Hodnotíme tímy na Vuelte: Astana najlepšia, Etixx prišiel o sériu

 

 

Astana Pro Team **** (celkové víťazstvo + jedno etapové víťazstvo)

Za najlepší tím sme označili Astanu, ktorá sa po nevydarenej Tour de France takmer vrátila k výkonu na Gire. Takmer. Je pravdou, že využila aj únavu Movistaru po životnej Tour de France, no v rozhodujúcej chvíli dokázali Aruovi zabezpečiť víťazstvo napriek tomu, že Talian nemal životnú formu. Dlhé etapy viedli pelotón, aj v ťažkých kopcoch, kde takto ničili konkurenciu. Skákali do únikov. Po jednom z nich Mikel Landa vyhral etapu. Bola to tá jedenásta, ktorá náročnosťou zaujala svet. Astana v nej dominovala, Aru finišoval druhý a položil základ neskoršiemu triumfu. Za zmienku stojí aj fakt, že Kazachovia takmer celé preteky absolvovali v sedmičke a viacero pretekárov po pádoch v podlomenom zdravotnom stave.

Negatívom bolo to, že Fabio Aru ako celkový víťaz nedokázal ovládnuť etapu a Mikel Landa v niektorých momentoch nevyzeral najoddanejšie tímovej taktike. Bolo na ňom viditeľné, že sú to pre neho posledné preteky v svetlomodrých farbách. A samozrejme, nesmieme zabudnúť na veľký lapsus Vincenza Nibaliho v druhej etape, ktorý sa takémuto celku, ktorý nie je príliš obľúbený, nesmie stávať.

 

 

Movistar Team **** (bodovacia a tímová súťaž, etapové víťazstvo, 4. a 7. v GC)

Španielsky celok opäť predviedol parádnu jazdu na hranici možností a získal nejaký dres. Tentoraz zelený zásluhou Alejandra Valverdeho, ktorý tiež vyhral etapu a jazdil veľmi aktívne. Z minulého roka napravili závahanie v súťaži družstiev, kde ich porazila Kaťuša. Tentoraz to už nepripustili a vo všetkých etapách so šancou pre únik mali vpredu aspoň dvoch ľudí. Napokon vyhrali suverénne. Napriek pódiu na Tour de France dokázali Quintana s Valverdem obsadiť štvrté, resp. siedme miesto, čo je hodné veľkého obdivu. Kolumbijčan prekonal aj chorobu. Tmavomodrí predĺžili sériu s aspoň jedným cyklistom v Top 10 na Grand Tours už na desať. Astana s deviatimi im stále dýcha na chrbát, no ostatné tímy sú v tomto ukazovateli ďaleko vzadu.

Valverde zároveň vyhral rebríček UCI World Tour, keďže má nad Froomom viac ako stobodový náskok. Ešte nikdy v histórii sa nestalo, aby jazdci jedného tímu obsadili prvé a tretie miesto.

 

 

 

 

Tím Kaťuša *** (druhé miesto celkovo, kombinovaná súťaž, etapové víťazstvo)

Vystúpenie Joaquima Rodrígueza na týchto pretekoch by 99 % percent pretekárov bralo všetkými desiatimi, ale etapový triumf, najmenej prestížny dres a druhé miesto je pre katalánskeho matadora bežná záležitosť. Do Top 10 na Grand Tour sa dostal už jedenásty raz, piatykrát sa postavil na pódium, no stále na triumf čaká, a to bola jeho jediná méta. Negatívnu bilanciu má napríklad aj Alejandro Valverde so štrnástimi účasťami v Top 10, ale Vueltu raz vyhral. Samozrejme, výkon Purita bol vynikajúci, určite nesklamal, ale znova mu chýbalo máličko. Daniel Moreno opäť predviedol veľmi solídny výkon a zapísal si ôsme umiestnenie na hranici Top 10.

Napriek množstvu úspechov ruskému celku štyri hviezdičky neudelíme. V kopcoch ako tím nepredviedli zapamätateľný výkon, nepodaril sa im ani žiadny únik. Rezignovali v tímovej súťaži a Rodríguez tiež prišiel o zelený dres v poslednej etape, kde sa ani nesnažil znepríjemniť život Valverdemu. No a na záver dodajme, že znova pohorel v časovke, kde bol z Top favoritov najhorší.

