Deväť pohľadov na Tour de France, chýbal faktor Contador

 

 

 

Pokojne by sme to mohli označiť za najväčší paradox tohtoročnej edície. Organizátori pripravili štyri ťažké dojazdy na vrchole stúpania, ale ani raz sme neboli svedkami očakávanej lezeckej bitky. Bola to škoda, lebo Arcalis, okresaný Mont Ventoux, Finhaut-Emosson a Saint-Gervais Mont Blanc sú skutočnými lahôdkami, ktoré sa spoločne na francúzskej GT objavia len málokedy. Čistokrvní vrchári mali ideálnu príležitosť, aby sa na konci pretekov nemuseli vyhovárať na časovkárske kilometre, ktoré im zabránili vybojovať lepšie umiestnenia, ale nevyužili ju a významný vplyv na GC si udržala jazda proti chronometru.

 

Tour de France je vždy náročná, ale teraz stála pred pretekármi naozaj výnimočne ťažká edícia. Tourmalet prišiel už v ôsmej etape, dve časovky nasledovali vždy po náročnom cieľovom stúpaní a o brutalite záverečného týždňa sa toho popísalo dosť. Preto sa zdalo, že niektorí favoriti nevedeli, akú stratégiu majú použiť. Postupné získavanie formy a kumulácia výkonnosti v záverečných etapách sa veľmi neosvedčila, pretože tam už boli všetci unavení a bez energie atakovať.       

 

Naopak, Chris Froome to mal výborne spočítané. Musel si byť vedomý veľkej vyrovnanosti medzi favoritmi, preto sa snažil získavať malé rozdiely v nečakaných momentoch. Z jeho strany to nemuselo byť presne naplánované, ale v konkrétnych chvíľach správne vyhodnotil situáciu a pred súpermi si vybudoval malý náskok, a nemusel pri tom vynaložiť obrovské úsilie ako na cieľovom kopci. Britský jazdec totiž vedel, že časovka hrá v jeho prospech a v kopcoch ho pri takej podpore kolegov môže ohroziť len super-silný borec.

 

Záverečný týždeň tak nepriniesol toľko vzrušenia, ako sa očakávalo, a aj keď obsahoval krásne etapy, nevideli sme také súboje ako na Gire a Vuelte. Aj na Tour patria ťažké etapy v závere pretekov, nie je to kontrapoduktívne rozhodnutie (v roku 2013 sa na konci ťažkej edície po útokoch predviedol Quintana a na pódium prepracoval Purito), ale tohtoročnú sterilnú záležitosť z toho vytvorili vyrovnanosť hlavných favoritov a kvalita tímu Sky.

 

 

Valverde ani Quintana sa so Sky nedokázali vysporiadať (© Movistar Team)

 

 

 

Nie nadarmo po jeho odstúpení povedal Chris Froome, že aspoň nebudú musieť naháňať jeho celodenné úniky v kopcoch. Alberto Contador je veľký hráč, nikdy sa nevzdáva, bojuje až do konca. A nie je to fráza. S jeho odchodom odpadol Froomovi jeden z najväčších súperov, ale možno ten najobávanejší, pretože Pistolero sa v ceste za víťazstvom nebojí na trati vytvoriť chaos. Nemôžeme povedať, že jazdec tímu Tinkoff by porazil aktuálneho víťaza TdF, ale jeho ataky by určite dostali do pozoru celú zostavu tímu Sky a vyrušili ju zo svojho pohodlia.

 

Ak by zostal bojovať na podujatí, možno by sa k nemu pridali aj ďalší, napríklad snaživí Aru a Martin, nebojácny Bardet či Rodríguez, ktorého forma postupne stúpala. Contador by maximálne využil služby Romana Kreuzigera, ktorý bol silný aj v závere pretekov, ale určite by sa dostal do jeho plánov v kopcoch aj Peter Sagan. A to mohla byť skutočne plodná spolupráca. Mimochodom, ktovie, ako by dopadol dojazd jedenástej etapy, keď zaútočili Sagan s Froomom a Contador by zostal v pelotóne.

 

 

Alberto Contador sa s Tour rozlúčil predčasne (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto)

 

 

 

Hovorí sa, že protivietor nerozdelí pelotón vtedy, keď sú na to všetci pripravení, ale len v tých prípadoch, keď sa to neočakáva. Povestný mistrál vo svojej silnej verzii fúkal od jedenástej do trinástej etapy a z hľadiska celkovej klasifikácie spôsobil len malé rozdiely. Každý favorit, každý jazdec bol v náročných podmienkach nachystaní na trati bojovať a až na malé výnimky sa to všetkým podarilo.

