Jozef Metelka: Po amputácii nohy športujem ešte viac. Nebo je limit, Tour de France cieľ

 

 

V hlave som mal veľmi jasno. Nechcel som zostať na Slovensku a vedel som, čo chcem spraviť a dosiahnuť. Už počas študentského výletu sa mi zapáčil anglický životný štýl, lepšie ekonomické podmienky, fungovanie krajiny a väčšie množstvo príležitostí. Oslovil ma celkový prístup krajiny k životu. Od príchodu do Anglicka som sa poriadne obracal. Čakal som to a stálo to zato. Prirovnal by som to k povinnej vojenskej službe, ktorá naučila mužov samostatnosti a zodpovednosti. Keď to chcete niekam dotiahnuť, tak začiatky sú vždy ťažké.

 

 

Absolvoval som veľa netradičných a zaujímavých predmetov. Je to iná škola ako slovenská FTVŠ. Sústredili sme sa na šport z pohľadu politiky, manažmentu, reklamy, psychológie, globalizácie či histórie. Štúdium mi pripadalo oveľa civilizovanejšie ako na Slovensku, aspoň podľa porovnania s kamarátmi. Takmer od začiatku sme vedeli konkrétne a záväzné termíny odovzdania prác. Štúdium bolo náročné, ale učitelia ohľaduplní.

 

 

Nielen trénerské vedomosti, ale aj veľa praktických skúseností. Zlepšil som si organizáciu času, prístup k životu, kritické myslenie, vystupovanie na verejnosti či písanie odborných článkov. To sú všetko veci, ktoré využívame v živote každý deň.

 

 

Samozrejme, licencie na trénovanie tenisu i lyžovania som robil navyše. Vyžaduje si to ďalšie špecializované vzdelávanie. Popri štúdiu na univerzite som trénoval tenis a staral sa o môj obchod s tenisovými potrebami. Počet tenisových klientov a produktov narastal. Môj plán vychádzal a plnil som si sny. Chcel som byť profesionálnym trénerom tenisu. Plán sa trochu pozmenil po úraze na motorke.

 

 

Jozef Metelka sa v jeden marcový deň v roku 2009 vracal na motorke domov z tenisových kurtov. Neďaleko Oxfordu sa mu v okamihu zmenil život. Vodička z vedľajšej cesty nedala prednosť. Preletel cez kapotu a dopadol na asfalt. Najprv to vyzeralo ako bežný pád z bicykla. Po chvíli ale opadol adrenalín a prišla bolesť, ktorá sa stupňovala. Členok bol na kašu. Nepomohla ani najdlhšia 24-hodinová operácia a lekári amputovali Jozefovi ľavú nohu pod kolenom. Po pár dňoch začal s tréningom a dnes dokáže robiť mnohé športy. Vodička dostala pokutu 150 britských libier a šesť trestných bodov.

 

 

Veľa ľudí sa na to pýta, ale ja asi neviem. Zo začiatku to bol veľký šok. Človek sa zobudí a: „aha chýba mi kúsok nohy“. V hlave sa mi znova premietol plán, ako keď som odchádzal zo Slovenska. Stále som vedel, ako chcem pokračovať a čo chcem dokázať. Nemal som žiadne výrazné obdobie, že by som plakal nad rozliatym mliekom a topil sa v sebaľútosti. Vedel som, že by mi to nepomohlo. Musím žiť úplne normálny život, prípadne preskočiť limit a opäť posunúť ďalej svet vlastných možností. Momentálne sa mi to darí. Podstata plánu sa iba preniesla do iného športu. Stále športujem naplno, ale je to úplne odlišné, ťažko opísateľné.

 

 

 

Tím lekárov špecialistov mi hneď vysvetlil, že sa jedná len o hlavu. Technológie sú také rozvinuté, že dovolia človeku robiť úplne všetko. Hlavným problémom býva hlava. Povedal som si, že hlava bude ticho a ide sa ďalej. Dá sa povedať, že som iba trošku otočil a skrútil plán.