 

 

Giant-Alpecin *** (tri etapové víťazstvá, šieste miesto celkovo)

Všetci vieme, že Tom Dumoulin ostane hrdinom pretekov. Do poslednej horskej etapy bojoval o červený dres. Vyhral dve etapy - časovku i deviatu s cieľovým stúpaním 1. kategórie. Doplatil však na kvalitu družstva, ktoré by v pretekoch bez neho rozhodne veľkú stopu nezanechalo. V druhom a treťom týždni boli dokonca tak takticky a možno aj psychicky zviazaní, že sa pretekári vôbec nezapájali do únikov. Snažili sa zo všetkých síl držať pri Holanďanovi, no jeden-dva nástupy ich rozbili. V kopcoch sa Dumoulin nemal o koho oprieť a sme si istí, že ho to stálo minimálne pódium.

John Degenkolb v poslednej etape zlomil svoje prekliatie a od Bayern Rundfarth v polovici mája zvíťazil, no dlho sa trápil. Tiež sa snažil čo najviac pomôcť kolegovi, no okrem 19. etapy na to v kopcoch nemal. Nemecký tím ale nemohol odísť z Madridu sklamaný. Viac ako tri etapové vavríny nikto iný nezískal a v 24-ročnom časovkárovi našli poriadny vrchársky potenciál, s čím budú môcť pracovať v budúcnosti.

 

 

 

 

Orica GreenEDGE *** (tri etapové víťazstvá, piate miesto celkovo)

Austrálčania majú za sebou jedno z najlepších trojtýždňových dobrodružstiev, ak nie najúspešnejšie. Znova víťazili aj nosili dres lídra a nebol to Michael Matthews ani Simon Gerrans, kto sa o to postaral. Mladík Caleb Ewan v piatej etape potvrdil, že mu patrí budúcnosť, no jasne najvýraznejšou osobnosťou bol Esteban Cháves. 25-ročný Kolumbijčan vyhral dve etapy s krátkym cieľovým stúpaním, kde porazil omnoho zvučnejšie mená. Šesť etáp nosil červený dres a aj potom ostával vysoko v Top 10. Bez problémov zvládol aj Dumoulinovu osudnú 20. etapu a piate miesto je krásnym vyústením veľkej snahy a talentu. Netreba ani pripomínať, že Orica na GT takto vysoko pretekára nikdy nemala. Ale podobne ako Dumoulin, ani Cháves sa nemohol oprieť o silný tím v kopcoch. Ba by sa dalo povedať, že mimo Ewana so Chávesom boli ostatní úplne neviditeľní.

 

 

Tinkoff-Saxo *** (tretie miesto celkovo, jedno etapové víťazstvo)

Rafalovi Majkovi sa podarilo splniť sen a umiestniť sa na pódiu. V kopcoch predviedol výborný výkon a musíme tiež povedať, že nás prekvapili výkony Pawela Poljanskiho a Jaya McCarthyho, ktorí sa pri Poliakovi snažili držať čo najdlhšie a vo viacerých kľúčových situáciach mu pomohli.

Peter Sagan ukončil sériu 72 etáp na Grand Tour bez víťazstva a predviedol jemu typické parádne výkony. Žiaľ, už v ôsmej etape ho zrazila sprievodná motorka. Už mierne iritujúcou súčasťou zostavy tímu bol Daniele Bennati, ktorý bol znova absolútne nevýrazný a viackrát spadol. Po odstúpení Sagana ani raz nešpurtoval. Účasti na Grand Tours má asi v zmluve.

 

 

 

 

Trek Factory Team *** (tri víťazné etapy)

Takú účelovú trojtýždňovku, ako predviedli v Treku, už asi nezopakujú. Bez Mollemu i Cancellaru (odstúpil po 3. etape) nemali žiadne šance v celkovom poradí. Chceli sa iba pokúšať o etapy a keďže bolo v itinerári veľa pre najlepších vrchárov, možností nemali veľa. Napriek tomu sa im podarilo vyhrať tri etapy troma rôznymi pretekármi a so štvrtým takmer získali štvrtú. Prvý vavrín prišiel v 8. etape, keď sa po špurte Saganovej osudnej etapy, presadil Jasper Stuyven, Danny Van Poppel vyhral 12. etapu po klasickom špurte a o štyri dni neskôr na Ermita de Alba prekvapil všetkých Fränk Schleck. Úprimne povedané, od Luxemburčana sme už v jeho kariére nečakali nič. V 18. etape bol superblízko k víťazstvu Haimar Zubeldia, no v súboji s Rochem ťahal za kratší koniec. Verte či nie, za celú kariéru a 25 účastí na Grand Tours etapu nevyhral, a to bol sedemkrát v Top 10 celkovo.

Veľkým mínusom Treku bola absencia v boji o celkové poradie. Takýto tím musí na každé preteky prísť s kandidátom na Top 10.