 

Lenže trojdňový súboj s vetrom si aj tak vyžiadal svoju daň. V etape končiacej na Mont Ventoux sa pretekári vyčerpali ešte pred cieľovým kopcom, pretože na vetre sa išlo veľmi rýchlo a každý musel ostražito bojovať o zotrvanie v hlavnej skupine. Aj preto sa na Ventoux atakovalo len pred vrcholom, ale pred provizórnym finišom, ktorý bol skrátený kvôli vetru. Ak by sa išlo až na samý vrchol tohto kopca, určite by to bola iná pesnička. Ale hlavné veterné divadlo sa odohralo v časovke jednotlivcov, kde útli borci ako Quintana či Rodríguez jednoducho nemali šancu odolávať nárazom vetra. Aj keď mnohí jazdci prekonali predchádzajúce útrapy, v ITT sa nemali kde skryť, a tak sa to potom prejavilo aj na výsledkovej listine.           

 

 

Aj vietor pomohol tejto exkluzívnej partii (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto)

 

 

 

Najrýchlejší pretekári boli spokojní s počtom etáp, ktoré im ponúkli organizátori, ale postupne sa museli presvedčiť, že tieto koncovky nebudú vôbec jednoduché. V ostatných ročníkoch sa niektorí šprintéri sťažovali na to, že tradičné rovinaté etapy vystriedali tie s klasikárskym finišom. Tentoraz dostali k dispozícii až osem etáp, ale aby to nebolo také ľahké, vždy sa pred cieľom objavili nejaké zákruty alebo páska sa dostala na mierny kopček.

 

Vôbec sme nevideli dominanciu klasických šprintérskych vláčikov. S tými najlepšími prišli na podujatie Etixx - Quick-Step a Lotto-Soudal, ale ich nemeckí šprintéri Marcel Kittel a André Greipel to nedokázali využiť. Obidvaja disponujú najvyššou rýchlosťou, ale sú závislí od svojich kolegov, ktorí ich musia dostať na to správne miesto, aby začali špurtovať. A na Tour sa im to veľmi nedarilo. Kittel sa síce pohyboval v popredí, ale svoj šprint musel otvoriť príliš skoro, Greipel sa len málokedy dostal do pozície.

 

Bolo jasne vidno, že kľukaté cestičky pred cieľom dokázali rozbiť lead-out jednotlivých celkov, ale ešte zaujímavejšie bolo sledovať, že spomínané belgické celky na to nedokázali zareagovať v ďalšom priebehu. Preto dosiahli pekné výsledky cyklisti, ktorí sa v šprintérskych koncovkách pohybovali na vlastnú päsť a boli schopní vyťažiť z mierneho chaosu ako Theuns, McLay, Groenewegen a v klasických dojazdoch si držal vynikajúcu úspešnosť aj Peter Sagan. Ale nad všetkými vyčnieval Mark Cavendish.      

 

 

André Greipel zopakoval triumf na Elyzejských poliach (© PHOTO NEWS / Lotto Soudal)

 

 

 

Britský šprintér vyhral štyri etapy a v tomto smere bol najúspešnejších jazdcom na TdF. Vzhľadom na jeho výkony v ostatnom období to bolo prekvapujúce,  veď v sezóne 2016 vyhral len tri etapy (Katar, Chorvátsko, Kalifornia) a na Starej dáme v uplynulých dvoch rokoch získal len jeden triumf, no z globálneho pohľadu na jeho kariéru to bolo potvrdením jeho výnimočných kvalít.

 

Cavendishovi pomohlo to, že na Tour prišiel v úzadí. Len málokto mu veril, že môže kvalitne zvládnuť Starú dámu a zároveň sa dobre pripraviť na olympijskú dráhu. Lenže jazdec tímu Dimension Data kvôli tomuto tvrdo pracoval, okresal svoj program v prvej časti sezóny, aby sa jeho forma prejavila len v tom potrebnom čase. A nakoniec bol úspešný. Iste, veľmi mu pomohla neschopnosť šprintérskych vláčikov ovládnuť rovinaté etapy, kde potom mohol ukázať svoju rýchlosť a najmä šikovnosť. Ale bez potrebnej dôvery, že môže dosiahnuť všetky svoje ciele, by sa mu to nikdy nepodarilo. A v tomto smere patrí Cavendish naozaj medzi skutočných šampiónov, ktorí nikdy nezabudnú víťaziť a vždy veria svojim schopnostiam.

 

 

Už 30 etáp vyhral na Tour tento muž (© Dimensions Data / StiehlPhotography)

 

 

 

Vrchárska súťaž je pre niektorých jazdcov na GC, ktorým sa nedarí, akýmsi náhradným cieľom, no bodkovaný dres je lákadlom pre pomerne veľký počet jazdcov. Pritom to vôbec nie je jednoduchá klasifikácia, pretože od kandidáta vyžaduje, aby sa prezentoval v brejkoch, podľa možnosti v čo najväčšom meradle. 

