Na konci roka 2015 UCI zaregistrovala 174 kontinentálnych tímov pre ďalšiu sezónu. Bol to malý pokles oproti predchádzajúcej sezóne keď bolo takýchto tímov 178. Z tretej ligy vypadla aj CK Banská Bystrica. Najviac kontinentálnych celkov sme našli v Belgicku, a to trinásť, hneď v závese skončili Číňania s dvanástimi, keďže najľudnatejšia krajina má dostatok financií a aj množstvo vyššie postavených podujatí, na ktoré potrebujú kontinentálnu licenciu. Desať klubov kontinentálnej úrovne sa nachádza v USA, ostatné krajiny majú jednociferný počet takýchto celkov. U nás sme mali tento rok už iba jeden, čím sme sa vrátili do minulosti a roka 2013. Pred dvoma rokmi sme mali až tri - k Dukle epic janom greenway i CK Banská Bystrica. Dohňany zanikli a Bystričania po fúzii s Duklou prestali chodievať na preteky do zahraničia.
Medzi tak veľkým počtom družstiev sa len veľmi ťažko hľadá jeden suverénny víťaz celej sezóny, označili sme tak dva celky. Na nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na kontinentálnu cyklistiku v roku 2016 trochu zoširoka. Spomenieme aspoň tie najlepšie celky, ktoré boli najviac vidieť. Tieto tímy bojujú na viacerých bojiskách, teda súčasne aj na viac kontinentálnych UCI okruhoch. Samozrejme, môžu zbierať body aj vo všetkých kontinentálnych rebríčkoch UCI súčasne.
Zdravé belgické projekty lídrami scény
Vzhľadom na vysoký počet podujatí v Beneluxe nie je prekvapením, že trend kontinentálnej úrovni dávajú tímy z týchto krajín. Najmä Verandas Willems a Wallonie - Bruxelles. Prvý má na konte najviac víťazstiev - až 24, čím prekonal aj všetky prokonti celky okrem Direct Energie. Až o pätnásť kúskov sa postaral šprintér Timothy Dupont, ktorý celú sezónu deptal konkurenciu na pretekoch druhej kategórie v Belgicku aj Francúzsku, ale pripísal si aj veľmi cenné skalpy - Fernanda Gaviriu na Kampioenschap van Vlaanderen (1.1) a ovládol tiež Nokere Koerse vysokej kategórie 1.HC. Žlto-červení Valónci si pripísali síce iba deväť triumfov, o ktoré sa postarala dvojica Baptiste Planckaert a Olivier Pardini, ale zaznamenali najviac UCI bodov - až 2469 (ráta sa osem najlepších pretekárov tímu), čo nedosiahli ani také celky ako Bardiani, Bora, Fortuneo či blízky konkurent z vyššej kategórie Topsport Vlaanderen. Planckaert vyhral aj hodnotenie UCI Europe Tour, kde porazil takmer dve tisícky bodujúcich pretekárov. Získal obrovských 1605 bodov. Pripomíname, že tento rok už získavali body všetci pretekári (Peter Sagan skončil 19. s 621 bodmi). Plackaert sa neuveriteľných 41-krát umiestnil v Top 10 etapy / pretekov iba v tejto sezóne! Vyhral napríklad aj bodovaciu súťaž na výborne obsadenom podujatí Okolo Belgicka HC kategórie. Nie je prekvapením, že napriek vyššiemu veku 28 rokov podpísal kontrakt s Kaťušou. Wallonie - Bruxelles dokonca tento rok nastúpili až na 80 rôznych pretekov, čo je viac ako dvanásť tímov World Tour.
Podľa posledných informácií by sa chceli oba celky v sezóne 2017 posunúť do prokontinentálnej ligy. UCI momentálne skúma či splnili všetky podmienky a definitívny zoznam licenicí by mala zverejniť na začiatku decembra.
Ilustračná fotografia Wallonie - Bruxelles (© wbca.be) |
Francúzi s Belgičanmi vedú všetky štatistiky
Dupont s Plackaertom boli takí suverénni, že tento rok aj samostatne získali viac UCI bodov ako ostatné kontinentálne tímy. Až paradoxný rok zažili jazdci ďalšieho tradičného belgického celku Crelan - Vastgoedservice. Nedokázali zvíťaziť ani v jednom z desiatok podujatí druhej kategórie v krajinách Beneluxu a okolí, ale štyrikrát vyhrali na vyšších podujatiach pri silnejšej konkurencii. Xandro Meurisse dokonca porazil Bryana Coquarda v Dunkerque a výborný cyklokrosár Wout Van Aert vyhral prológ na Okolo Belgicka, teda podujatiach 2.HC. Životný rok zažil aj Rudy Barbier z francúzskeho Roubaix Lille Métropole, keď sa sedemkrát postavil na pódium a zaujal Vincenta Lavenua, ktorý ho pritiahol do Ag2r.