 

 

Lampre-Merida *** (dve etapové víťazstvá)

Nelson Oliveira a Ruben Plaza sú mená, ktoré zanechali na týchto pretekoch vynikajúci dojem. Obaja boli v trinástej, resp. dvadsiatej etape členmi úniku, ktorým pelotón etapu nechal, no obaja v pravý okamih atakovali a po krásnom sólo výkone prišli do cieľa sami. A vôbec nie tesne, s minútovým náskokom. Portugalčanov samostatný atak trval 15 kilometrov, ale Plazových 114 vzbudzuje parádny dojem. Taliansky celok vyhral tento rok na Grand Tours sedem etáp (dorovnali ich iba Astana a BMC) s piatimi rôznymi cyklistami, z toho štyri po sólo úniku, čo dokumentuje mimoriadnu štýlovosť triumfov a vynikajúcu sezónu pre tím s rozpočtom, ktorý neatakuje najbohatšie celky.

Samozrejme, k dokonalosti chýba boj o celkové poradie. Rui Costa je akoby zakliaty a nikto iný sa nechytá. Možno v budúcnosti Luis Meintjes.

 

 

 

 

BMC Racing Team *** (dve etapové víťazstvá)

Ochowiczovci začali Vueltu fantasticky, keď zvíťazili v kontroverznej časovke družstiev a Peter Velits sa obliekol do červeného dresu. Nasledovali však dni útrap, keď odstúpili Tejay Van Garderen aj Samuel Sánchez a celkové poradie bolo tatam. Jean-Pierre Drucker ešte nedorástol na šprintéra, ktorý by mohol reálne pomýšľať na víťazstvo na takomto fóre a progres Darwina Atapumu sa zastavil, takže ostali šance na úniky. A v nich to vyšlo. Alessandro De Marchi dokázal zlomiť najhoršiu sezónu kariéry pretkanú zraneniami a vyhrať 14. etapu s mimoriadne ťažkým stúpaním Alto Campoo špeciálnej kategórie. BMC teda ukázalo taký svoj minimálny štandard a vyslovene sklamaní odísť nemohli, no tím s druhým najväčším rozpočtom musí hľadieť na vyššie ciele.

 

Team Sky *** (jedno etapové víťazstvo, ôsme miesto celkovo)

Rovnako ako v prípade BMC. Od takéhoto hviezdneho celku sa čakalo viac. Veď prišli so štyrmi vrchármi. Do Froomoveho odstúpenia sa tvárili suverénne. Bolo ich vidieť na čele pelotónu, šli dobre v kopcoch. No po Britovom odchode domov sa rozsypali, rovnako ako na vlaňajšej Tour. Záložný líder Mikel Nieve predviedol slušný výkon, ôsme miesto celkovo rozhodne nie je zahanbujúce, no Sergio Henao v jednoduchej 10. etape spadol a dostal jedenásť minút, ktoré ho vyoutovali. Na tri hviezdičky nebeský tím vytiahol profesorským výkonom v 18. etape Nicolas Roche, ktorý porazil Zubeldiu a Sky si odnieslo aspoň jeden triumf. Dlho útočil aj na Top 10, ale pochovala ho známa 11. etapa, kde odpadol spolu s Froomom. Deň pred tým spadol, ale tvrdil, že mu nič nie je. O tíme Sky ale nemôžeme povedať, žeby ich pretekári boli neviditeľní. Boswell, i Puccio neboli ďaleko etapovému triumfu. Jediný cyklista s akýmsi polovičným výkonom bol Vasil Kirienka. Briti prekvapili jeho nenomináciou na Tour, ale zjavne vedeli, čo robia.

 

 

MTN-Qhubeka *** (jedno etapové víťazstvo, desiate miesto celkovo)

Juhoafričania zažili ďalšiu krásnu rozprávku. Po víťazstve na Tour de France prišlo ďalšie cenné v 10. etape Vuelty. Kristian Sbaragli porazil v špurte Johna Degenkolba. Prvý raz na Grand Tour išli aj na celkové poradie a ich 23-ročná nádej Luis Meintjes rozhodne nesklamala. Od úplného začiatku sa držal medzi najlepšími a napriek tomu, že absolvoval takmer celú Tour de France, udržal krok až do konca a zaslúžil si krásne desiate miesto. V MTN ale na čom príliš stavať nemajú, pretože po sezóne odchádza do Lampre-Merida.

Mimo Sbaragliho a Meintjesa ale predviedli veľmi neviditeľný výkon. Nepresadil sa ani čierny kôň Natnael Berhane. Historicky prvú Grand Tour má za sebou Alžírsko zásluhou Youcefa Reguiguiho. Do Madridu prišiel.

