Pachuť ankety športovca roka... alebo oblečme si dresy (blog)

Ankety tohto druhu by v princípe nemali byť ani tak o súťaži, kto koho porazil v rebríčku,  ale o prejavení úcty a poďakovanie športovcom, ktorí svojimi výkonmi skvelo reprezentujú svoju vlasť.

O čom by som chcel písať a nad čím uvažujem, je to, čo sa vlastne udialo pred samotným vyhlásením ankety Športovec roka 2016, či niekto neurčil výsledky - komu to v tom prípade prospeje a či tento spôsob predstavenia je prospešný pre športovcov, alebo nebodaj sú športovci len prostriedkom na to, aby sa niekto, alebo niektorí mohli „zviesť“ na sláve a prípadne splniť určité plány a ciele športových spoločností aj keď by to nemuselo byť na spôsob fair play ale skôr v zmysle hesla účel svätí prostriedky.

Prečítal som si niekoľko reakcii novinárov ako aj priaznivcov športu na webových portáloch, sociálnych sieťach, ako aj v tlači. Azda je možne povedať, že cenu dostal športovec, ktorý po minuloročnom titule majstra sveta potvrdil svoju dominanciu aj na olympiáde v Riu. To je v poriadku. Matejovi Tóthovi to určite všetci prajeme. Ale napriek tomu sa pre mnohých zdá, že ocenenie je senzáciou (viacero novinových titulkov) a mnohí čakali na tomto pomyselnom slovenskom športovom tróne Petra Sagana.

Už na druhý deň po vyhlásení som si kúpil HN a náhodou tam našiel článok o tejto udalosti aj s odôvodnením, prečo nie Sagan ale Tóth. Odporúčam všetkým prečítať si ho. Novinár tam uvádza veľmi zaujímavé dôvody... Opakuje sa a porovnáva zlato z Ria a úspech na tomto podujatí. Čo ma viac ale prekvapilo je jeden z bodov, kde sa píše o skromnosti, charizme a celkovom rozhľade Tótha. (zrejme v protiklade k Saganovi), a to je jedna z vecí ku ktorej sa chcem vyjadriť. Ak sa popisuje aj mimošportový a spoločenský prínos (už otázne je, prečo ho pliesť do ankety o športových výkonoch) nie je možné nespomenúť viacero faktov.

 

Rozoberme si Sagana z hľadiska jeho popularity nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Koľko má fanúšikov na funpage na FB. Jeho ochota v podpore detí, nech si zistia novinári, koľko detí sa každoročne zúčastňuje na Detskej Tour Petra Sagana, kde sa vlani v apríli napriek obrovskej vyťaženosti aj osobne zúčastnil na pretekoch vo Svätom Juri a podpora Akadémie Petra Sagana ako klubu na výchovu talentov... to, že trval na tom, aby mal okolo seba toľko Slovákov v novom tíme, nie len pretekárov, hoci by v najvyššej cyklistike by bez neho nebol možno nikto. Na to všetko si už nemenovaný novinár v HN nespomenul? Alebo to nevie? Že rozhodla charizma, toto nie je náhodou ona? Ďalej koľkokrát v roku si Peter vybojoval ocenenie športovca mesiaca? To, že si niekto drží formu celoročne a že sa nám možno zdá, že výsledky sú už samozrejmosťou nie je dôvod, aby sme ich nevyzdvihovali a nie je dôvod, aby sme uvažovali o tom, že niektorí ocenení už zrejme na takéto ocenenie nedosiahnu, tak im ho dajme teraz, keď je taká možnosť. Čo to má ale so športovým výkonom?

 

Ak športový novinár napíše v článku po ankete, že Tóth vyhral kvôli olympijskému zlatu, nech mi niekto naozaj vysvetlí, aký je rozdiel medzi zlatom Mateja a bratrancov Škantárovcov, ktorí skončili až na 4. mieste...

