Peter Sagan vyhral šampionát s ľahkosťou a oddaným tímom

 

V novom miléniu len Paolo Bettini obhájil dúhový dres a ani v celej histórii svetových šampionátov to nebola bežná vec. Ak to mohol niekto dokázať v súčasnom pelotóne, tak to bol Peter Sagan. Slovenský jazdec položil základ svojho víťazstva už v púšti, keď prežil na atak silných tímov na vetre, a potom mohol len čakať, ako sa vyvinie situácia. Veď mal pri sebe aj svojich spolujazdcov. "Nemôžem tomu uveriť. Nikdy som si nepomyslel, že sa môžem ešte raz stať svetovým šampiónom. Som v šoku. Prvýkrát som vyhral už vtedy, keď som sa dostal do vedúcej skupiny po rozdelení. Belgická a talianska zostava išla veľmi tvrdo za svojím cieľom, aby to rozdelili. Ja som sa vtedy len polial studenou vodou, aby som zostal čerstvý. Potom som nemusel v našej skupine pracovať, takže som bol uvoľnený."

 

Vo vedúcej skupine všetko smerovalo k záverečnému špurtu, na rovinatom profile sa nedalo nachytať rýchlych jazdcov, ktorí mali navyše pri sebe svojich kolegov, aby zabránili nečakaným atakom. "V závere som sa rozhodol, že pôjdem na šprint. Cavendish mal pri sebe kolegu, Nórsko a Taliansko mali početné zastúpenie, preto by bolo hlúpe vyskúšať pred cieľom útok.

 

Peter Sagan hovorieva, že každý šprint má svoju vlastnú históriu a v pelotóne sú aj rýchlejší pretekári ako on, ale v Dauhe zvíťazila jeho výnimočnosť. Znovu sa pred páskou najlepšie zorientoval, ale podľa vlastných slov mal aj šťastie. Možno aj to biblické ako na Enecu, keď sa pred ním v tretej etape roztvorila cesta ako pred Mojžišom. "Šprint je vždy lotéria, nikdy neviete, ako to dopadne. Ale vždy musíte nechať na trati maximum. V skupine bolo hneď niekoľko šprintérov, na ktorých som si musel dať pozor - Cavendish, Kristoff, Matthews, Boonen, Nizzolo. Nevedel som, na koho sa mám zavesiť. Nakoniec som išiel po pravej strane a mal som šťastie, že som nebol blokovaný alebo som nespadol. Možno to bol zásah osudu, lebo takýmto spôsobom sa bežne nevyhráva v špurte."

 

V dejisku šampionátu bolo vidno na ňom pohodu. Po mimoriadne úspešnej sezóne nemusel byť pod tlakom, veď vyhrával aj v dúhovom drese, čo pri predchádzajúcich držiteľoch nebývalo zvykom. "Neprekážalo by mi, keby som skončil aj druhý, tretí, alebo desiaty. Nemal som čo stratiť. Prečo by som mal na seba vyvíjať tlak? Veď som v tejto sezóne vyhral veľa pretekov. Mohol som len vyhrať, alebo prehrať. Je to šport. Ak mám byť úprimný, teším sa, že sezóna je na konci, už si potrebujem oddýchnuť pred pred ďalším ročníkom."

 

Ani novopečený majster sveta si nemohol na trati užívať vysoké horúčavy, ale počas samotných pretekov nič nepodcenil a vždy sa snažil držať chladnú hlavu. A pomohlo mu aj to, že v horúcom Katare sa zdržal len niekoľko dní. "Samozrejme, na trati bolo veľmi teplo. Minuli sme veľa fliaš. Ja som sa snažil každú chvíľu občerstvovať, aby som sa schladil. Bol som vo výhodnej pozícii, lebo v prednej skupine som nemusel pracovať na čele. Ale nemyslím si, že na konci bol niekto sviežejší. Všetci sme boli veľmi unavení, lebo v tom teple sme trpeli. Bolo dobré rozhodnutie, že som prišiel do Kataru len tesne pred šampionátom. Kde by som tu mohol trénovať? V Monaku som mal dobré počasie."

 

Druhý majstrovský titul svetového šampióna Peter Sagan nepokrstí hneď na podujatí Abu Dhabi Tour, ktoré sa koná o niekoľko dní, ale začne sa zotavovať pred nasledujúcou sezónou, aby dokázal podobné výkony podávať aj v novom tíme. "Isté je, že môj dres zostane biely s dúhovými pruhmi. Teraz pôjdem ešte na galavečer do Abu Dhabi a potom budem mať prvé stretnutie s mojim novým tímom. Musím spoznať svojich nových spolujazdcov, ale v podstate sa nič nemení. Stále budem jazdiť v rovnakej disciplíne, stále budem musieť šliapať do pedálov na bicykli."

 

 

Peter Sagan na pódiu v Dauhe

 

 

Aj tohtoročný šampionát ukázal, aké je dôležité pre Petra Sagana, aby mal okolo seba na trati lojálnych pomocníkov a kamarátov, ktorí pre neho stopercentne odvedú maximálnu prácu. Ján Valach po pretekoch povedal, že vedeli, kde sa môže pelotón v púšti rozbiť, mali to naštudované, preto boli všetci traja slovenskí borci na túto možnosť pripravení. A ako sa ukázalo, bol to rozhodujúci moment celých pretekov a trojčlenná slovenská zostava ho zvládla perfektne.  

 

Všetci sa mohli presvedčiť, aká dôležitá a náročná je práca pomocníkov, aj keď ju na podujatiach vidno len zriedkavo. Michael Kolář a Juraj Sagan chodili vo veľkých horúčavách pre vodu, aby sa Peter ochladil a nemusel chodiť sám do mechanického vozidla. Juraj tak robil aj v tých najvypätejších situáciách na vetre, neváhal riskovať, len aby mal jeho brat ten najlepší servis. Keď vypadol z vedúcej skupiny, o všetko sa postaral Michael Kolář, ktorý bol stále pri Petrovi, a tesne pred cieľom mal ešte dostatok energie, aby sa postavil na čelo skupiny a zabránil útokom.         

 

"Bolo to stresujúce. Ešte som v takej situácii nebol. A myslím si, že som ju zvládol bez toho, aby som urobil nejaké chyby. Uchoval som si chladnú hlavu. Strážil som ľudí, ktorí by mohli útočiť. A keď chceli zaútočiť, predral som sa dopredu a nasadil som také tempo, že sa to všetko upratalo a išlo sa do šprintu. A Peťo je blázon, zakončil to fantasticky. Nesmierne sa teším. Mal som fantastický deň. Všetko klaplo, ako malo. Bolo to na sto percent. Ani sám tomu poriadne nerozumiem. Bolo to asi to najlepšie, čo som kedy predviedol. Vôbec nedokážem opísať svoje pocity. Urobil som pre Petra maximum. Konečne mal v závere toho jedného človeka, ktorý mu vždy chýbal", citoval 23-ročného jazdca denník SME. Úspešné dobrodružstvo malej slovenskej zostavy, ale s najlepším cyklistom na svete pokračuje, preto v tíme Bora-Hansgrohe rastie šanca, že na najväčších jarných klasikách a Tour de France budeme mať početnejšie zastúpenie.