Nibali sa pri triumfe poriadne nadrel, mnohí borci ukázali veľký potenciál

 

V celkovej klasifikácii ani jeden jazdec výrazne nevyčnieval nad ostatnými, naopak, každý favorit ukázal v priebehu troch týždňov slabosť, alebo mu konečný dojem z pretekov naštrbil smoliarsky moment. Po plytkej úvodnej časti podujatia sa v tej druhej rozbehla krásna bitka o celkový triumf, ktorá sa rozhodla až v úplne posledných kilometroch.

 

Zásluhu mali na tom aj organizátori, ktorí navrhli skutočne zaujímavé profily. Znovu sa ukázalo, že Giro dokáže pripraviť intenzívne vrchárske predstavenia aj bez ťažkých cieľových kopcov, čo pozitívne vplýva na vývoj horských etáp, kde sa musí rozbehnúť akcia ďaleko pred cieľom. Samostatnou kapitolou bol faktor vysokej nadmorskej výšky, ktorý najmä v závere výrazne zasiahol do priebehu pretekov.

 

 

Pódium Gira: Esteban Cháves - Vincenzo Nibali - Alejandro Valverde (© Movistar Team)

 

 

 

So všetkými špeciálnymi zákonitosťami Gira si nakoniec najlepšie poradili skúsenosti, hoci dlho to vyzeralo na prekvapujúce osadenstvo na pódiu. Vincenzo Nibali vybojoval asi najťažšie víťazstvo na GT v kariére, vo všetkých predchádzajúcich úspechoch bol na trati oveľa dominantnejší. Teraz nebol ani zďaleka najlepším pretekárom v kopcoch, ale dva kvalitné výkony na samom konci pretekov mu stačili na to, aby druhý raz v kariére získal ružový dres.

 

Nibali vyhral preteky vďaka nezlomnej vôli. V momentoch, keď sa mu nedarilo, ani raz neprepadol panike a stále bojoval o každú sekundu. V kráľovskej etape mu ušli Cháves a Kruijswijk, ale taliansky jazdec osamote perfektne minimalizoval svoju stratu. Nezlomila ho ani veľmi zlá horská časovka, naopak, neskôr dokázal on zlomiť Chávesa, akonáhle dostal svoju príležitosť.

 

Nibali zhodnotil preteky nasledovne: "Najťažší deň bola horská časovka, pred ktorou som mal žalúdočné problémy, ale nechcel som o tom hovoriť pred súpermi. Oslabilo ma to, ale po voľnom dni som bol v poriadku. Mal som problémy s alergiou, ale vo vysokej nadmorskej výške som to nepociťoval. V záverečnom týždni som sa cítil veľmi dobre, neskladal som zbrane, pretože som vedel, že posledné dve horské etapy budú veľmi ťažké. Bolo by náročné poraziť Kruijswijka bez jeho pádu, ale môžem povedať, že pred vrcholom Colle dell’Agnello som ho videl zadýchaného, preto som chcel na neho pritlačiť. Aj zjazd je pre mňa miestom na útok. A keby som vtedy neatakoval, Cháves by bol možno silnejší na Risoule. Po mojom víťazstve som cítil v Turíne obrovský nával emócii."     

 

V podobnom duchu jazdil aj Alejandro Valverde. Od španielskeho cyklistu sa očakávala trošku aktívnejšia jazda, najmä v nevyspytateľných dojazdoch. Aj on si musel byť vedomý, že proti nemu stoja silnejší mladší súperi, ale jeho obrovskou výhodou boli stabilné výkony v poslednom týždni, ktorými sa nakoniec dostal na pódium. Valverde nemusel diktovať tempo v kopcoch, ale až do samého konca trpezlivo striehol na svoju šancu, po kráľovskej etape už jazdil bez akéhokoľvek zaváhania. A aj to musíme pokladať za majstrovstvo.

 

Valverde bol so svojím výkonom spokojný. "Boli to pre náš tím veľmi dobré preteky, som veľmi spokojný s mojím výsledkom. V niekoľkých etapách to bol len čistý boj, ale vždy sme sa vedeli vzchopiť a nakoniec sa dostať na miesto, kde som chcel a chceli byť. Prežil som ťažké chvíle v kráľovskej etape, ale stále sme mali pred sebou náročné dni. Navyše, posledný týždeň bol veľmi ťažký a potvrdilo sa, že dokáže poriadne zamiešať klasifikáciou. Moje etapové víťazstvo bola obrovská úľava pre celý tím. Giro sa mi veľmi páčilo, úrovňou a atmosférou mi pripomínalo Vueltu. Možno sa sem na budúci rok vrátim."  

 

 

Ilnur Zakarin - Alejandro Valverde - Steven Kruijswijk (© Movistar Team)

 

 

 

Iste, obidvom skúseným jazdcom veľmi pomohlo niekoľko momentov, bez ktorých by to mali oveľa ťažšie, aby sa dostali na svoje pozície. Vplyv na poradie mali odstúpenia Mikela Landu a Ilnura Zakarina, ale najväčšou udalosťou bol pád dovtedy neohrozeného Stevena Kruijswijka. Holandský pretekár sa javil ako najsilnejší jazdec v štartovom poli, ale ani tak nezískal veľký titul. Jeho pád a jedna jediná chybička potvrdili, že nielen Giro, ale všetky GT sú nevyspytateľné až do úplného záveru. Tentoraz na to doplatil Kruijswijk, ale skúsene to využili Valverde a Nibali. Španielsky pretekár to dokázal stabilnou výkonnosťou a domáci jazdec erupciou v tom najsprávnejšom čase.

