V Ománe nečakaný úspech Vallsa, Sagan časuje formu

 

Aj šiesta edícia Okolo Ománu potvrdila, že keď sa v programe nachádza cieľové stúpanie na Zelenú horu, je práve ono kľúčovým momentom pre celkovú klasifikáciu. Tentoraz síce nedokázalo vytvoriť medzi prvými veľké rozdiely, ale tie boli nakoniec postačujúce, aby rozhodli o víťazovi. Z tohto hľadiska bolo veľkou škodou, že sa neuskutočnila piata etapa, ktorá mala určite potenciál zatriasť poradím. Stačí si spomenúť na druhý súťažný deň a koľko cyklistov v ňom stratilo nádej na dobré umiestnenie.

 

Keď si porovnáme predchádzajúce výstupy na Zelenú horu s tými aktuálnymi, zistíme, že v tomto roku sme videli najrýchlejšie lezecké výkony. Výsledný čas Rafaela Vallsa (18:28) bol o päť sekúnd rýchlejší, aký dosiahol v minulej sezóne pri svojom triumfe Chris Froome. V obidvoch prípadoch finišoval na druhom mieste Tejay van Garderen, ktorý v tejto sezóne zajazdil identický čas ako Froome v minulom roku. Pre amerického pretekára to znamenalo zlepšenie o 22 sekúnd. O postupnom zrýchľovaní na tomto kopci svedčí aj fakt, že v roku 2013 Joaquimovi Rodríguezovi na víťazstvo stačil čas 19:14, čo je oproti aktuálnej sezóne pomalší výkon o 46 sekúnd.

 

 

 

 

Rafael Valls bol naozaj prekvapujúcim víťazom podujatia, pretože v tíme Lampre-Merida plní úlohu domestika do kopcov a na jeho konte svietili len dve víťazstvá od roku 2009, keď sa stal profesionálom. Doteraz bol jeho najväčším úspechom etapový triumf na Tour de San Luis, kde v sezóne 2010 ovládol stúpanie Mirador del Potrero a stal sa aj víťazom vrchárskej súťaže. O rok skôr ešte zaujal na Tour de l´Avenir, na ktorom obsadil desiatu priečku, a týmto výsledkom si otvoril cestu do profesionálnej cyklistiky.

 

Životný výkon potom podal na spomínanej Zelenej hore, kde dokázal prežiť náročné tempo tímu BMC a následne ataky jeho kapitána van Garderena. Dvesto metrov pred vrcholom si počkal na svoju šancu a prekvapený americký jazdec sa nestačil čudovať, kto ho to vôbec dokázal poraziť. "Toto víťazstvo ma robí neuveriteľne šťastným, preto sa s ním chcem podeliť so všetkými spolujazdcami a pracovníkmi tímu. Dostal som od nich obrovskú podporu. Som rád, že môžem tento triumf venovať celému tímu a sponzorom. Posledné tri dni boli pre mňa ako zo sna a je to božský pocit. Je to odmena za posledných päť rokov, ktoré som prežil. To mi dáva dôveru, že dokážem jazdiť na úrovni, kde som bol pred niekoľkými rokmi."

 

 

 

 

Najväčším smoliarom podujatia bol Tejay van Garderen, ktorý mal všetky predpoklady na to, aby sa stal celkovým víťazom. Na Zelenej hore tím BMC poriadne vyšťavil svojich konkurentov a po sebavedomom útoku van Garderena pri ňom zostal len Rafael Valls. A to bol pre amerického cyklistu klamlivý signál, že víťazstvo už má vo vrecku. Na vrchole tohto stúpania prišlo trpké vytriezvenie a na pohode mu potom nepridal ani fakt, že nasledujúca etapa sa zrušila kvôli piesočnej búrke. Malinký rozdiel deviatich sekúnd, ktoré ho delili od celkového triumfu, sa tak ukázali ako neprekonateľná prekážka.

 

"Na Zelenej hore som dúfal vo víťazstvo. Keď som tam zaútočil a zbavil sa Majku a Valverdeho, povedal som si, že je to perfektné, pretože týchto dvoch som sa najviac bál. Vallsa som vo finále bezpochyby podcenil a na konci bol lepší ako ja. Niekedy, keď zvíťazíte, sa môžete uspokojiť so svojou výkonnosťou, a myslíte si, že ste tam, kde ste chceli byť. Keď však skončíte na druhom mieste,  môže vás to ešte viac motivovať. Teraz si nedám prestávku, budem ďalej trénovať a verím, že na Paríž - Nice budem ešte lepší." Van Garderen podobne ako vlani začal novú sezónu veľmi dobrými výkonmi v kopcoch. Ak ho tentoraz nebudú prenasledovať zdravotné komplikácie, pri svojom odhodlaní má šancu vylepšiť si výsledkovú bilanciu na Tour de France.