 

 

 

 

Ag2r La Mondiale ** (jedno etapové víťazstvo)

Prvým z troch tímov, ktoré sme ocenili dvoma hviezdičkami, je francúzsky Ag2r. Do Domenica Pozzoviva vkladali veľké nádeje, pretože na Gire spadol a nemohol ukázať životnú formu, ktorú vraj mal. Po návrate na Tour de Suisse zašiel na rozcvičku piate miesto a zdalo sa, že sa po letnej pauze pobije snáď až o pódium. No 32-ročný Talian predviedol iba svoj štandardný výkon, nič extra. Bol pomerne nevýrazný, neatakoval, neskúšal, nakoniec ostal tesne pred bránami Top 10. Možno by už mal Vincent Lavenu poslať na Vueltu aj niekoho zo svojej francúzskej úderky v kombinácii s Tour. Pekne sa ukázal 22-ročný Alexis Gougeard víťazstvom na štýl Lampre-Merida v 19. etape. Ostatné slušné mená zaostali za očakávaniami.

 

 

Caja Rural ** (víťazstvo vo vrchárskej súťaži)

Domáci borci jazdili, ako to býva zvykom, aktívne. Omar Fraile šiel od začiatku tvrdo za bodkovaným dresom na štýl Davida Moncoutieho, aj keď francúzska legenda dokázala i vyhrávať etapy a bodovať na ťažších kopcoch. V každom prípade tím sponzorovaný zvláštnou bankou, ktorá sa špecializuje na farmárov, ešte nikdy nevyhral špeciálny dres.

David Arroyo sa cez dva úniky dostal až na 12. miesto celkovo. Možno sa budete čudovať, ale tu zaznamenal kariérne maximum. Doteraz sa mu viac darilo na Gire. Za zmienku stojí aj Portugalčan José Goncalves, ktorý sa najprv tlačil do kadejakých šprintérskych koncoviek až v treťom týždni predviedol dva parádne úniky. V 18. etape nestačil iba na skúsenú dvojicu Roche - Zubeldia a v predposlednej etape bol prvým porazeným pamätným výkonom Rubena Plazu.

 

 

LottoNL-Jumbo ** (jedno etapové víťazstvo)

Dve hviezdičky, aj keď sa nám príliš nechce, ešte udeľujeme holandskému Tiposu. Vyhrali totiž etapu zásluhou Berta-Jana Lindemana. Bola to trochu zvláštna siedma etapa. Vrchári sa chceli pobiť o triumf aj bonifikácie a Movistar dlho nepúšťal dopredu žiadnu početnejšiu skupinu. Napokon zvoľnil po ataku málo známej päťčlennej partie, ktorej nikto neveril. Napokon dokázali na La Alpujarra doraziť pred vrchármi Lindeman a Ilja Koševoj z Lampre-Merida.

Inak boli žltí úplne neviditeľní. Už tá zostava, ktorú do Španielska poslali, pôsobila odovzdaným dojmom. Bez jediného nadpriemerného cyklistu.

 

 

Vystúpenia najslabších tímov začíname u Jonathana Vaughtersa, pretože Američania prišli na Vueltu s odhodlaním boja o pódium. Daniel Martin jazdil výborne. Sedem etáp zvládol na treťom mieste celkového poradia, no 29. augusta popoludní sa stretol s Van Garderenom v nemocnici a bolo po Vuelte.

Všetci ostatní boli jedno veľké sklamanie, podobne ako na Tour de France. Načo sem šiel unavený Andrew Talansky po Tour de France nevedno. Všimol si ho niekto? Joe Dombrowski dokáže byť štvrtý v Kalifornii a vyhrať Utah, ale na Vuelte nič. Mladé pušky Villella - Moser - Mohorič stratené v pelotóne. Ešteže sa družstvu darí za veľkou mlákou, čo je dôležité pre sponzorov, pretože z Európy tento rok odchádzajú s dlhým nosom.

 

 

 

 

Pierre Rolland s rovnakou diagnózou ako Talansky. Cyril Gautier sa snažil neostať dlžný svojej povesti a bol aktívny. Veď aj vyriešil svoju budúcnosť prestupom do Ag2r, no bol akýsi ospalý po Tour. Pochvalu si zaslúžia Romain Sicard s Fabricem Jeandesbozom, ktorí sa usadili v druhej desiatke poradia a niečo by z nich ešte mohlo byť, aj keď o Sicardovi sa to rozpráva už roky. Z pretekárov bolo cítiť neistotu a nervozitu, že čo s nimi bude, ako v prípade Cannondalu vlani. Jean-René Bernaudeau v priebehu pretekov ohlásil, že v nejakej podobe bude tím po odchode Europcaru pokračovať. Volať by sa to malo Direct Energie Cycling Team. Uvidíme.

