Vysiela Šport RTVS
Vuelta má svoje špecifiká už len z toho dôvodu, že sa odohráva na konci ročníka. Okrem napínavých súbojov v klasifikácii sme videli aj životné výsledky niektorých jazdcov či kontroverzné rozhodnutie o neplatnosti časového limitu.
Náročné profily testovali limity cyklistov. Účastníci španielskej GT si zvykli, že je to kopcovité podujatie, no tentoraz sme boli svedkami špeciálne náročnej trasy, a to nie z hľadiska veľkého počtu cieľových stúpaní, ale samotnými profilmi, ktoré pretekárom takmer neposkytovali priestor na oddych. Každý deň ich čakali zvlnené či kopcovité prekážky, a aj keď sa nebojovalo o červený dres, pre všetkých to boli vyčerpávajúce dni. A keď sa k tomu pridali vysoké teploty, mnohí borci označili tohtoročnú Vueltu za najťažšiu GT v kariére.
Organizátori majú jasné zámery a členitá španielska krajina im na to ponúka vhodné podmienky. Nikde inde nevidíme také pestré vrchárske súboje a aj súboj o červený dres máva atraktívnu zápletku. Lenže na konci sezóny, keď sú všetci jazdci unavení, nie jednoduché trasy v šprintérskych a "transportných" etapách sa musia prejaviť na vývoji pretekov. Už len z toho dôvodu, že dennodenne zvyšujú únavu. Preto sme videli v cieli trinástej etapy obrovský náskok utečencov, preto únik mnohokrát vyhrával už v úvodnom týždni, lebo v balíku sa šetrili sily, preto jazdci na GC museli dôsledne plánovať svoju taktiku, aby sa nevyčerpali príliš skoro. A to len umocňuje jedinečnosť španielskeho podujatia.
| Scenéria Vuelty 2016 (© Courtesy Slipstream Sports / Graham Watson 2016) |
Rovinatá časovka zvýrazňuje bitku o červený dres. Preteky si striktne držia svoj vrchársky charakter, no v ostatných dvoch rokoch pribudla na podujatí rovinatá časovka, a musíme povedať, že osviežila súboje v kopcoch. Už v minulom roku rozvíril hladinu v klasifikácii Tom Dumoulin, teraz jazdu proti chronometru takmer využil Chris Froome, aby sa stal celkovým víťazom.
Neznamená to však, že na víťazstvo na Vuelte stačí dominantným spôsobom ovládnuť ITT a potom už len obraňovať a obraňovať, pretože každý kandidát na titul musí byť silný aj na rôznorodých a ťažkých stúpaniach. A to Dumoulin a Froome určite boli. Lenže bez prítomnosti takejto disciplíny by sme nevideli v minulom roku súboj až do posledného stúpania medzi Astanou a Dumoulin a tentoraz by Quintana asi nevyrazil do riskantného útoku v pätnástej etape, pretože pred Froomom nemal potrebný náskok. Vuelta stále zostáva vrchárskou súťažou, ale rovinatá ITT zmenila dynamiku pretekov, lebo núti hľadať možnosti, ako získať čas na lepších časovkárov.
| Momentka: Patrick Bevin na zemi (© Courtesy Slipstream Sports / Graham Watson 2016) |
Podujatie sa internacionalizuje, vo vzduchu visí double. V Španielsku to už nie je len súboj domácich matadorov ako Contador, Valverde, Rodríguez či Sánchez, ale konkurencia je stále väčšia. Čoraz častejšie sem prichádzajú súťažiť pretekári z Gira, ale čo je pre tieto preteky kľúčové, štartové pole začínajú obohacovať aj úspešní jazdci z Tour de France.
Vuelta tak nie je iba poslednou záchranou v sezóne pre jazdcov na GC, ale stáva sa pre nich skutočným druhým vrcholom ročníka. Je zaujímavé, že do pozornosti sa dostáva víťazná kombinácia Tour - Vuelta. Postaral sa o to Chris Froome a isté šumy vychádzajú aj od Naira Quintanu. Takéto ambiciózne pokusy môžu Vueltu len zatraktívniť, ale na druhej strane to určite zasiahne do vývoja pretekov, pretože zo strany týchto kandidátov to bude dôsledne vykalkulovaná záležitosť.
| Chris Froome a Nairo Quintana v stúpaní (© Movistar Team) |
Vuelta je najlepšia na prelomový výsledok. Aj tentoraz sa objavili v najlepšej desiatke mladí pretekári, ktorí prienikom do tejto spoločnosti potvrdili svoj talent a ukázali potenciál. Na Vuelte je menší tlak, čo je pre týchto cyklistov veľká výhoda, ale na druhej strane je to kopcovitá GT, ktorá kladie veľký dôraz na výkonnosť, preto podobný úspech musí odzrkadľovať vysoké kvality.
V tomto ročníku sa to podarilo Simonovi Yatesovi, De la Cruzovi, Formolovi a Bennetovi, v budúcnosti by sa mali výraznejšie presadzovať najmä britský a taliansky borec. Prienik do Top 10 na trojtýždňových pretekoch je pre každého jazdca veľkým povzbudením a otvára mu nové možnosti. V uplynulej sezóne obsadil na Vuelte desiate miesto Louis Meintjes a následne dokázal vybojovať na Tour ôsmu priečku. A nezabúdajme, že na Vuelte odštartoval svoje úspechy na GT aj Peter Sagan.