 

 

Po štyroch mesiacoch od nehody sme prešli s kamarátom na motorke viac ako 12-tisíc kilometrov po Európe. Cez Anglicko, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Slovensko a späť. Nehorázna štreka a veľa zážitkov. Doslova znovuobjavenie mojej motorkárskej vášne. Na motorke jazdím doteraz. 

Asi viac. Všetko ostatné ide bokom a každý deň sa koncentrujem na cyklistiku. Tvrdím, že aj oddych je tréning. Venujem sa tomu naplno. Ak nejdem na preteky vyhrať, načo by som tam chodil. Nechcem sa len zúčastniť, ale chcem víťaziť. Tréningy sú zároveň rôznorodé, záleží od fázy sezóny. Na ceste jazdím aj sedemhodinového jazdy a viac ako 250 kilometrov. Na dráhe jazdím len 40 kilometrov, ale v intenzite za 300 kilometrov. Aj to je čaro športu. Nestačí len tvrdý tréning od východu po západ slnka. To funguje iba určitú dobu. Cieľavedomý tréning so zmenami intenzity je nevyhnutný.

 

 

Idem naplno a moja výkonnosť zatiaľ rastie. Myslím si, že pretrénovanie je niekedy potrebné. Záleží iba na hlave, či to človeka položí. Ak trénuje ďalej, tak prekročí limit a telo si na to zvykne. Občas sa treba dotknúť dna vlastných síl. Ako sa hovorí, keď človek nejde na kraj, tak nezistí, kde vlastne je. Samozrejme, nedá sa to robiť často a donekonečna.

Prekonávanie ostatných stačí iba do určitej miery. Keď sa im vyrovnáte, tak človek naháňa najmä samého seba. Väčšinou platí, že bojujem skôr s číslami ako s ostatnými. Na trenažéri vydržím aj štyri hodiny, pritom nepočúvam hudbu. Iba pozerám na čísla a snažím sa o ich vylepšenie.

 

 

Všetko. Neviem si vybrať jeden dôvod. Všetko sú to akoby súčiastky na aute a neviem si zvoliť jednu obľúbenú súčiastku. Mám rád základnú ideu športu. Rozvoj tela a ducha v jednom celku. Človek nastoľuje rovnovážny stav, a potom ho rozvíja ďalej na súťažiach, kde sa porovnáva s ostatnými. Najviac sa mi páči šport ako celok.

 

 

Neviem to nejako vysvetliť a odpovedať na otázku prečo. Rád športujem od rána do večera, je to môj životný štýl. Málokedy sledujem šport v televízii, keďže zväčša sám trénujem alebo pretekám. Samozrejme, mám aspoň základný prehľad o dianí vo svete cyklistiky. Aj z pohľadu na špičkových cyklistov sa človek niečo naučí.

 

 

V noci a po snehu je to úplne iná jazda. Je to niečo nové. Potom je to iba o tom, či sa to človeku zapáči a chce to robiť ďalej. Vo všetkom je kúsok adrenalínu. Keď srnka prebehne kúsok pred vami, tak je to dokonca veľký adrenalín. Napríklad dráha sa jazdí v smere proti hodinovým ručičkám, ale skúsil by som ísť opačne. Len preto, že je to možné.

Niektoré trasy ani nemôžem prezradiť. Máme krásne kopce a hory. Je to jedna z príčin, prečo sa stále vraciam na Slovensko. S kamarátom sme napríklad absolvovali päťdňovú cestu po teréne z Piešťan do Terchovej. V blate a daždi, ale prostredie bolo nádherné.

 

 

Každý to vidí inak. Profesionálny šport je tiež práca. Síce ma to baví a napĺňa, čo je pekné, ale potrebujem aj zaplatiť účty. Keďže ma šport baví, tak ho tlačím na takú úroveň, aby ma uživil. Možno to vyzerá ako fanatizmus, ale ten je v každom odvetví. Aj právnik niekedy pracuje celý deň a v rôznych podmienkach.

 

 

Momentálne sa sústredím najmä na cyklistiku. Je to veľký žráč času. Často iba trénujem, oddychujem a ďalší deň odznova. Paradoxné je, že cestná cyklistika ma v minulosti vôbec nebavila. Ani by som sa na ňu nepozrel. Bicykel som mal iba preto, že som ho kúpil do zbierky od kamaráta. Potom sa to otočilo a dnes si neviem predstaviť život bez cestnej cyklistiky. Samozrejme, mám rád rôznorodé športy, ktoré sa navzájom veľmi dobre dopĺňajú. Napríklad Peter Sagan sa v mladosti venoval horskej cyklistike aj cyklokrosu. Prináša to veľa benefitov do hlavnej disciplíny. V budúcnosti, ak budem veľmi dobrý v cyklistike a ukončím to, tak by som ešte rád vyskúšal motorizmus. Skúsil by som niečo ako Formulu 1. Vyslovene rýchle autá na okruhoch.

 

 

 

 

 

 

Milujem hory, horskú cyklistiku a zjazd z kopcov je pre mňa vášňou. Keďže horská cyklistika nie je na paraolympiáde, tak som si povedal, že najbližšie k tomu má cestná cyklistika. Verím, že výsledkami som už potvrdil vstupenku na paraolympiádu v Rio de Janeiro 2016. Dúfam, že cestnú cyklistiku dokážem skĺbiť s dráhou. Na ceste sa chcem zamerať najmä na časovku, kde ide človek takmer na istotu, zatiaľ čo cestný pretek je väčšou lotériou. Na dráhe sa sústredím na kilometer, štyri kilometre a scratch, ktorý ale nie je na paraolympiáde.

 

 

Verím, že je to reálne, ak moja výkonnosť naďalej porastie, i keď teraz to pôjde už pomalšie. Aj Oscar Pistorius sa dostal na normálnu olymiádu a som presvedčený, že je to uskutočniteľné aj v cyklistike. Kľúčovou vlastnosťou je cieľavedomosť. Už minulý rok mohlo mať Slovensko v časovke na MS prvého cyklistu s karbónovou nohou, ale nikto nevyužil tri voľné nominácie. Prekvapilo ma to a trochu nahnevalo. Nemusím byť až taký dobrý, aby som bol v prvej polovici. Aj podpriemerný výsledok na karbónovej nohe by vyvolal vo svete veľké haló. Treba hrať s kartami, ktoré človek dostane. Ak má eso v rukáve, tak ho treba použiť v správny čas a na správnom mieste.

 

Verím, že sa dostanem do profesionálneho tímu, ktorý sa zúčastňuje na veľkých podujatiach ako Tour de France, Giro d'Italia alebo Vuelta a Espaňa. Ak by som udržal krok s priemernými jazdcami, tak by to vyvolalo veľký boom. Svet by sa dozvedel, že cyklista s hendikepom môže súťažiť s cyklistami bez hendikepu. Znamenalo by to posunutie limitov, ktoré majú ľudia zafixované. Verím, že všetko je možné. Tréningom a silnou vôľou dokážeme všetko, čo chceme. Rozhodol som sa, že do roku 2016 sa sústredím na paraolympijskú časť a chcem byť najlepší v paracyklistike. Potom začnem hľadať cestu do profesionálneho UCI tímu. Myslím si, že paraolympijská fáza mi pomôže, pretože tieto úspechy majú vo svete športu svoj cveng.

 

Rád by som išiel priamo v pelotóne. Jiří išiel pred pelotónom, takže toto miesto je už zobraté. Zostáva pozícia v pelotóne. Je to môj cieľ. Veľkým míľnikom by bola aj spomínaná účasť na MS pre zdravých. Chcem sa stále zlepšovať, zbierať skúsenosti a byť múdrejším cyklistom. Je to ako snehová guľa. Najprv je malá, ale keď ju človek hodí dolu svahom a je dobrý sneh, tak sa z gule stane snehuliak.   

 

 

Doterajšie cyklistické úspechy Jozefa Metelku: 1. miesto na MS v dráhovej paracyklistike 2015 v disciplíne stíhacie preteky na 4 km 2. miesto na MS v dráhovej paracyklistike 2015 v disciplíne 1 km s pevným štartom 2. miesto na MS v cestnej paracyklistike 2015 v časovke jednotlivcov 1. miesto na MS v dráhovej paracyklistike 2014 v disciplíne stíhacie preteky na 4 km 2. miesto na MS v dráhovej paracyklistike 2014 v disciplíne 1 km s pevným štartom 2. miesto na MS v dráhovej paracyklistike 2014 v disciplíne scratch 16. miesto v cestnom preteku Beaumont Trophy vo Veľkej Británii (UCI 1.2, v rokoch 2009 a 2011 víťazom Bradley Wiggins) 6. miesto na Majstrovstvách Slovenska v cestnej cyklistike 2014 v časovke mužov

 

 

 

 

 

 

 V Anglicku žiješ približne desať rokov. Prečo si sa nevrátil na Slovensko?

Máme otvorenú Európu, takže si každý môže vybrať, čo mu najviac vyhovuje. Mne vyhovuje anglický systém, respektíve životný štýl. Slovensko mi neponúklo nič ďalej a nemám rád systém, ktorý tu funguje. Napríklad Sagan robí v posledných rokoch jedny z najlepších výsledkov na svete, ale materiálne či finančné zabezpečenie cyklistiky je stále katastrofálne. Podobným príkladom sú Žampovci a je ich oveľa viac. Slovensko si neváži, že ako malá krajina má tak veľa talentu. Aj preto sa necítim na Slovensku ako doma. Chcem napredovať, ale nemám pocit, že tu mám na to vytvorené podmienky. Cyklistika sa nedá robiť zadarmo. Viem, čo chcem dokázať a idem za tým. Keďže sa to nedá na Slovensku, tak sa o to snažím inde.

Dá sa povedať, že anglický humor je dosť typický a nemám ho rád. Na druhej strane, veľa vecí som pochopil až po čase, a potom som sa schuti zasmial. Anglicko je krajinou možností. Žije tu veľa národností, z čoho pramenia rôzne podsystémy a myšlienky. Žiadna krajina nie je ideálna, ale Anglicko mi vyhovuje viac ako Slovensko. Na Slovensku sa žije super a bez problémov, ak je človek miliardár, ale k tomu mám pomerne ďaleko. Možno sa raz po kariére vrátim na Slovensko, keď budem mať dosť prostriedkov na to, aby som mohol robiť všetko, čo ma baví.

Nie je to podľa Luka Skywalkera a nemá to zázemie v Hviezdnych vojnách. Páči sa mi slovné spojenie "skywalker". Je to nebeský jazdec alebo chodec. V Anglicku sa hovorí "the sky is the limit" - nebo je limit. Keď človek kráča po oblohe, tak dosahuje a prekračuje limity. Rád otváram nové možnosti. Vystihuje to výrok od Hannibala, ktorý sme mali kedysi na table a teraz ho mám na webstránke: "Cestu si nájdem, alebo spravím."

Kto je Jozef Metelka? - narodený 8. septembra 1986 - vyrastal v Piešťanoch, v 18 rokoch sa presťahoval do Anglicka - jazdec britského cyklistického tímu Beeline Bicycles RT - lyžiarsky inštruktor - prvý Európan s bionickou protézou - multišportovec - jeho osobnými trénermi sú Kyleigh Manners (dráha) a Tom Kirk (cesta)