 

Čo sa týka výpočtu úspechov a kritérií posudzovania kto je ten NAJ by naozaj mohol Peter Sagan, ale samozrejme skôr odborná novinárska verejnosť, predkladať dlhý odpočet, čo sa mu podarilo obhájiť: titul MS (pred tým iba piati cyklisti v histórii) titul ME, dve víťazstvá v oficiálnych svetových rebríčkoch, titul svetového cyklistu za rok 2016, prvýkrát oblečený žltý dres na TdF. Už ako samozrejmosť berieme zelený dres. Prvé monumentálne víťazstvo a ďalších jedenásť víťazstiev od marca po september vo svetovej konkurencii, ktoré ani nespomínam... K víťazstvu v Dohe na MS v cestnej cyklistike by som rád uprel pozornosť na nielen na fantastický individuálny výkon  Petra Sagana, ale celého reprezentačného tímu (J. Sagana a M. Kolářa). Aspoň, že bol tento kolektív ocenený Slovenským zväzom cyklistiky v ich ankete.

Bol som na vyhlásení a môžem povedať, že úroveň podujatia, program, kvalitní moderátori a jednoducho malo to spád. Vládla príjemná atmosféra a čo ma teší nebola to len atmosféra počas oficiálneho programu, ale aj po jeho skončení, kde si navzájom športovci mali čo povedať a skutočne sa priateľsky stretnúť, pofotiť a porozprávať. Dovolím si povedať, že aj medzi športovcami bol ústrednou postavou s obrovským rešpektom Peter Sagan, ktorého publikum potleskom privítalo ako jediného  už pri príchode do sály, veľa poklony sa ušlo aj od účinkujúcich - Majk Spirit, moderátorov aj športovcov Veroniky Velez Zuzulovej ako aj od samotného Mateja Tótha po udelení titulu športovca roka. Nehovoriac o divákoch, ktorí ho vybrali za najlepšieho športovca.

Najväčší problém nevidím ani vo výsledku ankety, víťazstvu Mateja Tótha, ak by bol ten výsledok férový. Počul som viacero špekulácií, že tento titul bol pre Matej údajne na objednávku niektorých inštitúcií, ktoré radšej nechcem menovať, a za ich (ako to aj vyzerá) účinného lobbingu. To, že nejaký „odborný športový novinár“ dá Sagana na nižšie miesta ako na pomyselnom pódiu (zdokumentovaným faktom je, že 15 novinárov Sagana nedalo do Top 3!), hovorí o jeho kvalitách nie športových, ale ľudských. Áno, zrejme niekto v tejto ankete potreboval znížiť šance Sagana pred Matejom a zrátať mu aj to, že na minuloročné vyhlásenie Športovca roka sa neunúval osobne.

Získal som pocit, že zrejme niektorí novinári uvažujú v tom duchu, že športovci sú tí, ktorí sú tu pre nich a oni sú tí, ktorí sa musia podriaďovať ich pravidlám a byť viac menej ako prostriedky k ich zviditeľneniu.

Za našou hviezdou cyklistiky sú ochotní zahraniční novinári cestovať tisíce kilometrov, aby poznali jeho a ľudí, s ktorými sa k takýmto výsledkom dopracoval. Ako si Sagana vážia zahraniční športoví novinári ukázali tí v rešpektovanom L'Équipe, ktorí Petra umiestnili na piate miesto v ankete Športovec sveta za rok 2016, rebríčka, ktorý zostavujú už štyridsať rokov.

Ocenenie Matejovi prajem, veľmi si ho vážim a nie len jeho, ale aj ostatných. Všetci skvelo reprezentovali našu vlasť, ale cenu si podľa všetkého nezaslúžia novinári a tí, ktorí zrejme nechápu princípy fair play, ktoré sa v športe ctiť musia. Ak hráme v duchu fair play, prečo Klub športových novinárov presne nezverejnil, ako ktorý novinár hlasoval? Niečoho sa snáď boja? Toľko výziev tu už bolo v posledných dňoch.

Podobné polemiky sa v súvislosti s touto anketou neobjavili prvý rok. Možno by stálo za úvahu, aby niekto iný mohol v ankete športovca roka rozdávať karty, či by to boli samotní športovci alebo široká verejnosť, keď už tzv. odborná novinárska obec to rozdáva podľa ťažko akceptovateľných a zahmlených kritérií.