Francúzske i belgické celky majú oproti ostatným výhodu v obrovskom množstve podujatí, ktoré sa konajú priamo pod nosom. Vo Francúzsku UCI registruje 67 mužských podujatí HC, 1. a 2. kat., v Belgicku 58 takýchto pretekov. Je to viac ako tretina celej UCI Europe Tour! Tieto družstvá si môžu vyberať. Navyše, všetky podujatia sú zaradené do prvej cenovej skupiny UCI, teda okrem priazne sponzorov a nízkych cestovných nákladov vedia pretekári vyhrať tisícky eur.
Z ostatných krajín sa začínajú ukazovať Nóri. Napríklad tím Joker dlhodobo vychováva Nórov pre veľkú cyklistiku. Posunuli tam Nordhauga, Hagena i Kristoffa a túto sezónu ich ťahal 20-ročný Kristoffer Halvorsen, ktorý zaznamenal päť triumfov, najmä ten na MS v Katare pre neho zrejme ostane prelomovým. Blízko bol aj k víťazstvu na Nokere Koerse HC kategórie, zdolal Groenewegena, no Duponta nie.
Medzi najlepšie tímy zo západných krajín sa posledné roky úspešne montujú aj družstvá, ktoré poznáme z našich ciest. Ukrajinsko-poľský Kolss-BDC a azerbajdžanský Synergy Baku. Naši východní susedia sú postrachom stredo a východoeurópskych pretekov druhej kategórie. Tento rok získali až dvadsať triumfov. Azerbajdžanci sedemnásť, ale pridali na kvalite, pretože Matija Kvasina vyhral celkovo preteky Okolo Chorvátska, kde bolo päť tímov World Tour. Úctyhodne sa darilo farme Etixxu, českému celku Klein Constantia, ktorá s čisto U23 zostavou vyhrala sedemnásť etáp a pretekov. Postaralo sa o to sedem rôznych ľudí a Renému Andrlemu sa podarilo do profi cyklistiky posunúť až päť jazdcov - Masa, Cavagnu a Schachmanna do Etixxu, Garciu do Bahrainu a Schlegela do CCC. Projekt ale po sezóne skončil. Bol pridrahý.
Andrij Kulik z Kolssu vyhral našu V4 (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Cyklistika nie je len v Európe
Na ostatných kontinentoch tiež medzi sebou súperili pretekári aj tímy. V Amerike sa najviac darilo družstvu Holowesko, ktoré viac poznáme z minulého názvu Hincapie Development. Robin Carpenter vyhral Tour of Alberta či etapu na Tour of Utah. Kanaďan Ryan Roth zo Silberu si podmanil štyri preteky 1. kategórie. 19-ročný Adrien Costa z Axeonu skončil celkovo druhý v Utahu a tretí na Avenire, takže to je ďalší Američan, ktorý by sa mohol presadiť v profesionálnej cyklistike. Jelly Belly zasa svetu ukázalo víťaza Utahu Lachana Mortona. Rally Cycling viedol Evan Huffman, víťaz vrchárskej súťaže v Kalifornii a tretí muž Alberty. Takmer každý miestny kontinentálny celok zaznamenal zaujímavé úsepchy.
V Ázii tradične dominovali iránske celky i ukrajinský a už spomínaný Kolss. Dokonca tu nájdeme aj tím, ktorý si podmanil 29 pretekov. NASR-Dubaj zo Spojených arabských emirátov paradoxne nazbieral 25 vavrínov iba v jednej krajine a ešte paradoxnejšie vyznieva, že nie v Ázii, ale v Afrike - Alžírsku, kde nastúpili na všetky miestne preteky druhej kategórie a takmer všetko vyhrali. Darilo sa najmä Lucovi Wackermannovi, ktorý v minulosti jazdil za Lampre-Merida.
Luca Wackermann vyhral etapu aj v Azerbajdžane (@ VeloImages) |
V Afrike teda úradoval NASR-Dubaj a tiež jeho bratia Sharjah Team a Skydive Dubaj, ale potenciál ukázali aj niektorí mladí pretekári z Dimension Data for Qhubeka, teda kontinentálnej farmy známeho juhoafrického projektu, ktorý chce vychovávať talenty z čierneho kontinentu ako pred pár rokmi robil aj materský klub prepracovaný do najvyššej ligy.
Kontinentálna cyklistika je veľmi rozmanitá a zaujímavá. Tímy na tejto úrovni majú rôzne priority. Nájdeme tu ale mnoho už tradičných a veľmi silných celkov, z ktorých pravidelne prúdi veľa jazdcov priamo do World Tour, alebo na niektorých väčších podujatiach vidíme, že aj malé tímy dokážu konkurovať tým najlepším a najbohatším celkom sveta. Niektoré pretekajú iba doma či blízkom okolí, niektoré radi cestujú po svete a objavujú nové destinácie. Väčšina pretekárov si na seba chce zarobiť, ale sú aj takí, ktorí sa tomu venujú poloprofesionálne a cyklistika ich baví. Počet bodov či prize money nie sú ich prioritou.
Súvisiaci článok: