Okolo Turecka prvým vrcholom profesionálnej kariéry

Posledný aprílový týždeň sú na programe najťažšie a najprestížnejšie preteky, ktoré organizuje Turecko. International Presidency Turkey Tour sa nachádza v kategórii 2.HC iba druhý rok. Od svojho vzniku, rok 2005, sa prepracovala hore z úplne najnižšej kategórie UCI. V posledných ročníkoch tu teda štartovali viacerí Slováci, spomeňme Jána Valacha či Martina Prázdnovského. Pred štyroma rokmi tu dokonca Ján Šipeky vyjazdil celkové druhé miesto.

Dnes už organizátori majú česť privítať šesť tímov World Tour či ďalšie prestížne celky kontinentálneho typu. V prestížnom poli pretekárov ako Tyler Farrar, André Greipel, Alessandro Petacchi, Allan Davis, Nicolas Vogondy či Sandy Casar sa nachádzajú aj dvaja mladíci zo Slovenska. Juraja Sagana z talianského Liquigasu poznáme dobre, možno menej verejnosť registruje Mareka Čaneckého, ktorý oblieka dres domáceho Manisasporu. Jeho pohľad na tieto preteky prinášame v našom rozhovore.

Príprava sa začala omnoho skôr než akékoľvek preteky. Tréningový kemp sme začali už 2. decembra v slnečnej Antályii. V tomto letovisku som strávil takmer celý december. Trénovali sme na juhu Turecka aj v prvých dvoch mesiacoch tohto roka, počasie bolo výborné. V tomto období sme absolvovali aj zopár pretekov UCI 2.2. a 1.2. Tím je úplne nový, takže sa ťažko vybavovali akékoľvek preteky 1.1 či 2.1. Zatiaľ sa nám nepodarilo štartovať ani na jednom podujatí tohto typu. S výsledkami som spokojný. Na jar som zvyčajne mával problém dostať sa do tempa, teraz to bolo lepšie. Mohol som ale získať aspoň nejaké UCI body, mrzí ma, že sa to nepodarilo.

Myslím si, že to organizátori každý rok posúvajú vyššie a vyššie. Donedávna som ani sám nevedel, že pred pár rokmi to boli ešte iba preteky kategórie 2.2. Tento rok je asi najlepšie obsadený a uvidíme kde to Turci ešte dotiahnu. Samotné preteky začínajú byť čoraz viac sledované aj doma v Turecku a to je základ úspechu. Cyklistika tu nikdy nebola top športom, no postupne sa to začína meniť. Trocha možno zaostáva kvalita ciest po ktorých sa ide. V niektorých momentoch to pripomína Paríž-Roubaix, Petacchi tieto preteky dokonca zo žartu vyhlásil za MTB.

Všetky príčiny, prečo média zaujíma Okolo Turecka viac ako Okolo Romandie, nepoznám. Je to veľká reklama pre Turecko ako turistickú destináciu. Mám taký pocit, že samotný prenos vyrábajú organizátori. Z môjho pohľadu je super, že budú môcť tieto preteky sledovať na Eurosporte aj moji známi, priatelia, fanúšikovia, ale aj odborníci. Všetkým by som sa rád ukázal.

Teším sa celkovo, že tu môžem štartovať. Neviem či mám nejakú radosť z profilov jednotlivých etáp (úsmev). Najväčšia záťaž nás čaká v štvrtej a piatej etape. Presahujú 200 km a sú v kopcoch. V týchto dňoch budeme vo vnútrozemí a toho, kto nebol v Turecku, by mohli tieto cesty poriadne prekvapiť. Nemali sme možnosť si to celé prejsť, ale čakám tam drsný asfalt, ktorý nás poriadne vytrasie. V Turecku sú očosi lepšie cesty ako u nás, bez výmoľov. Sú však iné, mám z toho mierne obavy. Už počas tréningu sme zablúdili, dostali sme nejeden defekt a boli sme vyčerpaní. Snažím sa na to nemyslieť.

Najväčšie nádeje sme dávali nášmu najlepšiemu pretekárovi, Tadejovi Valjavecovi, ktorý má za sebou výborné celkové umiestnenia na Gire aj Tour de France. Tri dni pred štartom však Tadej prehral súd a nepovolili mu štart. Mal problémy s biologickým pasom, hoci ho nikdy pozitívne netestovali. Sme z toho veľmi sklamaní a zrútila sa nám celá taktika. Budeme sa tak snažiť najmä v špurtoch, hoci tu prišla obrovská konkurencia. Náš najlepší šprintér Dean Podgornik bude preto nútení v niektorých zvlnených etapách skúsiť šťastie aj v úniku. Podobným pretekárom je Srb Gabor Kasza. Čiernym koňom Manisasporu by mohol byť Jeremy Yates.

Presne tak. Mojím cieľom bude etapový výsledok. Možno skúsim únik. Budem mať na to jeden deň, jednu chvíľu, jednu šancu. Ostatné dni sa budem snažiť pomôcť skúsenejším kolegom. Budem sa podľa formy samozrejme snažiť držať aj v kopcoch. Uvidíme. Ja, ale aj celý tím, sme noví a budeme sa snažiť aby nás bolo vidieť. Snáď sa nám niečo podarí.

S Jurajom sa poznám vyše deviatich rokov. Je to dlhá doba. Pretekali sme spolu, dokonca niekedy počas juniorských pretekov sme spolu aj bývali. Teším sa, že sa tam uvidíme a budeme si môcť zapretekať medzi sebou. On bude mať tiež svoju úlohu v tíme, takže uvidíme. Žartovali sme spolu, že pôjdeme spolu do úniku (smiech), no uvidíme aká bude realita. Obaja sa veľmi tešíme, sú to pre nás oboch veľmi významné preteky a cítime šancu ukázať sa.