Premiérové etapové triumfy získalo množstvo jazdcov. Na tohtoročnú edíciu nezabudne ani veľká skupina cyklistov, ktorý prvý raz v kariére ukoristili víťazstvo na Vuelte. Je pravda, že v prípade silnejšej konkurencie alebo na TdF by sa presadili len niektorí z nich, a aj to výnimočne, ale to neznižuje ich úspech. V danom momente na konci etapy boli silnejší ako ich súperi, niekedy aj ako tí skúsenejší, a to ukázalo, že aj menej známi jazdci v profesionálnom pelotóne majú svoje kvality.
Segej Lagutin si doslova odtrpel víťazstvo na brutálnom stúpaní Alto de La Camperona, Jonas van Genechten bude veľmi dlho spomínať, ako v špurte do kopca porazil takých jazdcov ako Bennati, Valverde alebo Gilbert. Vo víťazných únikoch predviedli výbornú koncovku mladí pretekári Valerio Conti a Lilian Calmejane, keď obidvaja mali odvahu, aby vo finále ušli svojím súperom ďaleko pred cieľovou páskou. Na svoje schopnosti upozornil aj Magnus Cort Nielsen, ktorý patrí medzi najtalentovanejších cyklistov v pelotóne, a práve Vuelta mu ponúkla ideálnu možnosť, aby to predviedol na veľkom javisku.
| Valerio Conti vyhral 13. etapu (© Lampre-Merida / BettiniPhoto) |
Zelený dres pre rýchleho pretekára, ktorý nevyhral ani jednu etapu. Bodovacia súťaž na Vuelte má svoje špecifiká, kvôli náročným dojazdom majú veľkú šancu na zelený dres aj jazdci na poradie, ktorí majú dobrý finiš. V ostatných rokoch v tejto klasifikácii trikrát úradoval Alejandro Valverde, v sezóne 2014 mu prekazil sériu John Degenkolb, ktorý však na to musel vyhrať štyri etapy. V tomto ročníku sa do zeleného síce obliekol rýchli pretekár, ale rozhodujúce body nezískal v šprintérskych etapách.
Fabo Felline je zaujímavý jazdec. Taliansky cyklista má dobrú rýchlosť, v tíme Trek-Segafredo ho využívajú aj ako člena pre lead-out, ale zároveň je odolný v kopcoch, kde sa dokáže dlhú dobu udržať s vrchármi. Na Vuelte sa snažil získať etapový triumf, ale "len" päťkrát skončil na pódiu. Veľkú pozornosť si vyslúžil najmä za svoju aktivitu v únikoch v ťažkých etapách, na Aramon Formigal a Alto de Aitana obsadil tretie miesto, čo ho prezentovalo v úplne inej jazdeckej podobe. Keď k tomu prirátame deviatu priečku v ITT a v celkovom poradí 25. miesto, môžeme povedať, že Felline na Vuelte prekročil svoj tieň a budem zaujímavé sledovať, ako sa bude vyvíjať jeho ďalšia kariéra.
| Alejandro Valverde odišiel z Vuelty bez zeleného dresu (© Movistar Team) |
Utečenci vyhrali s náskokom takmer 34 minút. Pelotón si vybral trinástu etapu doslova za oddychovú, jazdci mali pred sebou dve náročné pyrenejské previerky, preto dostala vedúca skupina poriadnu voľnosť. Keďže nikto z utečencov neohrozoval vedúce pozície v GC, balík spomalil a v cieli bolo z toho obrovské manko necelých 34 minút. Svoju príčinu to malo aj v náročnej skladbe celých pretekov, pretekári si jednoducho potrebovali vyfúknuť. Ale v histórii sme boli svedkami aj väčšieho rozdielu.
V roku 2001 na Tour de France v ôsmej etape, ktorá mala jednoduchý profil, ale bola dlhá, pelotón nechal vedúcej skupine náskok až 35:54, no tá etapa bola poznačená brutálnym vetrom. Etapový triumf získal Erik Dekker, žltý dres uchmatol Stuart O´Grady, ale ani jeden z týchto jazdcov nemohol neskôr ohroziť Armstronga. Na Vuelte sa podobná situácia udiala v sezóne 2009 v štrnástej etape, kde balík zaostal 25 minút. Etapu získal LL Sánchez, ale červený dres si udržal Alejandro Valverde. Oveľa nepríjemnejšia situácia sa uskutočnila na Gire v roku 2010. V nenápadnej etape síce utečenci získali k dobru "len" necelých 13 minút, ale jeden z nich, Davide Arroyo, poriadne natrápil kandidátov na titul. Po tuhom boji ho dokázal vyzliecť z ružového iba Ivan Basso.
| Tesne pred štartom etapy (© Courtesy Slipstream Sports / Graham Watson 2016) |
Časový limit v pätnástej etape neplatil. Veľkú polemiku vyvolala etapa končiaca na stúpaní Formigal, pretože viac ako 90 jazdcov nesplnilo časový limit. Organizátori tak čelili nepríjemnému rozhodnutiu, ktoré nemohlo mať dobré riešenie. Nakoniec sa neodvážili vyhodiť z pretekov polovicu pelotónu, čo sa stretlo s nevôľou tých jazdcov, ktorí na trati išli naplno, aby sa vyhli tomuto trestu.
Takýto verdikt mohol byť urobený len preto, že pravidlá UCI sú v tomto bode vágne a umožňujú výnimku. Preto organizátori vysvetlili svoje rozhodnutie tým, že to bola výbušná etapa, ktorá sa konala po extrémne náročnom dni na Aubisque, všetci už boli unavení a okrem toho boli vysoké teploty. Ale nad všetkým určite prevážila športová stránka, po odchode toľkých jazdcov by Vuelta prišla o svoje čaro. Vedenie španielskej GT len využilo dieru v zákone, teraz je na rade UCI, aby podobné nezrovnalosti v pravidlách vyriešila.
