku chvíľku, ale potom výborne zvládol všetky horské etapy. Valverde si je vedomý, že na dlhých stúpaniach nebude nikdy patriť medzi absolútnu špičku, no predvádzal tu stabilné výkony, za ktoré si pódium jednoducho zaslúžil.

 

 

Vincenzo Nibali musel na začiatku podujatia prežívať déja vu. Po nie veľmi dobrej sezóne sa na štarte objavil v drese aktuálneho talianskeho majstra a na trati boli pripravené jeho obľúbené dlažobné kocky, kde v minulom roku demoloval súperov. Lenže v tomto ročníku sa história neopakovala. V dôležitej druhej etape vypadol z vedúcej skupiny po tom, čo pred ním smoliarsky padlo niekoľko jazdcov a cesta späť bola nemožná. Oveľa viac ho musel mrzieť fakt, že mačacie hlavy neboli dostatočne ostré a nepríjemné pocity v ňom zanechalo aj zaváhanie na Mur de Bretagne. Poslednou kvapkou v mori bol jeho výkon na La Pierre Saint Martin, kde podal z hlavných favoritov najslabší výkon. Ku cti mu však slúži, že po tomto všetkom sa ešte dokázal vyšplhať na štvrté miesto a ukoristiť horskú etapu.

 

Taliansky jazdec postupne získaval sebadôveru, keď dokázal finišovať v skupine najlepších. Pre obhajcu titulu to nebola práve najlepšia pozícia, ale neprestával bojovať. Jeho cieľom sa stal etapový triumf, čo dávali najavo jeho spolujazdci, ktorí boli schopní na kopcoch ničiť konkurenciu. Ak by dostali pomoc od iného celku, mohli poriadne vytrápiť aj Frooma. Nibali nakoniec oslavoval triumf na La Toussuire, keď zaútočil zdiaľky. Dokonca v záverečnej etape mohol napadnúť Valverdeho tretie miesto, ale defekt pred Alpe d´Huez mu v tom zabránil. Na Tour prišiel s iným zámerom, ale vzhľadom na ťažké okolnosti mohol z pretekov odchádzať so vztýčenou hlavou, pretože neprestával bojovať až do samého konca.

 

 

 

 

Alberto Contador bol na podujatí špeciálnou kapitolou. Po víťaznom Gire mal jasnú taktiku. Po ťažkých prvých dňoch sa prehrýzť k najlepšej možnej forme. Úvodné etapy boli pre neho naozaj náročné, ale perfektne zvládol tú druhú v poradí, keď bol hlavným architektom útoku v búrke. Využil svoje skúsenosti a presvedčil Frooma a Garderena, aby spoločnými silami dištancovali ostatných súperov. Lenže to bol z jeho strany jediný svetlý moment, kedy získal čas na niektorých svojich konkurentov. Po prvom horskom dojazde musel vedieť, že víťazné double je nenávratne preč.

 

Bolo evidentné, že Pistolero za ten krátky čas nedokázal potrebne zregenerovať a dostať sa do optimálnej formy. V kopcoch mu to nešlo, bol rád, keď finišoval s najlepšími, jeho povestné útoky sa na trati neobjavili. Azda nikto z cyklistov na trati netrpel tak ako on. Napriek tomu sa nevzdával a finišoval na peknom piatom mieste, ale pre takého šampióna to muselo byť nedostatočné vysvedčenie. Aj tak bol hrdý, že aspoň vyskúšal projekt Giro-Tour, nabudúce ale všetko nasmeruje na Starú dámu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Robert Gesink sám seba označil ako "best of the rest". Holandský borec sa po prvej horskej etape skalopevne usadil v top 10 a po stabilných výkonoch sa odtiaľ nikdy neprepadol. Síce nebojoval o pódium, ale bol jedným z mála jazdcov, ktorí sa na ťažkých kopcoch udržal pri najlepších. V alpských etapách jeho kolegovia jazdili na čele balíka, aby udržiavali pod kontrolou utečencov, ktorí mohli ohroziť jeho pozíciu. Naposledy dosiahol podobný úspech v roku 2010, keď skončil na Tour na štvrtom mieste. Odvtedy mal s týmto podujatím nevyrovnané účty, ktoré dokázal vyrovnať až po piatich rokoch. Robert Gesink je tak späť na výslní a tie najlepšie sezóny môže mať stále pred sebou.

 

 

Bauke Mollema sa po tretí raz za sebou dostal medzi najlepších, ale tentoraz to bolo po veľkom boji. Vydýchnuť si mohol až pred poslednou horskou etapou, dovtedy musel jazdiť obozretne. Zaradil sa medzi kvalitných vrchárov a určite mu pomohla skutočnosť, že absentovala dlhšia časovka jednotlivcov. Najodvážnejší výkon predviedol v jedenástej etape, keď pred cieľom atakoval na záverečnom menšom kopci a vďaka vybojovaným sekundám sa dostal do top 10.

 

 

Matthias Frank dosiahol pre tím IAM Cycling vynikajúce ôsme miesto. Švajčiarsky jazdec mal na podujatí výbornú formu už v minulom roku, ale v dojazde siedmej etapy si zlomil stehennú kosť. V tohtoročnej edícii prežil náročný vstup do pretekov a zdalo sa, že sa bude pohybovať len v druhej desiatke. Všetko ale zmenila etapa končiaca na Pra Loup, kde sa dostal do úniku a na svoju stranu získal výrazný časový rozdiel. Od tej chvíle už nepustil svoju šancu z rúk a môže si tak vychutnávať najkrajší výsledok v kariére.

 

 

{module banner-article-skoda}

 

 

Romain Bardet mal záujem finišovať v najlepšej päťke, ale po pretekoch musí byť spokojný aj s deviatou priečkou. Dalo sa predpokladať, že bude mať problémy v prvých etapách, ale počas voľného dňa sa nachádzal až v tretej desiatke štartového poľa, čo bolo veľmi nepríjemné. Najhoršie bolo, že ani nasledujúce pyrenejské etapy ho nezastihli v lepšej forme, preto musel chodiť do únikov. Touto aktivitou sa na poslednú chvíľu dostal na deviatu priečku, vyhral pri tom horskú etapu a stal sa najbojovnejším jazdcom celých pretekov. Mladý domáci jazdec nakoniec veľmi dobre otočil preteky vo svoj prospech.

 

 

Pierre Rolland mal podobnú cestu do top 10 ako jeho francúzsky kamarát. Po tímovej časovke strácal na Frooma už obrovských 11 minút, ale v nasledujúcich pyrenejských etapách potvrdil, že je výborným vrchárom. Postupne sa dostával v klasifikácii čoraz vyššie, úniky v Alpách ho nakoniec prepašovali na desiate miesto, čomu predtým možno ani sám neveril. Aj keď francúzski jazdci nenadviazali na minuloročné výsledky, musia byť hrdí na svoju príkladnú bojovnosť.