 

Výkon Alejandra Valverdeho presne vystihol jeho pretekársky profil. V druhej, klasikárskej etape obsadil v rýchlom dojazde výborné druhé miesto, na stúpaní na Zelenú horu nebol najlepší, ale jeho skúsenosti ho posunuli na tretie miesto. Španielsky matador pricestoval do Ománu po menších zdravotných komplikáciách, ale účasť na podujatí bral predovšetkým iba ako prípravu. Počas dramatických etáp znovu preukázal svoj veľký pretekársky inštinkt, ktorý by sa chcel naplno predviesť na ardenských klasikách. "Nevedel som, ako budem reagovať na Zelenej hore. Pocity som nemal vyslovene zlé, boli skôr pozitívne, ale od Malorky som neliezol na dlhý kopec, a toto cieľové stúpanie bolo extrémne náročné. Necítil som sa ani dobre, ani zle, len som nevedel nájsť tú správnu rýchlosť. Napriek tomu som spokojný s mojími výkonmi. Preteky v týchto končinách boli pre mňa nádhernou skúsenosťou."

 

 

 

Hneď na začiatku sezóny sa umiestnilo v TOP 10 niekoľko zaujímavých mladých pretekárov. Najväčšie meno z nich má Rafal Majka, ktorý bol so štvrtou priečkou spokojný, pretože vo februári ešte nikdy nemal takúto vysokú výkonnosť. Veľkú perspektívu má pred sebou 23-ročný juhoafrický jazdec Louis Meintjes, ktorý v takejto konkurencii obsadil šieste miesto a získal biely dres. Borec tímu MTN-Qhubeka už v minulom roku zaujal výborným piatym miestom na Giro del Trentino, takže na scénu prichádza ďalšia talentovaná osobnosť. Juhoafrický celok mal okrem toho na piatej pozícii Janse van Rensburga. Perspektívu má pred sebou aj Patrick Konrad (Bora-Argon 18), ktorý uzatváral elitnú desiatku. V minulom roku sa predstavil na Okolo Slovenska, ale najlepšie chvíle prežil na Okolo Rakúska, kde skončil na štvrtom mieste, a to boli náročné preteky s množstvom silných cyklistov.

 

Zvedaví sme boli aj na Vincenza Nibaliho, ale ten sa príliš nezapájal do hry o celkovú klasifikáciu. Na začiatku Zelenej hory sa síce snažil atakovať, ale to boli skôr podporné útoky pre Fuglsanga, ktorý bol v Ománe lídrom tímu Astana. Novinári sa okamžite začali spytovať talianskeho pretekára, či sa v jeho podaní nebude opakovať minuloročná sezóna a či necíti, že zaostáva za výkonmi Frooma a Contadora, ktorými sa prezentovali v Andalúzii. Posledný víťaz Tour de France však tieto otázky neberie vážne. "Čo to znamená pred Tour de France? Vôbec nič! Teraz je február a TdF je v júli. Sú to úplne rozdielne situácie, v Ománe boli pretekári, ktorí sú na rôznej úrovni. Myslím si, že môj stav je lepší ako vlani, ale nie zas taký dobrý, ako pred tromi rokmi, keď som tu zvíťazil. Boli to len moje druhé preteky. Nemyslím si, že nemám formu, naopak, každý deň sa cítim lepšie."

 

 

 

Pre Petra Sagana sa v Ománe nachádzali prijateľnejšie terény ako v Katare, na ktorých si mohol dosýta vyskúšať svoju momentálnu výkonnosť. Najväčšie šance sa mu dávali na zvlnených etapách, škoda, že jedna z nich nakoniec z programu vypadla. V meste Al Bustan si vybojoval piate miesto a pred cieľovou páskou bolo vidno, ako sa slovenský šampión snaží zo všetkých síl špurtovať o víťazstvo, ale po náročnom dni bol o trošku viac unavený ako jeho súperi. Povzbudzujúci výsledok potom dosiahol v záverečnej etape, keď bol najrýchlejší v pelotóne, ale ani tento fakt neznamenal pre neho víťazstvo. Vzhľadom na katarsky pád a chorobu, o ktorej informoval denník Šport, to rozhodne nebolo zlé.

 

Peter Sagan sa tak mohol presvedčiť, že jeho súperi na klasiky ako Cancellara, van Avermaet či Kristoff cez zimu nestratili nič zo svojej šikovnosti, čo ho bude určite motivovať, aby bol počas najdôležitejších pretekov v ročníku perfektne pripravený. Aj na Arabskom polostrove predviedol veľmi dobrú výkonnosť, ktorá musí prvýkrát vygradovať na Miláno - San Remo, takže je vysoko pravdepodobné, že ďalšie úspechy na seba nenechajú dlho čakať. 

 

Peter Velits neštartoval ani na tomto podujatí s konkrétnymi cieľmi pre celkovú klasifikáciu, jeho úlohou bolo postupne zvyšovať svoju výkonnosť a pomáhať Tejay van Garderenovi. Celok BMC nakoniec vyhral tímovú klasifikáciu a líder zoskupenia obsadil druhú priečku, preto môže slovenský jazdec z tohto pohľadu považovať svoje účinkovanie v Ománe za úspešné.