 

Za náhradné riešenie si vybral vrchársku súťaž domáci hrdina Thibaut Pinot, ktorého súboje s Thomasom de Gendtom a Rafalom Majkom zatraktívnili prvé horské etapy. Vo svojej tradičnej podobe v únikoch sa prezentoval Thomas de Gendt, ktorý musel mať potrebnú výkonnosť, aby sa toľkokrát objavil vo vedúcej skupine. Aj keď mu bodkovaný dres uchmatol Rafal Majka, jazdec tímu Lotto-Soudal si môže vychutnávať víťazstvo na Mont Ventoux.

 

Poľský pretekár sa na Tour cíti ako ryba vo vode, najlepším vrchárom sa stal už v roku 2014, keď na francúzsku GT takisto zavítal po Gire. Aj vtedy sa musel v prvých etapách rozjazdiť, ale potom sa dostal do skvelej formy, ktorá mu zaručila vrchársky dres. Podobný kúsok predviedol aj tentokrát. Postupne získal vynikajúcu výkonnosť a v kopcoch zakaždým patril medzi najsilnejších utečencov, hoci tentoraz sa mu nepodarilo vyhrať etapu. Ale Majka bol so svojím úspechom veľmi spokojný, preto sa chce v tomto drese ukázať aj niekedy v budúcnosti.   

 

 

Rafal Majka zopakoval rončík 2014 (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto)

 

 

 

Až desaťkrát sa z víťazstva tešili utečenci, ktorí v mnohých prípadoch predvádzali krajšie súboje ako samotní favoriti na celkový triumf. Dumoulinove víťazstvo na Arcalise, de Gendtove na Mont Ventoux či Izagirreho úspech v predposlednej etape v sebe zahŕňali dávku napätia a pretekárskeho majstrovstva. Kým favoriti taktizovali, utečenci jazdili na plný plyn.

 

Pre podujatie bolo dobré, že do únikov sa dostávali takí borci ako Nibali, Zakarin, Pinot či Majka, ale aj Sagan, ktorí patria medzi najlepších jazdcov na svete. Bolo vidno, že Tour nie je v kopcoch len o celkovom poradí, ale pre mnohých jazdcov má veľkú cenu aj ťažká víťazná etapa.   

 

 

Thomas De Gendt ovládol etapu na Mont Ventoux (© PHOTO NEWS / Lotto Soudal)

 

 

 

Pre talentovaného cyklistu je vynikajúcim potvrdením kvalít úspech na TdF. Tentoraz sa to podarilo Adamovi Yatesovi a Louisovi Meintjesovi. Ani jeden z nich neprišiel na francúzsku GT s veľkými ambíciami, ale v priebehu troch týždňov sa im podarilo ukázať veľké veci. Yates si pre svoj rozvoj vybral tím Orica, kde má úplnú podporu a kde našiel priestor na jazdecký rast. Meintjes v tomto roku prestúpil do celku Lampre-Merida, pretože cítil, že v talianskom tíme môže napredovať ako vynikajúci vrchár a jazdec na GT. Obidvaja urobili dobré rozhodnutia a v budúcnosti môžu patriť medzi hlavných ťahúňov na trojtýždňových pretekoch.     

 

Naopak, Fabio Aru pricestoval do Francúzska ako aktuálny víťaz Vuelty, ale na ťažkej Tour mu to veľmi nepomohlo. V predposlednej etape prežil drsný finiš a vypadol z Top 10. Bol to pre neho krutý rezultát, pretože jeho kolegovia a aj on sám sa snažili s vývojom pretekov niečo robiť, i keď neúspešne. Warren Barguil mal za cieľ zopakovať minuloročnú pozíciu, keď skončil na štrnástom mieste, ale vzhľadom na jeho vrchárske kvality mal možno odvážnejšie ciele. Ale od začiatku pretekov sa nedostal do toho správneho rytmu a nepodarilo sa mu ani vyhrať etapu, takže jeden z najtalentovanejších domácich borcov stále čaká na silné účinkovanie na TdF.     

 

 

Louis Meintjes aj na druhej GT skončil v Top 10 (© Lampre-Merida / BettiniPhoto)

 

 

 

Prvý jazdec odstúpil až v ôsmej etape, ale už predtým mnohí jazdci na trati bojovali. Najskôr vypadol z hry Michael Morkov, ktorý mal pád hneď v prvej etape, ale na pretekoch vydržal až do Pyrenejí. Do tejto kolízie sa zaplietol aj Sam Bennet, no írsky borec vydržal na Tour až do konca a v záverečnej parížskej etape vybojoval deviate miesto.

 

Najprominentnejším pretekárom, ktorý nedokončil podujatie, bol Alberto Contador, ale potom skončili takí borci ako Pinot, ktorý by rozvíril vrchársku súťaž, dvojica výborných vrchárov z Movistaru Gorka Izagirre a Herrada alebo Dumoulin, Frank, Dennis či Gerrans, ktorí by ešte dokázali na trati spôsobiť nejaký rozruch.