 

Kruijswijk však ukázal veľký potenciál na trojtýždňové preteky. Až do osudného momentu boli jeho výkony v kopcoch suverénne, ale ak by jazdil ešte chladnokrvnejšie, preteky nemuseli mať pre neho smoliarsky koniec. V niekoľkých prípadoch mal svojich hlavných konkurentov doslova na lopate, ktorí sa v kopcoch trápili, čo holandský borec síce využil, ale boli to parádne príležitosti, aby značne demoralizoval Nibaliho či Valverdeho. Kruijswijk môže byť aspoň spokojný, že na Gire zanechal poriadnu pečať.

 

Po pretekoch však neskrýval isté sklamanie, že to bola skutočne obrovská príležitosť. "Deň, keď som získal ružový dres, bol pre mňa najkrajším momentom. V kráľovskej etape som sa chcel držať v ústraní a šetriť energiu na horskú časovku, ale cítil som sa veľmi dobre, preto som zaútočil. Som hrdý na to, ako som jazdil na tomto podujatí. Pred tým nešťastným momentom som vedel, že Nibali bude útočiť. Chcel som sa udržať za ním, ale kvôli snehu som nevidel dobre na cestu. Urobil som chybu, pošmykol som sa a vletel do snehu. Pred pretekmi by som bol asi spokojný so štvrtým miestom, ale túto príležitosť som mal využiť. V tomto smere som zlyhal, čo ma mrzí."

 

Obrovský úspech mal na dosah aj Esteban Cháves. Talentovaný kolumbijský pretekár jazdil v mnohých etapách perfektne a v závere sa mu dokonca naskytla príležitosť na celkový triumf. Cháves ružový dres neudržal, ale je veľkým prísľubom do budúcnosti, že skutočne môže ovládnuť Grand Tour. V kopcoch bol tradične vynikajúci a aj jeho odolnosť v priebehu troch týždňov je čoraz lepšia. Jazdec tímu Orica v závere neodrazil kvalitný Nibaliho útok, ale ten nemusel prísť, pretože aj Chávesovým pričinením zostal taliansky jazdec v hre až do konca. V toskánskej časovke na Nibaliho stratil 1:35, čo je stále veľký rozdiel. Kvôli nepozornosti stratil dôležité sekundy v šestnástej etape, nebyť tohto zbytočného zaváhania, v závere mohol nazbierať oveľa viac sekúnd na trápiaceho sa Nibaliho. A jeho útok na Colle dell’Agnello nebol nevyhnutný, potom mu chýbala energia na Risoule, kde jeho taliansky súper získal potrebné sebavedomie.

 

Pre Chávesa je druhé miesto na Gire len začiatkom. "Zistil som, že môj sen sa môže stať skutočnosťou. Ak zostanete tvrdo pracovať, môže sa to podariť. Ja a môj tím sme na to pripravení. Na konci podujatia to boli pre mňa najdôležitejšie dni v kariére, ale nebol som veľmi sklamaný. Mojim kolegom som povedal, že je to len začiatok, že musíme pokračovať vo svojej práci a budeme sa zlepšovať. Získal som definitívne presvedčenie, že som jazdec na ťažké trojtýždňové preteky."                   

 

 

Favoriti v jednom zo stúpaní Gira 2016 (© Movistar Team)

 

 

 

V elitnej spoločnosti sa ocitol aj Rafal Majka, ale poľský cyklista mal vyššie ambície, ktoré siahali na pódium. Určite patril k tým najsilnejším jazdcom, ale v rozhodujúcich okamihoch nediktoval tempo na čele pretekov. Jazdec tímu Tinkoff našiel veľmi kvalitných súperov, ktorí boli jednoducho nad jeho sily. Prelomový výsledok vybojoval Bob Jungels. Luxemburský pretekár vyhral biely dres, niekoľko dní mal oblečený aj ten ružový a ukázal potenciál zvládnuť 3-týždňovú záťaž. Giro si evidentne užíval a bezpochyby sa bude chcieť v tomto smere rozvíjať.

 

Skúsený mazák Rigoberto Urán sa takisto objavil v Top 10, ale jeho ciele boli vyššie ako siedme miesto. Ani tentoraz nemal za sebou bezproblémovú GT, jeho skutočná kvalita sa mohla prejaviť len v posledných etapách. Andrej Amador po minuloročnej štvrtej priečke znovu patril medzi najlepších pretekárov. Navyše, v jednej etape sa ukázal v ružovom drese. Po dvoch únikoch sa dostal do elitnej spoločnosti Darwin Atapuma, ktorému v obidvoch prípadoch ušlo etapové víťazstvo. Kolumbijského jazdca zdobili výborné výkony v kopcoch. Druhý raz v kariére sa dostal do najlepšej desiatky na Gire Konstantin Sivtsov. Forma bieloruského cyklistu postupne stúpala a v druhej časti podujatia vyvrcholila.

 

Medzi najlepšími by sa pravdepodobne udržali aj Ilnur Zakarin a Domenico Pozzovivo. Ruský cyklista odstúpil  z pretekov po ťažkom páde, ale dovtedy sympaticky bojoval o miesto na pódiu. Prvá účasť na GT v úlohe lídra ukázala jeho skutočný potenciál, Zakarinovi však nevyšli niektoré momenty, ako boli jeho pády v ITT. Domenico Pozzovivo na konci Gira ochorel, preto nebolo v jeho silách, aby prekonal bez ujmy alpské etapy.