 

 

Najhoršia Grand Tour pre Quick-Step od roku 2012 a prerodu na súčasnú verziu tímu. Pred Vueltou ťahali sériu deviatich Grand Tours s minimálne jedným víťazstvom, no stroj sa zadrhol, a to poriadne. Táto zostava už dopredu nemala žiadnu šancu na nič zapamätateľné. Bez vrchárov, šprintérov, klasikárov i tempárov, a to ich Belgičania majú na rozdávanie. Na trati boli deviati individuálni pretekári oblečení do rovnakého dresu. Nemali ani na koho ísť. Dokonca neboli ani v toľkých únikoch, ako by chceli. 13. miesto Gianlucu Brambillu je pre tretí najzabezpečenejší tím žalostne málo. Veľmi zlé.

 

 

 

 

Štvorlístky na Vuelte veľa šťastia nemali, ale žeby mu nejako extra šli naproti sa nedá povedať. Kenny Elissonde obsadil celkové 16. miesto, ale po tom jeho šialenstve na Anglíru pred dvoma rokmi by sme už očakávali, že bude v tejto sezóne bojovať minimálne o Top 10, ale od toho bol ďaleko. Kévin Reza sa ukázal jedným tretím miestom, ale v ostatných špurtoch na najlepších nemal, alebo sa do nich ani nedostal.

 

 

Belgičania na Pyrenejský poloostrov neprišli v najsilnejšej zostave a hoci sa ľudia ako Bart De Clercq či Tosh Van der Sande snažili, našlo sa jednoducho viacero lepších vrchárov i šprintérov. Celý tím poznačil vážny pád Krisa Boeckmansa v 8. etape, ktorý sa z kómy prebral takmer až po dvoch týždňoch, v úplnom závere pretekov.

Adamovi Hansenovi gratulujeme k trinástim dokončeným Grand Tours v rade a predpokladáme, že v tom bude pokračovať ešte minimálne rok alebo dva. Veľa šťastia!

 

 

V prípade prokontinentálnych Kolumbijčanov sa nám nechce veriť dvom veciam. Že organizátori až v štyroch etapách ocenili týchto jazdcov za najbojovnejší výkon, hoci my sme si žiadny takýto výkon nevšimli. Veľmi slabé, a to prišli do Madridu všetci. A tiež je ťažké veriť, že nebyť tohto celku, nepoznali by sme mená ako Quintana, Henao, Cháves alebo Atapuma. Ak po tejto sezóne niektorý z 19-tich cyklistov podpíše zmluvu s profi tímom, bude to zázrak. Títo chlapci v tejto sezóne nevyhrali jediné preteky! Povieme vám, že to je poriadna rarita. Vlani sa to "podarilo" Novo Nordisku, ale tento rok budú na negatívnom piedestále práve Kolumbijčania sami.

 

 

Posledné dva tímy boli sužované pádmi a odstúpeniami. Francúzi dostali od organizátorov divokú kartu v každom zo šiestich rokov po vypadnutí z ProTour a dlhé roky tu zanechávali dobrý dojem, ale tentoraz katastrofa. Ešte vlani tu Daniel Navarro vyhral etapu a skončil celkovo desiatky. Teraz akoby ani nejazdil. O víťazstvo by ešte zrejme zabojoval Nacer Bouhanni, ale v ôsmej etape spadol a nemohol pokračovať. Ostatní sklamanie. Aj v našom hodnotení tímov na Tour de France skončil Cofidis predposledný.

 

 

Rovnako ako Cofidis, aj IAM dokončil preteky iba v pätici bez čohokoľvek hmatateľného. Od tímu World Tour sa očakáva výrazne viac. Matteo Pelucchi zvládol na bicykli iba dvanásť kilometrov (ak nerátame TTT, ktorú IAM nešlo naplno) a už ho odvážali do nemocnice. Všimli ste si, že Sylvain Chavanel tento rok absolvoval všetky Grand Tours? Na Vuelte už ale iba lapal po dychu. Od Adama Hansena sa má čo učiť. V 40 etapách (Tour + Vuelta bez TTT) sa dostal do Top 20 jediný raz. Žalostné. V budúcej sezóne sa stretne s Thomasom Voecklerom v nástupcovi Europcaru a na Tour de France opäť zažijú pocit, aké to je jazdiť v žltom drese (Direct Energie Team by mal jazdiť v takejto farbe).